znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 309/2015-29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčikaa zo sudkyne   Jany   Baricovej   a sudcu   Ľubomíra   Dobríka   na   verejnom   zasadnutí22. septembra   2015   o   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejJUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednaniejej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudskýchpráv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v konaní   vedenompod sp. zn.   2   C   165/2008,   pôvodne   vedenom   na   Okresnom   súde   Dolný   Kubínpod sp. zn. 7 C 103/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod   sp. zn. 2 C 165/2008   p o r u š e n éb o l i.

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 165/2008konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré j ejej Okresný súd Námestovo p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume444,66   € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet jej právnehozástupcu JUDr. Mgr. Štefana Buchu, advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1,Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. III. ÚS 309/2015-13 zo 16. júna 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného   porušenia   jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konanívedenom pod sp. zn.   2 C 165/2008, pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubínpod sp. zn. 7 C 103/2005.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   účastníčkou   konaniavedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 2 C 165/2008 (pôvodne vedenom Okresnýmsúdom Dolný Kubín), a to na strane navrhovateľa, kde súdne konanie bolo začaté na základenávrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podaného právnou predchodkyňousťažovateľky 19. mája 2005.

Sťažovateľka formuluje vo svojej sťažnosti stručný chronologický prehľad úkonovsúdneho konania a zdôrazňuje, že prvé pojednávanie v označenej veci bolo vykonané ažpo uplynutí   šiestich   rokov   od   podania   návrhu,   pričom   v rokoch   2014   a 2015   nebolovykonané ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu žiadne pojednávanie. Sťažovateľka tiežnamieta, že okresný súd neustanovil vo veci znalca pre účely preukázania jej tvrdení.

Sťažovateľka argumentuje, že konajúce súdy do dňa podania sťažnosti ústavnémusúdu,   teda   v priebehu   viac   ako   deviatich   rokov,   nerozhodli   o podanom   návrhua v označenom   postupe   vidí   sťažovateľka   zbytočné   prieťahy   v konaní,   a teda   porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy   a práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka v závere sťažnosti žiada ústavný súd,aby   v jej   veci   rozhodol   nálezom,   ktorým   by   vyslovil   porušenie   jej   základného   právazaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   2 C 165/2008, prikázal okresnému súdukonať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej   primerané finančné zadosťučineniev sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k   sťažnosti   vyjadril   okresný   súdprostredníctvom svojej predsedníčky. Stanovisko okresného súdu doručené ústavnému súdu6. augusta 2015 obsahovalo podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konaniaa tiež takúto argumentáciu:

„Skutková a právna zložitosť sporu: Jedná sa o náročnú a komplikovanú vec, z dôvodu podávania neurčitých procesných návrhov na zmenu petitu. Navrhovateľka podala návrh na zmenu petitu spolu s pripustením vstupu ďalších účastníkov do konania na strane odporcu dňa 27.7.2010 ( po piatich rokov konania), ďalší návrh na zmenu petitu a vstup ďalších účastníkov do konania podala dňa 20.1.2012, následne, v poradí tretí návrh na zmenu petitu, podala dňa 19.12.2012 a štvrtý návrh   na   zmenu   petitu   dňa   19.12.2012   s   návrhom   na   znalecké   dokazovanie   znalcom geodetom s tým, že až po vypracovaní znaleckého posudku bude upresnený petit. Ďalšie návrhy na zmenu petitu boli podané dňa 25.1.2013 a 30.1.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že nie   je   jednoznačne   naformulovaný   petit   a   navrhovateľka   návrhom   vykonať   znalecké dokazovanie za účelom upresnenia petitu, prenáša svoje dôkazné povinnosti na súd, čím sa konanie značne predlžuje. Prekážky postupu súdu podľa § 107 a násl. OSP Pôvodná navrhovateľka zomrela počas konania, súd pokračoval v konám s jej právnom nástupkyňou. Prekážky, ktoré spôsobila sťažovateľka - 6x návrh na zmenu petitu žaloby bez toho, aby došlo ku skutkovým zmenám, z toho 1x len 5 dní pred pojednávaním nariadeným na deň 25.1.2012. Týmto návrhom žiadala aj o pripustenie vstupu ďalších účastníkov konania na strane žalovanej, čo bolo dôvodom na zrušenie termínu pojednávania. Ďalej sú to zdravotné problémy   navrhovateľky,   pre   ktoré   boli   odročené   pojednávania   vytýčené   na   deň 17.8.2011,21.9.2011, 14.12.2011

Prieťahy spôsobené súdom: K prieťahom vzniknutých na Okresnom súde v Dolnom Kubíne, nie som oprávnená sa vyjadrovať. Po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Námestovo dňom 1.1.2008 došlo k prieťahom v konaní z dôvodu, že súd bol personálne poddimenzovaný a nebolo v schopnostiach sudcu, ktorému bola vec pridelená, priebežné konať vo všetkých pridelených veciach k 1.1.2008 v počte 212 a pri bežnom mesačnom nápade cca 30 veci len v hlavných agendách ( s výnimkou veci D, Er, Ro, Rob). Vec bola pridelená inému sudcovi po personálnom posilnení súdu dňa 29.6.2010, ktorý vo veci konal priebežne do 1.2.2013. Následne obdobie je obdobím, v ktorom súd nevykonal žiaden úkon a ktoré je možné považovať za zbytočné prieťahy.“

V liste   okresný   súd   vyjadril   súhlas   s upustením   od ústneho   pojednávania   v danejveci.

Vo   svojom   vyjadrení   k stanovisku   okresného   súdu   doručenom   ústavnému   súdu31. augusta 2015 sťažovateľka uviedla:

„Celý priebeh konania od podania návrhu na začatie konania, ktorý bol podaný v máji 2005 nemôžem považovať za efektívny, pričom doposiaľ nebolo vydané ani jedno meritórne rozhodnutie a ako vyplýva zo spisu, minimálne na jednom pojednávaní sa bude vykonávať   dokazovanie   listinami,   ktoré   zaslala   Správa   katastra   Tvrdošín   súdu   dňa 28.2.2013. Už zo samotnej dĺžky konania a prihliadnutím na terajší stav veci je možné ustáliť, že 10 ročný priebeh konania, ktorého predmetom je bežná rozhodovacia činnosť súdov, vykazuje zjavné známky dlhodobých prieťahov a neefektívneho postupu súdu. Tak, ako vyplýva aj zo zhrnutia priebehu a vykonaných úkonov zo strany okresného súdu, je badať   dlhé   obdobia,   kde   súd   bol   nečinný.   Takisto   nesprávnym   posúdením   návrhu na oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov   sa   konanie   predĺžilo   o   deväť   mesiacov. Posledný   úkon   súdu   v   prejednávanej   veci   bol   urobený   dňa   01.02.2013.   Následne   som okresný súd vyzvala aj emailovou korešpodenciou, aby súd vo veci vytýčil pojednávanie, keďže boli do spisu doručené listiny zo Správy katastra Tvrdošín, ktoré si vyžiadal súd. Právne významnou skutočnosťou je aj úmrtie svedka ⬛⬛⬛⬛, ktorá mala byť vypočutá v domácom prostredí. Ak by súd bol konal efektívne a bez prieťahov, bolo by možné   tento   výsluch   vykonať.   Z   dôvodu   nečinnosti   súdu   sa   dostala   navrhovateľka do nepriaznivejšej   situácie,   keďže   dôkaz   už   nikdy   nebude   možné   vykonať.   Aj   týmto odôvodňujem návrh na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške, ktorú uvádzam v sťažnosti. Okresný súd Námestovo vo svojom stanovisku uvádza ako dôvod prieťahov v konaní to,   že   súd   bol   personálne   poddimenzovaný   a   preto   zákonný   sudca   priebežne   nekonal. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. publikácia Extrémne, opakované zbytočné prieťahy okresných súdov a orgánov činných v trestnom konaní- Spr 594/2013), nedostatočne (poddimenzované) personálne obsadenie súdu a opakované zmeny zákonného sudcu nemôžu byť účastníkovi konania na ťarchu a nezbavujú súd zodpovednosti za prieťahy.

Pokiaľ   Okresný   súd   Námestovo   poukazuje   na   zmeny   petitu,   tu   poukazujem na skutočnosť, že súd ani o všetkých mojich návrhoch nerozhodoval. Takisto aj môj návrh na znalecké dokazovanie je pre posúdenie sťažnosti bez právneho významu, pretože týmto som nemohla zaviniť prieťahy v konaní. Okresný súd ani o mojom návrhu o ustanovení znalca doposiaľ nerozhodol. Poukazujem na to, že súd si vyžiadal spätnú identifikáciu predmetných pozemkov, a preto mohol v konaní pokračovať. Mám zato, že zmeny petitu neboli príčinou 10 rokov trvajúceho konania a 31 mesačnú nečinnosť súdu od posledného pojednávania.

Som   toho   názoru,   že   moja   vec   nevykazuje   rysy   výnimočnosti,   a   preto   nemožno akceptovať   dĺžku   konania   viac   ako   10   rokov   bez   vydania   aspoň   jedného   meritórneho rozhodnutia. Navyše, dlhodobé obdobia nečinnosti súdu sú opakované.

V závere poukazujem na to, že v tomto konaní mi bol ustanovený právny zástupca JUDr. Mgr. Štefan Bucha až uznesením zo dňa 13.04.2011, to znamená, že od 19.05.2005 som nebola zastúpená advokátom. Ďalej poukazujem na to, že som osobou v hmotnej núdzi, a preto nemám peniaze na geometrický plán, prípadne na znalecké dokazovanie, ktoré by aj tak protistrana namietala z dôvodu, že znalec nebol ustanovený súdom.“

Vo vyjadrení prezentovala sťažovateľka súhlas s upustením od ústneho pojednávaniav danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretožepo oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd preskúmal na vec sa vzťahujúci súdny spis okresného súdu, ako ajvyjadrenia   účastníkov   konania   a dospel   k   týmto   pre posúdenie   sťažnosti   relevantnýmzisteniam:

Právna predchodkyňa sťažovateľky podala 19. mája 2005 Okresnému súdu DolnýKubín návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spolu s návrhom na oslobodenieod   súdnych   poplatkov.   Uznesením   z 31.   októbra   2015   jej   Okresný   súd   Dolný   Kubínoslobodenie   od   súdnych   poplatkov   nepriznal,   a preto   uznesenie   navrhovateľka   napadlaodvolaním.   Nadriadený   súd,   ktorému   bolo   odvolanie   predložené   1.   decembra   2005,spis vrátil Okresnému súdu Dolný Kubín 30. januára 2006   bez rozhodnutia pre účelyopravy výroku predmetného uznesenia. Opravné uznesenie Okresný súd Dolný Kubín vydal1.   februára   2006   a následne   predložil   spis   s podaným   odvolaním   nadriadenému   súdu9. marca 2006. Tento svojím rozhodnutím z 31. mája 2006 napadnuté uznesenie zmenil tak,že požadované oslobodenie od súdnych poplatkov navrhovateľke priznal.

V roku 2008 k 1. januáru bola predmetná vec z dôvodu prechodu výkonu súdnictvapostúpená novozriadenému okresnému súdu.

Okresný súd uznesením z 2. júla 2010 vyzval   právnu predchodkyňu sťažovateľkyna označenie odporcov v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Sťažovateľka   16.   augusta   2011   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   určenom   termínepojednávania z dôvodu práceneschopnosti a požiadala o jeho odročenie. Okresný súd totopojednávanie určené na 17. august 2011 z dôvodu neúčasti účastníkov konania odročilna 21.   september   2011.   Sťažovateľka   žiadala   19.   septembra   2011   o odročenie   určenéhotermínu   pojednávania   z dôvodu   trvajúcej   práceneschopnosti.   Okresný   súd   odročilna základe uvedenej žiadosti termín pojednávania na neurčito.

Okresný súd 25. januára 2012 vykonal pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu neúčastiúčastníkov   konania   odročené   na   neurčito   (vrátane   sťažovateľky,   ktorá   mala   doručeniepredvolania riadne vykázané). Následne okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženiepodkladov pre účely rozhodnutia o predloženom návrhu z 20. januára 2012, a to 2. augusta2012. Okresný súd žiadal 1. februára 2013 kompetentný subjekt o predloženie relevantnýchpodkladov. Oslovený subjekt reagoval 28. februára 2013. Od uvedeného momentu ku dňupredloženia   stanoviska   predsedníčky   okresného   súdu   adresovaného   ústavnému   súdunevykonal okresný súd vo veci sťažovateľky žiaden procesný úkon.

Ústavný súd zistil, že v čase rozhodovania o sťažnosti konanie ukončené nebolo.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   porušenia   základného   právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúmavzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľky preskúmalz hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej správaniesťažovateľky v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúcich súdov (3).

1. Predmetom   konania   v posudzovanej   veci   je   určenie   vlastníckeho   právak nehnuteľnosti.   Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   predmetné   konanie   sa   sícevyznačuje určitým stupňom skutkovej zložitosti veci, ktorá je daná predovšetkýmpotrebou   vykonania   znaleckého   dokazovania,   avšak   táto   okolnosť   nijakoneznižuje   zodpovednosť   konajúcich   súdov   za   zistené   nedostatky   v   postupekonania (pozri bod 3) pričítateľné výlučne na vrub konajúcim súdom.

2. V rámci posúdenia druhého kritéria hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov vsúdnom   konaní   ústavný   súd   zistil   určité   okolnosti   signalizujúce   nedostatočnú   aktivituzo strany sťažovateľky ako účastníčky konania. Išlo o pasivitu sťažovateľky v súvislosti s jejneprítomnosťou na určených termínoch pojednávania (17. august 2011, 21. september 2011a 25. január 2012). Aj keď išlo v niektorých prípadoch o pasivitu spôsobenú objektívnymiskutočnosťami, treba označenú okolnosť zohľadniť jednoznačne na ťarchu sťažovateľky. V uvedenom bode sa ústavným súd vysporiadal aj s argumentáciou okresného súdu,ktorý sa vo svojom vyjadrení odvolával na „prekážky“ konania spôsobené sťažovateľkouuplatňujúcou počas konania početné procesné návrhy. Podľa právneho názoru ústavnéhosúdu   využitie   možností   daných   sťažovateľom   procesnými   predpismi   na   uplatňovaniea presadzovanie ich práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania,nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné   prieťahy(m. m. I. ÚS 31/01).

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlok porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právazaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov.

Pri vymedzení obdobia podliehajúceho posúdeniu namietanej protiústavnosti ústavnýsúd vychádzal zo svojej predchádzajúcej judikatúry (napr. II. ÚS 373/06), podľa ktorejmožno   uplatňovať   právo   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   aj   pre   štádium,   ktorépredchádzalo zmene účastníka konania podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP. Návrh na začatie konaniapodala   právna   predchodkyňa   sťažovateľky,   k   procesnoprávnemu   nástupníctvu   (sukcesii)sťažovateľky došlo na základe univerzálnej sukcesie, ústavný súd teda nemal pochybnosťo tom,   že sťažovateľka   môže   uplatňovať   právo   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahovaj pre štádium, ktoré predchádzalo uvedenej zmene.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   postupu   konajúcich   súdov   v posudzovanom   konanídospel k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobianečinnosti (v celkovom rozsahu šiestich rokov a jedenástich mesiacov), v ktorých súdynekonali   bez   toho,   aby   im   v   tom   bránila   zákonná   prekážka,   a tiež   neefektívny   postupOkresného súdu Dolný Kubín v počiatočnej etape konania.

V prvotnej fáze konania zaznamenal ústavný súd nedostatky v plynulosti postupuOkresného súdu Dolný Kubín, konkrétne jeho nesústredenú a neefektívnu činnosť, keď mubolo   zo   strany   nadriadeného   súdu   vrátené   odvolanie   proti   uzneseniu   o nepriznaníoslobodenia od súdnych poplatkov   z dôvodu nedostatkov   jeho výroku a následne totouznesenie nadriadeným súdom korigované a nahradené vlastným zmeňujúcim uznesením.

Ústavný súd ďalej zaznamenal rozsiahle obdobie nečinnosti súdov kvantifikovateľnédobou   až   štyroch   rokov,   keď   súdy   nekonali   bez   toho,   aby   im   v tom   bránila   zákonnáprekážka. Ide o obdobie od 31. mája 2006, keď bolo vydané uznesenie nadriadeného súduo priznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   pre   navrhovateľku,   do   2.   júla   2010,   keďokresný súd vyzval navrhovateľku na poskytnutie súčinnosti.

Aj   v ďalšom období   konania   ostal   okresný   súd   pasívny   bez   existencie   zákonnejprekážky po dobu približne šiestich mesiacov, a to v úseku konania od 25. januára 2012,keď okresný súd vykonal pojednávanie, až do 2. augusta 2012, keď vyzval sťažovateľkuna predloženie relevantných podkladov.

Obdobie extrémnej nečinnosti okresného súdu v trvaní zhruba 2 rokov a 5 mesiacov,keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka, nasledovalov etape   konania   počnúc   28.   februárom   2013,   keď   boli   okresnému   súdu   predloženérelevantné podklady zo strany kompetentného subjektu, a to až do momentu predloženiastanoviska predsedníčky okresného súdu adresovaného ústavnému súdu (júl 2015).

K obrane   okresného   súdu   o nedostatočnom   personálnom   obsadení   súdu   a s   týmsúvisiacou   jeho   neprimeranou   zaťaženosťou   predstavujúcou   podľa   okresnéhosúdu objektívne   okolnosti   majúce   negatívny   dopad   na   plynulosť   konania   vo   vecisťažovateľky poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlades medzinárodným   štandardom   uplatňovania   dohovoru   platí,   že   personálne   problémyjustičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní(III.   ÚS   17/02).   Námietka   personálnych   komplikácií   nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   byvylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naňobrátil.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   rozhodujúcim   faktorom,   ktorý   mal   negatívny   dopadna súvislý   priebeh   posudzovaného   konania,   bol   postup   konajúcich   súdov   a   zbytočnéprieťahy,   ktorých   sa   dopustili   jednak   v   dôsledku zistených   období   nečinnosti,   ale   ajv dôsledku svojho neefektívneho a nesústredeného postupu.

Z   petitu   podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   žiadala   ústavný   súd   ajo vyslovenie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom.

Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdupre ľudské   práva   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veciv primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07).

Ústavný súd tak dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výrokunálezu).

Ústavný   súd   v   závere   dodáva,   že   pri   posudzovaní   postupu   konajúcich   súdovvychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorýmsa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republikya o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisova dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza   výpis   z registra   trestov   v   znení   neskorších   predpisov,   výkon   súdnictva   vo   vecisťažovateľky   z Okresného   súdu   Dolný   Kubín   na   okresný   súd.   Z uvedeného   dôvoduv zmysle   §   18a   ods.   1   v spojení   s   §   18b   ods.   1   zákona   č.   371/2004   Z.   z.   o sídlacha obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súdzodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo vecikonal Okresný súd Dolný Kubín.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc   z   toho,   že   ústavný   súd   konštatoval   porušenie   základného   právasťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, akoaj   zo   skutočnosti,   že   posudzované   konanie   nebolo   v čase   rozhodovania   ústavnéhosúdu ukončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn.2 C 165/2008 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľkaneprimeranou dĺžkou posudzovaného konania a tiež osobnou frustráciou prameniacou zpocitov právnej neistoty a nespravodlivosti. Vychádzajúc z týchto skutočností považovalasťažovateľka za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 10 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivéfinančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základnýchslobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj na neodôvodnenúnečinnosť súdov v celkovom trvaní šiestich rokov a jedenástich mesiacov, berúc do úvahypredmet posudzovaného konania, správanie sťažovateľky vrátane skutočnosti, že do konaniavstúpila v roku 2011, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd zaprimerané   priznať   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie   v sume   3 000   €,   tak   ako   to   jeuvedené v bode 3 výroku nálezu.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať náhradu trovkonania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslila sumou 594,68 €.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdyzamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   roku   2014,   ktorápredstavovala sumu 839 €.

Úhradu   priznal   ústavný   súd   za   tri   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2015(prevzatie a príprava zastúpenia,   podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresnéhosúdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov.   Vychádzajúc   z   tohoza jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83, k tomutiež režijný paušál v sume 8,39 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konaniaza tri úkony právnych služieb vykonaných v roku 2015. Za tieto tri úkony právnej službypredstavuje celková priznaná odmena vrátane režijného paušálu sumu 444,66 €.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 444,66 €a v zostávajúcej časti jej žiadosti o náhradu trov konania nevyhovel.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňomjeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 22. septembra 2015