znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III.ÚS 31/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť F. M., P., zastúpeného advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn. 4 Co 233/2009 a sp. zn. 4 Co 234/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2010   doručená   sťažnosť   F.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 233/2009 a sp. zn. 4 Co 234/2009.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal 26. marca 2002 Okresnému súdu Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   žalobu   o   zaplatenie   sumy   80.252,40   €   s prísl. Sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu z 3. augusta 2009 č. k. 28 C/283/2002-476, ktorým   bolo   konanie   zastavené,   a   aj   proti   uzneseniu   z 18.   septembra   2009 č. k. 28 C/283/2002-501,   ktorým   bolo   rozhodované   o trovách   konania.   O   odvolaniach rozhodoval krajský súd v konaniach sp. zn. 4 Co 233/2009 a sp. zn. 4 Co 234/2009.

Zdôvodnenie podanej sťažnosti sformuloval sťažovateľ takto: „Tieto odvolania boli podľa   zistení   sťažovateľa   na   Krajský   súd   v   Košiciach   postúpené   v   októbri   2009.... Vzhľadom na pretrvávajúcu dlhodobú nečinnosť Krajského súdu v Košiciach podal dňa 31.08.2010 sťažovateľ ako účastník konania sťažnosť predsedovi krajského súdu na postup súdu....Krajský súd v Košiciach podaním zo dňa 9.9.2010... sťažovateľa upovedomil, že o odvolaniach vo veciach vedených pod č. k. 4 Co 233/2009 a 4 Co 234/2009 krajský súd ako odvolací súd má rozhodnúť do konca septembra 2010. Zároveň Krajský súd v Košiciach informoval sťažovateľa, že do ukončenia odvolacieho konania bude veci sledovať. Do dnešného dňa však sťažovateľ neobdržal z Krajského súdu v Košiciach žiadne informácie   o   výsledku   konania,   t.   j.   či   už   bolo   o   odvolaniach   podaných   sťažovateľom rozhodnuté a nebolo mu doručené žiadne uznesenie....od posledného úkonu vo veci uplynul už viac ako rok a do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté, ani súd nevykonal žiaden iný úkon. Pritom v súlade s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa konanie začalo,   postupuje   v ňom súd i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá....

Podľa mienky sťažovateľa je základnou povinnosťou súdu zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie...

Sťažovateľ   má   za   to,   že   jeho   sťažnosť   je   oprávnená,   pretože   s prihliadnutím   na základné kritériá, ktoré sťažovateľ uviedol vyššie, nie je daný žiadny dôvod na to, aby Krajský   súd   v   Košiciach   o   merite   veci   nerozhodol   po   dobu   viac   ako   jedného   roka a udržiaval svojou nečinnosťou sťažovateľa ako účastníka konania v stave právnej neistoty. Sťažovateľ sa preto obracia na Ústavný súd SR, aby tento stav právnej neistoty odstránil a priznal sťažovateľovi právo na primerané zadosťučinenie.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:„Základné práva sťažovateľa, F. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach... v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 233/2009 a 4 Co 234/2009 porušené boli. Sťažovateľovi...   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   3.000   €...,   ktoré   je Krajský súd v Košiciach... povinný uhradiť mu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu. Krajský súd v Košiciach... je povinný uhradiť sťažovateľovi, F. M... trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 EUR na účet právnej zástupkyne, JUDr. M. G... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd skúma, či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj sťažnosti   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   sťažovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a túto   odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už   súd   meritórne   rozhodol   pred   podaním   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   (m.   m. II. ÚS 184/06, III. ÚS 316/2010).

Ústavný   súd   zistil,   že spis   vedený   v sťažovateľovej   právnej   veci   pod   sp.   zn. 28 C/283/2002 bol okresným súdom s odvolaniami sťažovateľa doručený krajskému súdu 29.   októbra   2009,   jednotlivé   odvolania   sťažovateľa   boli   zaevidované   samostatne   pod odlišnou spisovou značkou (4 Co 233/2009 a 4 Co 234/2009), avšak krajským súdom boli preskúmavané   súčasne.   Krajský   súd   o odvolaniach   sťažovateľa   rozhodol   30.   septembra 2010, pričom spis vrátil okresnému súdu 22. októbra 2010.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   III.   ÚS   20/00,   II.   ÚS   12/01, IV. ÚS 37/02,   III.   ÚS   172/05)   sa   ochrana   základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   poskytuje   v   konaní   pred   ústavným   súdom   len   vtedy,   ak   v   čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte   trvalo.   Ak   v   čase,   keď   bola   sťažnosť   doručená   ústavnému   súdu,   už   nedochádza k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   orgánu   verejnej moci. K odstráneniu právnej neistoty dochádza právoplatným rozhodnutím vo veci.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva preventívnu   funkciu,   a   to   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo   zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).

Vzhľadom na skončenie odvolacieho konania pred vydaním rozhodnutia krajským súdom   a vrátením   spisu   okresnému   súdu   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu nemôže   už   dochádzať   k porušovaniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. svojím obsahom obdobného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžku   konania   pred   krajským súdom   o podaných   odvolaniach   (od   29.   októbra   2009,   keď   bol   spis   krajskému   súdu predložený,   do   22.   októbra   2010,   keď   bol   spis   s rozhodnutím   krajského   súdu   vrátený okresnému súdu) nemožno hodnotiť ako zjavne neprimeranú a ani celé toto obdobie ako zbytočné   prieťahy,   keďže   je   potrebné   brať   na   zreteľ   aj   čas   nevyhnutný   na   štúdium spisového   materiálu   obstaraného   prvostupňovým   súdom,   ako   aj   skutočnosť,   že   proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný riadny opravný prostriedok a odvolací súd vec uzatvára právoplatne.

Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok   porušenie   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, III. ÚS 359/08)].

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosť, obsahom ktorej bolo namietané porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským súdom v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 233/2009 a sp. zn. 4 Co 234/2009, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   rozhodovanie   o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011