znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 308/2014-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 6. mája 2014 prerokoval   vyhlásenie   JUDr.   Štefana   Harabina,   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky,   o   odmietnutí   sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Sergeja   Kohuta a Juraja Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 529/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraj Horváth a Sergej Kohut   n i e s ú   v y l ú č e n í   z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní   vedenom   Ústavným   súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 529/2013.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo 11. decembra 2014   doručené   vyhlásenie   JUDr.   Štefana   Harabina,   predsedu   Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o odmietnutí sudcov ústavného súdu Sergeja Kohuta a Juraja Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 529/2013.

Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Sergejovi   Kohutovi navrhovateľ   odôvodnil   tým,   že   menovaný   sudca   v   roku   2003   ako   neúspešný   kandidát na predsedu   najvyššieho   súdu   napadol   voľbu   predsedu   najvyššieho   súdu   sťažnosťou na ústavnom súde, o ktorej aj ústavný súd rozhodoval. Sudca Sergej Kohut vyjadril svoju predpojatosť   vo   viacerých   veciach   súčasného   predsedu   najvyššieho   súdu   ako   účastníka konania,   kde   mal   tento   sudca   byť   pôvodne   členom   senátu,   a špeciálne   poukázal na uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 72/07 z 3. apríla 2007, ktorým bol vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn. Rvp 467/2006.

Námietku predpojatosti proti sudcovi ústavného súdu Jurajovi Horváthovi odôvodnil tým, že zo strany predsedu najvyššieho súdu bol „viackrát verejne požiadaný, aby sa vzdal svojej   funkcie“,   a publikoval   proti   nemu   viaceré   výroky   v rôznych   médiách, čo „nepochybne vnímal   aj samotný adresát,   JUDr.   Horváth,   čím   nemožno   vylúčiť jeho odmietavý, či dokonca nepriateľský postoj voči JUDr. Štefanovi Harabinovi ako zástupcovi účastníka konania“.

Navrhovateľ   ďalej   vidí   zaujatosť   oboch   namietaných   sudcov   ústavného   súdu v skutočnosti, že sa podieľali na rozhodovaní vo veci sp. zn. II. ÚS 452/2010, vo vzťahu ku ktorej   sa   najvyšší   súd „listom   z 20.   marca   2012   sp.   zn.   KP   4/2010-117   obrátil na predsedníčku Ústavného súdu SR s viacerými výhradami proti nepravdivým tvrdeniam uvedeným v náleze II. ÚS 452/2010, ktoré smerovali proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.   Uvedené   nesvedčí   o nestrannom   rozhodovaní   senátu   II.   ÚS   a jeho   predsedu vo veciach, ktoré sa týkajú Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd navrhol vylúčiť sudcov ústavného súdu Juraja Horvátha   a Sergeja   Kohuta „pre   ich   zaujatosť   z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní o sťažnosti vedenej... pod sp. zn. II. ÚS 529/2013“.

Namietaný   sudca   Sergej   Kohut   vo   vyjadrení   z 11.   decembra   2013   uviedol, že predseda najvyššieho súdu nemá právomoc vzniesť námietku zaujatosti v uvedenej veci, pretože „vo veci prejednávanej senátom II. ÚS nie je osobne účastníkom konania“, a pokiaľ aj niekedy bol vylúčený v inej veci, išlo „o veci, kde bol predseda najvyššieho súdu priamo účastníkom konania ako osoba, a nie ako predstaviteľ najvyššieho súdu“. Pritom poukázal na „judikatúru a známe rozhodnutia ústavného súdu, ako aj senátu III. ÚS, keď nezohľadnil námietku   zaujatosti   v prípadoch,   kde   predseda   najvyššieho   súdu   vystupoval   ako predstaviteľ tohto súdu reprezentujúci tento orgán“. Vo veci prerokúvanej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 529/2013 sa sudca Sergej Kohut necíti byť zaujatým, pretože nepozná účastníkov konania a nie je do veci ani inak nijako zainteresovaný. Obdobne aj sudca Juraj Horváth v mnohých iných   prípadoch   predsedom   najvyššieho   súdu   namietanej   zaujatosti z tých istých dôvodov uvádzal, že ako sudca ústavného súdu musí znášať väčšiu intenzitu občianskej aj odbornej kritiky ako iní spoluobčania a že slobodu prejavu považuje za jednu z   najdôležitejších   slobôd,   ktorú   chráni   aj   v   prípade,   ak   sa   to   týka   prejednávania   vecí sťažovateľov   vyjadrujúcich   negatívny   postoj   k jeho   osobe,   v dôsledku   čoho   námietky predsedu najvyššieho súdu týkajúce sa publikovanej kritiky nepovažoval za odôvodnené. Pokiaľ predseda najvyššieho súdu ako fyzická osoba ani nie je účastníkom konania, možno vychádzať z argumentu, že predpojatosť sudcov vo vzťahu k orgánom verejnej moci, resp. k osobám   za   ne   konajúcim   (napr.   k   predsedovi   najvyššieho   súdu),   je   nutné   vykladať reštriktívnejšie, než voči ostatným účastníkom konania.

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2013 až do 28. februára 2014 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 529/2013 sa týka sťažnosti J. K. namietajúceho porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 49 a čl. 50 ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   práv   podľa   čl. 6   ods.   1   a čl.   7   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Tdo 16/2013 zo 14. mája 2013.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale   podľa   vonkajších   objektívnych   skutočností.   V   danom   prípade   teda   platí   tzv.   teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp.   vedľajším   účastníkom)   konania   (m.   m.   I.   ÚS   352/2010). V   prípade subjektívneho hľadiska sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

S prihliadnutím   na   rozsah,   ako   aj   obsah   jednotlivých   námietok   ústavný   súd posudzoval   osobitne   námietky   týkajúce   sa   vzťahu   JUDr.   Štefana   Harabina   k ním namietaným sudcom ústavného súdu a osobitne námietkami vzťahujúcimi sa na výsledky rozhodovacej činnosti druhého senátu ústavného súdu.

Pokiaľ   ide   o posúdenie   námietok   predpojatosti,   ktorých   obsah   poukazuje na nepriateľskú povahu vzťahov medzi JUDr. Štefanom Harabinom a sudcami ústavného súdu   Jurajom   Horváthom   a Sergejom   Kohutom,   ústavný   súd vychádzal zo skutočnosti, že účastníkom konania pred ústavným súdom je najvyšší súd, a nie JUDr. Štefan Harabin. Z tohto   pohľadu   je   potrebné   vnímať   aj   oprávnenie   „zástupcu   účastníka“   podať námietky predpojatosti   proti   sudcom   ústavného   súdu   prerokúvajúcim   sťažnosť   vedenú pod sp. zn. II. ÚS 529/2013, najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v týchto námietkach. Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. II. ÚS 529/2013, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú,   je   prima   facie   iné   (rozumej   slabšie),   ako   je   postavenie   vec   prerokúvajúceho odvolacieho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide), alebo tiež menej významné, ako je postavenie   priamych   účastníkov   konania   pred   všeobecným   súdom   (t.   j.   žalobcu a žalovaného). Za takejto situácie spravidla nemôžu obstáť námietky predpojatosti vznesené predsedom   najvyššieho   súdu,   ktoré   sa   týkajú   výlučne   vzťahu   namietaných   sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potenciálne mohli nejakým spôsobom súvisieť   s   predpojatosťou   sudcov   II.   senátu   vo   veci   ústavného   prieskumu   napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu.

Pokiaľ   ide   o   námietku   predpojatosti   vyplývajúcu   z nesúhlasu   najvyššieho   súdu s výsledkami rozhodovacej činnosti ústavného súdu deklarovaného v liste č. k. KP 4/2010-117 z 20. marca 2012 (obsahujúceho výhrady najvyššieho súdu k obsahu nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 452/2010 z 8. decembra 2011), ústavný súd pripomína, že dôvodom na vylúčenie sudcu/ov nemôže byť jeho/ich postup (a rozhodovanie) v inej veci, v ktorej bol najvyšší   súd   účastníkom   konania.   Pri   posúdení   tohto   dôvodu   je   potrebné   vychádzať z právnej úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Preto tento prezentovaný dôvod,   o ktorý   predseda   najvyššieho   súdu   opiera   spochybnenie nezaujatosti označených sudcov ústavného súdu, jednoznačne spadá do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu nemôže prihliadať.

Po preskúmaní tohto návrhu tretí senát ústavného súdu nezistil také skutočnosti, ktoré by podľa   §   27   ods.   1   zákona o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu   označených   sudcov z výkonu   ich   sudcovskej   funkcie   v   danej   veci.   Ústavný   súd   pri   svojom   rozhodovaní zohľadnil   doterajšiu   rozhodovaciu   činnosť   v podobných   prípadoch,   v   ktorých   rovnako nepripustil   námietky   navrhovateľa   podobného   charakteru   a rozhodol   o nevylúčení namietaných sudcov (napr. I. ÚS 223/2012, III. ÚS 501/2011, I. ÚS 36/2013) alebo ich odmietol   ako   podané   zjavne   neoprávnenou   osobou   (m.   m.   III.   ÚS   30/2012, III. ÚS 560/2011,   III. ÚS   567/2012,   III.   ÚS   78/2013,   III.   ÚS   564/2013).   Výrokom svojho rozhodnutia   preto   vyslovil,   že   sudcovia   ústavného   súdu   Juraj   Horváth   a   Sergej Kohut nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 529/2013.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014