znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 309/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Dušana Kováča, bytom B., Ing. Ľubice Hitkovej, bytom B., a Aleny Poláčekovej, bytom B., zastúpených JUDr. T. P., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Obvodného pozemkového úradu v Bratislave, Krížna 52, vo veci vedenej pod   sp.   zn.   090/2859/099/99   a Krajského   úradu   v Bratislave   pri   prechode   agendy z Okresného úradu Bratislava I na Obvodný pozemkový úrad v Bratislave a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Dušana Kováča, Ing. Ľubice Hitkovej a Aleny Poláčekovej o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra 2004   doručená   sťažnosť   Dušana   Kováča,   bytom   B.,   Ing.   Ľubice   Hitkovej,   bytom   B., a Aleny   Poláčekovej,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených   JUDr.   T.   P., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) konaním Obvodného pozemkového úradu v Bratislave, Krížna 52 (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“), vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   090/2859/099/99   a Krajského   úradu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský úrad“) pri prechode agendy z Okresného úradu Bratislava I (ďalej len „okresný úrad“) na Obvodný pozemkový úrad v Bratislave.

Sťažovatelia   uviedli,   že   si   uplatnili   reštitučný   nárok   na   bývalom   Pozemkovom úrade Bratislava – mesto 16. decembra 1992. Pôvodná agenda tohto úradu, okrem iného aj ich   návrh   vedený   pod   sp.   zn.   1108/92,   bol   dňom   účinnosti   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov odstúpený okresnému úradu, odboru regionálneho rozvoja odvetvových vzťahov, pod sp. zn. 090/11868/001/98-MI. Agenda tohto úradu prešla po účinnosti zákona č. 518/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady   č.   330/1991   Zb.   o   pozemkových   úpravách,   usporiadaní   pozemkového   vlastníctva, pozemkových   úradoch,   pozemkovom   fonde   a   o   pozemkových   spoločenstvách   v   znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov na obvodný pozemkový úrad, kde je ich vec vedená pod sp. zn. 090/2859/099/99.

Sťažovatelia namietajú prieťahy v konaní zo strany obvodného pozemkového úradu, ktorý teraz vybavuje ich žiadosť. Tiež namietajú, že krajský úrad porušil ich základné práva, pretože   nezabezpečil   prechod   agendy   medzi   pôvodným   (okresným   úradom) a novovzniknutým   (obvodným   úradom),   čím   sa   mal   podieľať   na   vzniknutom   porušení základných práv.

Sťažovatelia žiadali vysloviť, že obvodný pozemkový úrad a krajský úrad porušili ich základné práva zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žiadali tiež, aby ústavný súd vydal príkaz, aby oba úrady prestali porušovať ich základné práva a vo veci konali a rozhodli a aby obaja porušovatelia základných práv uhradili nemajetkovú ujmu v sume 300 000 Sk.II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Otázkou subsidiarity sa ústavný súd zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach a uviedol,   že   zásadne   nie   je   oprávnený   prijať   sťažnosť   na   ďalšie   konanie,   ak   existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 ústavy má aj zákonom   vymedzenú   právomoc   konať   o ochrane   konkrétneho   základného   práva   alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci ústavného súdu vyjadrenej v čl. 127 ods. 1 ústavy ako princípu subsidiarity (napr. II. ÚS 130/02).

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy do právomoci všeobecných súdov patrí aj rozhodovanie o trestnoprávnych a občianskoprávnych veciach.

Ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 275/04 uviedol, že ak má sťažovateľ možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred všeobecným súdom podľa čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, je vylúčená právomoc ústavného súdu. Nedostatok právomoci ústavného súdu na konanie nemožno odstrániť.

Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou   povolané   chrániť   nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Z uvedeného   dôvodu je ústavný súd príslušný až vtedy, keď nie je daná právomoc všeobecných súdov (napr. II. ÚS 13/01).

Predmetom   kritiky   sťažovateľov   je   postup   obvodného   pozemkového   úradu   v ich reštitučnej veci, pričom prieťahy mali ovplyvniť aj nedostatky pri kreovaní nových úradov, ktoré pripisujú krajskému úradu, čo malo ovplyvniť tiež dĺžku konania v ich veci.

Podľa   ustanovenia   §   244   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   účinného od 1. septembra 2003 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb aj postup orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 citovaného zákona sa postupom správneho orgánu rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa   §   246   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   na   takýto   postup   je   vecne príslušný krajský súd.

To   sa   týka celého   napadnutého konania vrátane údajných   prieťahov vzniknutých kreáciou nových úradov, ktoré sťažovatelia pripisujú krajskému úradu.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom   na   zrejme   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   sťažovateľov   na   ochranu ústavnosti bolo už potom bezpredmetné rozhodovať o ich ďalších nárokoch.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2004