znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 31/2010-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. G., K., a J. G., K., zastúpených advokátom JUDr. P. R., Ž., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie ich záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 503/1993 a Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 43/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. G. a J. G. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára 2009   doručená   sťažnosť   E.   G.,   K.,   a J.   G.,   K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených advokátom JUDr. P. R., Ž., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   práva   na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 503/1993   (o   určenie   hranice   medzi   nehnuteľnosťami   a vydanie   časti   nehnuteľnosti) a Krajského   súdu   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Co 43/2009.

Z obsahu sťažnosti vyplýva:„Žalobným návrhom zo dňa 07. 10. 1993, ktorý bol doručený odporcovi v rade 1) dňa 11. 10. 1993 sa J. D., bytom K. a spol. domáhali na vecne a miestne príslušnom súde voči   sťažovateľom   (v   konaní   ako   odporcom)   určenia   hranice   medzi   nehnuteľnosťami a vydania časti nehnuteľnosti.

Odporca v rade 1) - Okresný súd v Čadci svojim rozhodnutím, sp. zn.: 6 C 503/1993 zo dňa 09. 10. 2008 vo veci rozhodol tak, že určil hranicu medzi nehnuteľnosťami a súčasne zaviazal   sťažovateľov   k   vydaniu   označenej   časti   nehnuteľnosti.   Súčasne   rozhodol   aj o trovách konania.

Proti predmetnému rozhodnutiu odporcu v rade 1) podali sťažovatelia v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom do podania tejto sťažnosti odporca v rade 2) ako súd odvolací nerozhodol.

Do podania tejto ústavnej sťažnosti teda nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté a ani   nebol   stanovený   termín   pojednávania   pred   Krajským   súdom   v   Žiline   ako   súdom odvolacím...

Postup sťažovateľov v procesnom postavení odporcov možno hodnotiť ako aktívny. Bez   zbytočného   odkladu   reagovali   na   výzvy   konajúceho   súdu,   osobne   sa   zúčastňovali pojednávaní vo veci. Za účelom ochrany svojich práv využili aj všetky účinné prostriedky nápravy, ktoré im zákon poskytuje. Sťažnosťou adresovanou predsedovi konajúceho súdu namietali nečinnosť prvostupňového súdu.   Sťažovatelia teda svojim postupom nezaložili príčinu spomaleného postupu súdu. Nie sú teda dané také významné skutočnosti, ktorými by sťažovatelia   podstatne,   resp.   závažnou   mierou   prispeli   k   spomaleniu   postupu   súdu v predmetnom konaní....

V našom prípade nebolo do podania tejto sťažnosti orgánom s právomocou vo veci konať právoplatne rozhodnuté (už viac ako 15 rokov)....

Odporca   v   rade   1)   v   priebehu   súdneho   konania   uskutočnil   niekoľko   procesných úkonov, ktoré však neviedli k odstráneniu právnej neistoty v konaní. Odporca v rade 1) teda uskutočňoval neefektívne úkony, ktoré prispeli k prieťahom v konaní.

Sťažovatelia   sú   fyzické   osoby   a   absencia   právnej   istoty   v   prejednávanej   veci znamená pre nich citeľné následky. Uvedená právna neistota sťažovateľov je zvýraznená ich nemalými   výdajmi,   samotnou   povahou   predmetu   konania   a   pretrvávajúcimi   prieťahmi v konaní,   ktoré   nesporne   vedú   k   založeniu   právnej   neistoty   sťažovateľov   ohľadne   ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Nesporne je na ujmu sťažovateľov, že predmetná právna neistota pretrváva viac ako 15 rokov, teda ich vlastnícke práva sú takto po tak dlhú dobu rozporované....

Sme toho názoru, že nečinnosťou Okresného súdu v Čadci, sp. zn. 6 C 503/1993 došlo k porušeniu práva sťažovateľov priznanému im v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V posudzovanom prípade aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka. V čase podanie tejto ústavnej sťažnosti (uplatnenia ochrany) porušenie označeného základného práva naďalej trvá.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Právo   sťažovateľa   –   E.   G.,   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Čadci, č. k.: 6 C 503/1993 vo veci určenia hranice pozemkov a vydania nehnuteľnosti porušené bolo. Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi – E. G., K. primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 150.000,- Sk. Právo   sťažovateľa   –   J.   G.,   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Čadci, č. k.: 6 C 503/1993 vo veci určenia hranice pozemkov a vydania nehnuteľnosti porušené bolo. Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi – J. G., K. primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 150.000,- Sk. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   súlade   s   čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Žiline vo veci určenia hranice pozemkov a vydania nehnuteľnosti konať.

Odporca   v   rade   1)   je   ďalej   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu navrhovateľov JUDr. P. R. - advokát, vedenom v T. a. s. Ž. č. ú.:... titulom trov právneho zastúpenia čiastku 368,55,- Eur...“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovatelia v sťažnosti namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 503/1993.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 503/1993 zistil,   že   okresný   súd   vo   veci   meritórne   rozhodol   rozsudkom   č.   k.   6   C   503/1993-353 z 9. októbra   2008.   Z   dôvodu   podaného   odvolania   proti   tomuto   rozsudku   bola   vec predložená krajskému súdu, ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. 9 Co 43/2009 z 21. mája 2009   tak,   že   rozsudok   okresného   potvrdil   (okrem   výroku   týkajúceho   sa   trov   konania). Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. septembra 2009.

V súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 503/1993 bola ústavnému súdu doručená 19. januára 2009, teda potom, ako okresný súd vo veci meritórne rozhodol. V čase podania sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť   priebeh   konania,   a   teda   ani   porušiť   označené   práva   sťažovateľov,   pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením účastníkom konania okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   v   tomto   štádiu   nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej   ústavná   úloha   okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila vyhlásením   rozhodnutia   vo   veci   samej   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu. Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietol   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 248/08).

Ústavný   súd   navyše   poznamenáva,   že   sťažovatelia   v   konaní,   ktoré,   ako   sami uvádzajú, trvalo „viac ako 15 rokov“, mali dostatok času domáhať sa ochrany svojich práv, a   to   najmä   podaním   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní predsedovi   okresného   súdu   podľa zákona č.   757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov. Z prílohy, ktorú sťažovatelia k sťažnosti pripojili, vyplýva, že tento prostriedok   využili   12.   januára 2009,   a   to   po   rozhodnutí   súdu,   ktorý   vo   veci   rozhodol 9. októbra 2008, keď bola nastolená právna istota na okresnom súde. V súvislosti s touto skutočnosťou   ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   formálne uplatnenie sťažnosti   na prieťahy   v   konaní na orgáne   štátnej   správy   súdov   ústavný   súd štandardne   považuje   za   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti,   ktorou   sa   namieta   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04 a iné).

2. Sťažovatelia v petite sťažnosti žiadali, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu „vo   veci   určenia   hranice   pozemkov   a   vydania   nehnuteľnosti   konať“,   avšak   nežiadali vysloviť porušenie základného práva týmto súdom.

Podľa   ustanovenia § 20 ods.   3 zákona o ústavnom súde   je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vydanie príkazu konať podľa čl. 127 ods. 2 ústavy sa výslovne viaže na vyslovenie porušenia práv alebo slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať, avšak bez toho, aby vzniesli námietku porušenia svojho základného práva týmto súdom, a to napriek tomu, že v konaní sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom.

Ústavný súd súc viazaný návrhom na začatie konania v tejto časti sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2010