SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 309/2015-29
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčikaa zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka na verejnom zasadnutí22. septembra 2015 o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejJUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednaniejej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenompod sp. zn. 2 C 165/2008, pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubínpod sp. zn. 7 C 103/2005 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 165/2008 p o r u š e n éb o l i.
2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 165/2008konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré j ejej Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet jej právnehozástupcu JUDr. Mgr. Štefana Buchu, advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1,Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 309/2015-13 zo 16. júna 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 2 C 165/2008, pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubínpod sp. zn. 7 C 103/2005.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konaniavedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 2 C 165/2008 (pôvodne vedenom Okresnýmsúdom Dolný Kubín), a to na strane navrhovateľa, kde súdne konanie bolo začaté na základenávrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podaného právnou predchodkyňousťažovateľky 19. mája 2005.
Sťažovateľka formuluje vo svojej sťažnosti stručný chronologický prehľad úkonovsúdneho konania a zdôrazňuje, že prvé pojednávanie v označenej veci bolo vykonané ažpo uplynutí šiestich rokov od podania návrhu, pričom v rokoch 2014 a 2015 nebolovykonané ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu žiadne pojednávanie. Sťažovateľka tiežnamieta, že okresný súd neustanovil vo veci znalca pre účely preukázania jej tvrdení.
Sťažovateľka argumentuje, že konajúce súdy do dňa podania sťažnosti ústavnémusúdu, teda v priebehu viac ako deviatich rokov, nerozhodli o podanom návrhua v označenom postupe vidí sťažovateľka zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka v závere sťažnosti žiada ústavný súd,aby v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 165/2008, prikázal okresnému súdukonať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučineniev sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súdprostredníctvom svojej predsedníčky. Stanovisko okresného súdu doručené ústavnému súdu6. augusta 2015 obsahovalo podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konaniaa tiež takúto argumentáciu:
„Skutková a právna zložitosť sporu: Jedná sa o náročnú a komplikovanú vec, z dôvodu podávania neurčitých procesných návrhov na zmenu petitu. Navrhovateľka podala návrh na zmenu petitu spolu s pripustením vstupu ďalších účastníkov do konania na strane odporcu dňa 27.7.2010 ( po piatich rokov konania), ďalší návrh na zmenu petitu a vstup ďalších účastníkov do konania podala dňa 20.1.2012, následne, v poradí tretí návrh na zmenu petitu, podala dňa 19.12.2012 a štvrtý návrh na zmenu petitu dňa 19.12.2012 s návrhom na znalecké dokazovanie znalcom geodetom s tým, že až po vypracovaní znaleckého posudku bude upresnený petit. Ďalšie návrhy na zmenu petitu boli podané dňa 25.1.2013 a 30.1.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je jednoznačne naformulovaný petit a navrhovateľka návrhom vykonať znalecké dokazovanie za účelom upresnenia petitu, prenáša svoje dôkazné povinnosti na súd, čím sa konanie značne predlžuje. Prekážky postupu súdu podľa § 107 a násl. OSP Pôvodná navrhovateľka zomrela počas konania, súd pokračoval v konám s jej právnom nástupkyňou. Prekážky, ktoré spôsobila sťažovateľka - 6x návrh na zmenu petitu žaloby bez toho, aby došlo ku skutkovým zmenám, z toho 1x len 5 dní pred pojednávaním nariadeným na deň 25.1.2012. Týmto návrhom žiadala aj o pripustenie vstupu ďalších účastníkov konania na strane žalovanej, čo bolo dôvodom na zrušenie termínu pojednávania. Ďalej sú to zdravotné problémy navrhovateľky, pre ktoré boli odročené pojednávania vytýčené na deň 17.8.2011,21.9.2011, 14.12.2011
Prieťahy spôsobené súdom: K prieťahom vzniknutých na Okresnom súde v Dolnom Kubíne, nie som oprávnená sa vyjadrovať. Po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Námestovo dňom 1.1.2008 došlo k prieťahom v konaní z dôvodu, že súd bol personálne poddimenzovaný a nebolo v schopnostiach sudcu, ktorému bola vec pridelená, priebežné konať vo všetkých pridelených veciach k 1.1.2008 v počte 212 a pri bežnom mesačnom nápade cca 30 veci len v hlavných agendách ( s výnimkou veci D, Er, Ro, Rob). Vec bola pridelená inému sudcovi po personálnom posilnení súdu dňa 29.6.2010, ktorý vo veci konal priebežne do 1.2.2013. Následne obdobie je obdobím, v ktorom súd nevykonal žiaden úkon a ktoré je možné považovať za zbytočné prieťahy.“
V liste okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danejveci.
Vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu doručenom ústavnému súdu31. augusta 2015 sťažovateľka uviedla:
„Celý priebeh konania od podania návrhu na začatie konania, ktorý bol podaný v máji 2005 nemôžem považovať za efektívny, pričom doposiaľ nebolo vydané ani jedno meritórne rozhodnutie a ako vyplýva zo spisu, minimálne na jednom pojednávaní sa bude vykonávať dokazovanie listinami, ktoré zaslala Správa katastra Tvrdošín súdu dňa 28.2.2013. Už zo samotnej dĺžky konania a prihliadnutím na terajší stav veci je možné ustáliť, že 10 ročný priebeh konania, ktorého predmetom je bežná rozhodovacia činnosť súdov, vykazuje zjavné známky dlhodobých prieťahov a neefektívneho postupu súdu. Tak, ako vyplýva aj zo zhrnutia priebehu a vykonaných úkonov zo strany okresného súdu, je badať dlhé obdobia, kde súd bol nečinný. Takisto nesprávnym posúdením návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sa konanie predĺžilo o deväť mesiacov. Posledný úkon súdu v prejednávanej veci bol urobený dňa 01.02.2013. Následne som okresný súd vyzvala aj emailovou korešpodenciou, aby súd vo veci vytýčil pojednávanie, keďže boli do spisu doručené listiny zo Správy katastra Tvrdošín, ktoré si vyžiadal súd. Právne významnou skutočnosťou je aj úmrtie svedka ⬛⬛⬛⬛, ktorá mala byť vypočutá v domácom prostredí. Ak by súd bol konal efektívne a bez prieťahov, bolo by možné tento výsluch vykonať. Z dôvodu nečinnosti súdu sa dostala navrhovateľka do nepriaznivejšej situácie, keďže dôkaz už nikdy nebude možné vykonať. Aj týmto odôvodňujem návrh na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške, ktorú uvádzam v sťažnosti. Okresný súd Námestovo vo svojom stanovisku uvádza ako dôvod prieťahov v konaní to, že súd bol personálne poddimenzovaný a preto zákonný sudca priebežne nekonal. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. publikácia Extrémne, opakované zbytočné prieťahy okresných súdov a orgánov činných v trestnom konaní- Spr 594/2013), nedostatočne (poddimenzované) personálne obsadenie súdu a opakované zmeny zákonného sudcu nemôžu byť účastníkovi konania na ťarchu a nezbavujú súd zodpovednosti za prieťahy.
Pokiaľ Okresný súd Námestovo poukazuje na zmeny petitu, tu poukazujem na skutočnosť, že súd ani o všetkých mojich návrhoch nerozhodoval. Takisto aj môj návrh na znalecké dokazovanie je pre posúdenie sťažnosti bez právneho významu, pretože týmto som nemohla zaviniť prieťahy v konaní. Okresný súd ani o mojom návrhu o ustanovení znalca doposiaľ nerozhodol. Poukazujem na to, že súd si vyžiadal spätnú identifikáciu predmetných pozemkov, a preto mohol v konaní pokračovať. Mám zato, že zmeny petitu neboli príčinou 10 rokov trvajúceho konania a 31 mesačnú nečinnosť súdu od posledného pojednávania.
Som toho názoru, že moja vec nevykazuje rysy výnimočnosti, a preto nemožno akceptovať dĺžku konania viac ako 10 rokov bez vydania aspoň jedného meritórneho rozhodnutia. Navyše, dlhodobé obdobia nečinnosti súdu sú opakované.
V závere poukazujem na to, že v tomto konaní mi bol ustanovený právny zástupca JUDr. Mgr. Štefan Bucha až uznesením zo dňa 13.04.2011, to znamená, že od 19.05.2005 som nebola zastúpená advokátom. Ďalej poukazujem na to, že som osobou v hmotnej núdzi, a preto nemám peniaze na geometrický plán, prípadne na znalecké dokazovanie, ktoré by aj tak protistrana namietala z dôvodu, že znalec nebol ustanovený súdom.“
Vo vyjadrení prezentovala sťažovateľka súhlas s upustením od ústneho pojednávaniav danej veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretožepo oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Ústavný súd preskúmal na vec sa vzťahujúci súdny spis okresného súdu, ako ajvyjadrenia účastníkov konania a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantnýmzisteniam:
Právna predchodkyňa sťažovateľky podala 19. mája 2005 Okresnému súdu DolnýKubín návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spolu s návrhom na oslobodenieod súdnych poplatkov. Uznesením z 31. októbra 2015 jej Okresný súd Dolný Kubínoslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, a preto uznesenie navrhovateľka napadlaodvolaním. Nadriadený súd, ktorému bolo odvolanie predložené 1. decembra 2005,spis vrátil Okresnému súdu Dolný Kubín 30. januára 2006 bez rozhodnutia pre účelyopravy výroku predmetného uznesenia. Opravné uznesenie Okresný súd Dolný Kubín vydal1. februára 2006 a následne predložil spis s podaným odvolaním nadriadenému súdu9. marca 2006. Tento svojím rozhodnutím z 31. mája 2006 napadnuté uznesenie zmenil tak,že požadované oslobodenie od súdnych poplatkov navrhovateľke priznal.
V roku 2008 k 1. januáru bola predmetná vec z dôvodu prechodu výkonu súdnictvapostúpená novozriadenému okresnému súdu.
Okresný súd uznesením z 2. júla 2010 vyzval právnu predchodkyňu sťažovateľkyna označenie odporcov v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Sťažovateľka 16. augusta 2011 ospravedlnila svoju neúčasť na určenom termínepojednávania z dôvodu práceneschopnosti a požiadala o jeho odročenie. Okresný súd totopojednávanie určené na 17. august 2011 z dôvodu neúčasti účastníkov konania odročilna 21. september 2011. Sťažovateľka žiadala 19. septembra 2011 o odročenie určenéhotermínu pojednávania z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti. Okresný súd odročilna základe uvedenej žiadosti termín pojednávania na neurčito.
Okresný súd 25. januára 2012 vykonal pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu neúčastiúčastníkov konania odročené na neurčito (vrátane sťažovateľky, ktorá mala doručeniepredvolania riadne vykázané). Následne okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženiepodkladov pre účely rozhodnutia o predloženom návrhu z 20. januára 2012, a to 2. augusta2012. Okresný súd žiadal 1. februára 2013 kompetentný subjekt o predloženie relevantnýchpodkladov. Oslovený subjekt reagoval 28. februára 2013. Od uvedeného momentu ku dňupredloženia stanoviska predsedníčky okresného súdu adresovaného ústavnému súdunevykonal okresný súd vo veci sťažovateľky žiaden procesný úkon.
Ústavný súd zistil, že v čase rozhodovania o sťažnosti konanie ukončené nebolo.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúmavzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľky preskúmalz hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej správaniesťažovateľky v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúcich súdov (3).
1. Predmetom konania v posudzovanej veci je určenie vlastníckeho právak nehnuteľnosti. Ústavný súd je toho názoru, že predmetné konanie sa sícevyznačuje určitým stupňom skutkovej zložitosti veci, ktorá je daná predovšetkýmpotrebou vykonania znaleckého dokazovania, avšak táto okolnosť nijakoneznižuje zodpovednosť konajúcich súdov za zistené nedostatky v postupekonania (pozri bod 3) pričítateľné výlučne na vrub konajúcim súdom.
2. V rámci posúdenia druhého kritéria hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov vsúdnom konaní ústavný súd zistil určité okolnosti signalizujúce nedostatočnú aktivituzo strany sťažovateľky ako účastníčky konania. Išlo o pasivitu sťažovateľky v súvislosti s jejneprítomnosťou na určených termínoch pojednávania (17. august 2011, 21. september 2011a 25. január 2012). Aj keď išlo v niektorých prípadoch o pasivitu spôsobenú objektívnymiskutočnosťami, treba označenú okolnosť zohľadniť jednoznačne na ťarchu sťažovateľky. V uvedenom bode sa ústavným súd vysporiadal aj s argumentáciou okresného súdu,ktorý sa vo svojom vyjadrení odvolával na „prekážky“ konania spôsobené sťažovateľkouuplatňujúcou počas konania početné procesné návrhy. Podľa právneho názoru ústavnéhosúdu využitie možností daných sťažovateľom procesnými predpismi na uplatňovaniea presadzovanie ich práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania,nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy(m. m. I. ÚS 31/01).
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a právazaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov.
Pri vymedzení obdobia podliehajúceho posúdeniu namietanej protiústavnosti ústavnýsúd vychádzal zo svojej predchádzajúcej judikatúry (napr. II. ÚS 373/06), podľa ktorejmožno uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium, ktorépredchádzalo zmene účastníka konania podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP. Návrh na začatie konaniapodala právna predchodkyňa sťažovateľky, k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii)sťažovateľky došlo na základe univerzálnej sukcesie, ústavný súd teda nemal pochybnosťo tom, že sťažovateľka môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahovaj pre štádium, ktoré predchádzalo uvedenej zmene.
Ústavný súd po preskúmaní postupu konajúcich súdov v posudzovanom konanídospel k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobianečinnosti (v celkovom rozsahu šiestich rokov a jedenástich mesiacov), v ktorých súdynekonali bez toho, aby im v tom bránila zákonná prekážka, a tiež neefektívny postupOkresného súdu Dolný Kubín v počiatočnej etape konania.
V prvotnej fáze konania zaznamenal ústavný súd nedostatky v plynulosti postupuOkresného súdu Dolný Kubín, konkrétne jeho nesústredenú a neefektívnu činnosť, keď mubolo zo strany nadriadeného súdu vrátené odvolanie proti uzneseniu o nepriznaníoslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu nedostatkov jeho výroku a následne totouznesenie nadriadeným súdom korigované a nahradené vlastným zmeňujúcim uznesením.
Ústavný súd ďalej zaznamenal rozsiahle obdobie nečinnosti súdov kvantifikovateľnédobou až štyroch rokov, keď súdy nekonali bez toho, aby im v tom bránila zákonnáprekážka. Ide o obdobie od 31. mája 2006, keď bolo vydané uznesenie nadriadeného súduo priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov pre navrhovateľku, do 2. júla 2010, keďokresný súd vyzval navrhovateľku na poskytnutie súčinnosti.
Aj v ďalšom období konania ostal okresný súd pasívny bez existencie zákonnejprekážky po dobu približne šiestich mesiacov, a to v úseku konania od 25. januára 2012,keď okresný súd vykonal pojednávanie, až do 2. augusta 2012, keď vyzval sťažovateľkuna predloženie relevantných podkladov.
Obdobie extrémnej nečinnosti okresného súdu v trvaní zhruba 2 rokov a 5 mesiacov,keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka, nasledovalov etape konania počnúc 28. februárom 2013, keď boli okresnému súdu predloženérelevantné podklady zo strany kompetentného subjektu, a to až do momentu predloženiastanoviska predsedníčky okresného súdu adresovaného ústavnému súdu (júl 2015).
K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s týmsúvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou predstavujúcou podľa okresnéhosúdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo vecisťažovateľky poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlades medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémyjustičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní(III. ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá byvylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naňobrátil.
Ústavný súd konštatuje, že rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny dopadna súvislý priebeh posudzovaného konania, bol postup konajúcich súdov a zbytočnéprieťahy, ktorých sa dopustili jednak v dôsledku zistených období nečinnosti, ale ajv dôsledku svojho neefektívneho a nesústredeného postupu.
Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiadala ústavný súd ajo vyslovenie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom.
Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veciv primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07).
Ústavný súd tak dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výrokunálezu).
Ústavný súd v závere dodáva, že pri posudzovaní postupu konajúcich súdovvychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorýmsa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republikya o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisova dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva vo vecisťažovateľky z Okresného súdu Dolný Kubín na okresný súd. Z uvedeného dôvoduv zmysle § 18a ods. 1 v spojení s § 18b ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlacha obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súdzodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo vecikonal Okresný súd Dolný Kubín.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného právasťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, akoaj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavnéhosúdu ukončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn.2 C 165/2008 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené,primerané finančné zadosťučinenie.
Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľkaneprimeranou dĺžkou posudzovaného konania a tiež osobnou frustráciou prameniacou zpocitov právnej neistoty a nespravodlivosti. Vychádzajúc z týchto skutočností považovalasťažovateľka za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 10 000 €.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj na neodôvodnenúnečinnosť súdov v celkovom trvaní šiestich rokov a jedenástich mesiacov, berúc do úvahypredmet posudzovaného konania, správanie sťažovateľky vrátane skutočnosti, že do konaniavstúpila v roku 2011, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd zaprimerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, tak ako to jeuvedené v bode 3 výroku nálezu.
Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať náhradu trovkonania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslila sumou 594,68 €.
Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdyzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2014, ktorápredstavovala sumu 839 €.
Úhradu priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2015(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresnéhosúdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z tohoza jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83, k tomutiež režijný paušál v sume 8,39 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konaniaza tri úkony právnych služieb vykonaných v roku 2015. Za tieto tri úkony právnej službypredstavuje celková priznaná odmena vrátane režijného paušálu sumu 444,66 €.
Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 444,66 €a v zostávajúcej časti jej žiadosti o náhradu trov konania nevyhovel.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňomjeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 22. septembra 2015