znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 308/09-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   novembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť spoločnosti O., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. D. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 109/2002 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti O., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 109/2002 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu   Bratislava I v konaní vedenom   pod sp.   zn. 29 Cb 109/2002 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti   O.,   spol.   s   r.   o., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume 1 600 € (slovom tisícšesťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť spoločnosti O., spol. s r. o., trovy konania v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. D. P., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   308/09-9 zo 7. októbra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti O., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cob 109/2002.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   podaním   sp.   zn.   Spr.   3772/09 z 13. októbra 2009   vyjadril   podpredseda   okresného   súdu.   V   stanovisku   doručenom ústavnému súdu 23. októbra 2009 sa okrem iného uvádza:

«Dňa 07. 03. 2002 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľa: O., spol. s r. o., proti odporcovi: MUDr. K. K. – F., ktorý bol zapísaný pod sp. zn. Rob 292/2002. Dňa 21. 03. 2002 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 23. 05. 2002 bol predmetný spis prevedený do oddelenia Cb a bol zapísaný pod sp. zn.   29 Cb 109/2002.   Dňa 01. 07. 2002 záznam o zaplatení súdneho poplatku, zaúčtované na depozitnom účte pod položkou 355/02. Dňa 28. 06. 2002 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľ – doplnenie. Dňa 28. 10. 2002 doručené podanie právneho zástupcu   navrhovateľa   –   žiadosť   o   konanie   vo veci.   Dňa   04.   11.   2002   súd   uznesením, č. k. 29 Cb 109/2002-35 zastavil konanie v časti istiny. Dňa 25. 11. 2002 súd vydal platobný rozkaz, č. k. 29 Cb 109/2002-36. Dňa 12. 12. 2002 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o opravu platobného rozkazu. Dňa 20. 12. 2002 doručené odvolanie odporcu. Dňa   30.   01.   2003   súd   uznesením,   č. k. 29 Cb 109/2002   vyzval   odporcu   na   zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 30. 01. 2003 súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k podanému odporu. Dňa 07. 02. 2003 doručené vyjadrenie právneho zástupcu odporcu k podanému odporu. Dňa 12. 02. 2003 zaplatenie súdneho poplatku v kolkoch. Dňa 23. 09. 2003 žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o informáciu o stave konania. Dňa 02. 10. 2003 urgencia žiadosti. Dňa 14. 10. 2003 súd uznesením, č. k. 29 Cb 109/2002-46 opravil výšku istiny v platobnom rozkaze, č. k. 29 Cb 109/2002 zo dňa 25. 11. 2002. Dňa 18. 11. 2003 doručené odvolanie   odporcu.   Dňa 20. 11. 2003   bol   predmetný   spis   predložený   na   Krajský   súd v Bratislave   na rozhodnutie.   Dňa   26.   02.   2004   Krajský   súd   v   Bratislave,   č.   k. 11 Cob 132/2003-51 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Dňa 19. 03. 2004 pokyn na doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania. Dňa 24. 11. 2004 súd uznesením,   č.   k.   29 Cb 109/2002   vyzval   odporcu   na   doplatenie   súdneho   poplatku.   Dňa 21. 12. 2004 doručené podanie právneho zástupcu odporcu – urgencia konania. Dňa 20. 01. 2005 doručené podanie odporcu – odvolanie. Dňa 24. 01. 2005 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie. Dňa 28. 01. 2005 bol predmetný súpis doručený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 16. 02. 2005 Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 4 Cob 11/2005-58 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Dňa 08. 03. 2005 bol   predmetný   spis   vrátený   tunajšiemu   súdu.   Dňa   10.   03.   2005   pokyn   na   doručenie uznesenia odvolacieho súdu účastníkom konania. Dňa 01. 04. 2005 úradný záznam o tom, že súdny poplatok nebol uhradený. Dňa 03. 06. 2005 bol nariadený termín pojednávania na deň   03.   november   2005.   Dňa   22.   08.   2005   výzva   adresovaná   právnemu   zástupcovi navrhovateľa.   Dňa   22.   08.   2005   výzva   adresovaná   odporcovi.   Dňa   22.   08.   2005   súd uznesením,   č.   k.   29   Cb   109/2002-64   rozhodol   o   spojení   konaní   na   spoločné   konanie. Dňa 22. 08. 2005 výzva adresovaná právnemu zástupcovi navrhovateľa. Dňa 07. 09. 2005 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 02. 11. 2005 doručené podanie odporcu.   Dňa   03.   11.   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito z dôvodu neprítomnosti odporcu a zároveň za účelom vypracovania uznesenia o čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny   petitu.   Dňa   24.   11.   2005   doručené   doklady   –   právny   zástupca   navrhovateľa. Dňa 23. 01. 2006 súd uznesením, č. k. 29 Cb 109/2002-99 zastavil konanie v časti istiny. Dňa 23. 01. 2006 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu na zmenu petitu. Dňa 13. 02. 2006 doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 28. 02. 2006 bol nariadený termín pojednávania na deň 29.   máj 2006. Dňa 29.   05.   2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa za účelom doplnenia dokazovania odročuje na deň 06. november 2006. Dňa 29. 09. 2006 oznámenie adresované účastníkom konania o tom, že pojednávanie je zrušené z dôvodu stáže zákonného sudcu na ústrednom orgáne štátnej správy sudcov. Dňa 01. 01. 2007 zmena zákonného sudcu. Dňa 26. 03. 2007 nariadený termín pojednávania na deň 20. apríl 2007. Dňa 18. 04. 2007 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 20. 04. 2007 doručené ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu – neúčasť na pojednávaní. Dňa 20. 04. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na deň 17. máj 2007. Dňa 24. 04. 2007 doručené podanie odporcu. Dňa 17. 05. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo   vyhlásené   uznesenie,   že   termín   pojednávania   sa   odročuje   na   neurčito   za   účelom doplnenia dokazovania. Dňa 17. 05. 2007 zistenie pobytu účastníka konania. Dňa 17. 05. 2007 výzva adresovaná I., s. r. o., zamestnávateľ. Dňa 25. 05. 2007 doručené vyjadrenie I., s.   r.   o.   Dňa   28.   05.   2007   doručené   podanie   odporcu.   Dňa   13.   08.   2007   doručené oznámenie registra obyvateľov Slovenskej republiky. Dňa 11. 02. 2008 výzva adresovaná právnemu zástupcovi navrhovateľa. Dňa 14. 01. 2008 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 18. 02. 2008 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 30. 04. 2008 bol nariadený termín 03. júl 2007 o 12.30 hod. Dňa 13. 06. 2008 doručené odvolanie plnomocenstva právnym zástupcom odporcu. Dňa 03. 07. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie,   na   ktorom   bol   vyhlásené   uznesenie,   že   termín   pojednávania   sa   odročuje na deň 02. október 2008. Dňa 10. 09. 2008 upovedomenie o zrušení termínu pojednávania. Dňa 27. 06. 2008 faxom doručená výpoveď plnomocenstva právneho zástupcu odporcu, ktorá bola doručená novým právnym zástupcom odporcu. Dňa 29. 01. 2009 bol nariadený termín pojednávania na deň 06. apríl 2009. Dňa 03. 04. 2009 doručené ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu – neúčasť na pojednávaní. Dňa 06. 04. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín pojednávania sa odročuje na neurčito.

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že v období od 20. 11. 2003 do marca 2004, v období od 28. 01. 2005 do 08. 03. 2005 sa predmetný   spis   nachádzal   na   Krajskom   súde   v   Bratislave.   Nepatrí   do   kompetencie predsedu   Okresného   súdu   Bratislava   I   hodnotiť,   či   v   období,   keď   sa   predmetný   spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi. V   danom   prípade   neboli   zistené   žiadne   prekážky   postupu   konania   v   súlade s ust. § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenie peňažnej sumy z titulu kúpnej zmluvy.

Predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi,   čo   možno   považovať   v   danej   veci za objektívny   prieťah,   ktorý   bol   spôsobený   vysokým   nápadom   vecí   v   oddelení   vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na   obchodnom   úseku   tunajšieho   súdu   a   zároveň   zmenou   zákonného   sudcu,   neúčasťou odporcu na nariadených termínoch pojednávaní, neúčasťou navrhovateľa na nariadenom termíne pojednávania. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „29 Cb“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 29 Cb sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal som zákonného sudcu,   aby po vrátení predmetného spisu z Ústavného súdu Slovenskej republiky konal tak, aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho   oddelenia   resp.   jednotlivých   obchodných   sudcov   nemôže   byť   dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru. V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   bolo   vzaté   do   úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne   dôvody, za ktorých   došlo   k   prieťahu   v   konaní,   prosím   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.»

Rovnaké   skutočnosti,   čo   sa   týka   chronológie   úkonov,   ako   uviedol   okresný   súd vo svojom   vyjadrení,   zistil   aj ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených písomností,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a súdneho   spisu,   ktorý   mu   bol   predložený k previerke 23. októbra 2009.

Právny   zástupca   sťažovateľky   sa   vyjadril   k stanovisku   okresného   súdu   podaním z 2. novembra 2009, v ktorom okrem iného uviedol:

„Zo   stanoviska   prezentovaného   podpredsedom   Okresného   súdu   Bratislava   1 zaslaného Ústavnému súdu po opísaní celého priebehu sporu na prvých troch stranách stanoviska evidentne vyplýva, že súdy nekonali tak, aby vec prerokovali bez zbytočných prieťahov.   Časť   zodpovednosti   za   tieto   prieťahy   prenáša   pisateľ   stanoviska   na   KS v Bratislave,   ako   nadriadený   súd   Okresného   súdu   Bratislava   1,   avšak   tuje   treba konštatovať, že Krajský súd v Bratislave konal podľa svojich možností, nakoľko pokiaľ mu bola vec predložená a to dva razy, rozhodol v lehote 3 mesiacov prvýkrát, resp. dvoch mesiacov na druhýkrát. Z toho dôvodu máme za to, že prieťahy boli spôsobené najmä na súde I. st. Taktiež sa nestotožňujem s pisateľom stanoviska, že ide o objektívne príčiny prečo   súd   nekonal,   z dôvodu,   že   vo   veci bolo   určených   5 zákonných sudcov.   Uvedená skutočnosť nemôže byť dôvodom na 7 ročné prejednávanie veci, pričom sa jedná o relatívne jednoduchú právnu vec z obchodného styku, t. j. neuhradenie faktúry za dodaný tovar. Neviem   si   predstaviť,   v   akom   časovom   horizonte   by   mohol   skončiť   náročnejší   spor,   v ktorom by bolo potrebné vykonať napr. znalecké dokazovanie.

Subjektívnu   príčinu,   ktorou   začali   vlastne   prieťahy   v   konaní,   je   nesprávne vyhotovenie rozhodnutia zo strany súdu, pričom na základe tohto nesprávneho rozhodnutia sa spustila lavína takých skutočností, ktoré spôsobili prieťahy v konaní.

Počas celej tejto doby bol súd upozorňovaný na prieťahy v konaní a zjednanie nápravy a keďže nebolo vyhovené, ďalšie podania smerovali k najbližšiemu nadriadenému, t. j. predseda KS v Bratislave a keď ani tento nezjedná nápravu, neostávalo nič iného, ako obrátiť sa na Ministerstvo spravodlivosti SR. Po vyčerpaní všetkých možností, aby spor postupoval,   neostávalo   nič   iného,   ako   obrátiť   sa   so   sťažnosťou   na   Ústavný   súd   SR. Som toho názoru, že pri prejednávaní veci došlo k prieťahom a sťažnosť podaná Ústavnému súdu je dôvodná...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutí súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV. ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   je   návrh   sťažovateľky na zaplatenie peňažnej sumy s prísl. vyplývajúci z kúpnej zmluvy uzavretej medzi dvomi podnikateľskými subjektmi podľa § 409 až § 470 Obchodného zákonníka. Posudzovaná vec patrí po právnej aj skutkovej stránke k štandardnej agende všeobecných súdov. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by išlo o zložitú vec. Ústavný súd preto konštatuje, že doterajšia doba konania je neprimeraná povahe veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by eventuálne mohol zohľadniť na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom.   Aj   keď   okresný   súd   vo   svojom vyjadrení uviedol, že vznik prieťahov bol čiastočne spôsobený sťažovateľkou, neuviedol k tomu žiadne konkrétne skutočnosti, preto námietku ústavný súd neakceptoval.

Pri hodnotení tohto kritéria ústavný súd zistil, že sťažovateľka bola v konaní aktívna, viackrát žiadala okresný súd vo veci konať a podala aj sťažnosti na prieťahy v konaní. I keď v   priebehu   konania   využívala   svoje   procesné   oprávnenia   dané   jej   Občianskym súdnym poriadkom (napr. doplnila svoj návrh, podala návrh na zastavenie konania v časti istiny, žiadala o opravu platobného rozkazu a 3. júla 2008 návrh na mimosúdne vyriešenie sporu a podobne), ale tieto okolnosti vzhľadom na zistenú nečinnosť, ale najmä neefektívnu činnosť okresného súdu podstatne neovplyvnili dĺžku tohto konania.

3. Pri   hodnotení   doterajšieho   postupu   okresného   súdu   v   namietanom   konaní poukazuje   ústavný   súd   na   to,   že   v jeho   konaní   sa   vyskytli   menšie   (od   5   mesiacov v roku 2005), či väčšie obdobia nečinnosti (až 29 mesiacov), ktoré boli zistené od 17. mája 2007, keď sa konalo relevantné pojednávanie, až do prerokúvania sťažnosti na ústavnom súde.

Aj   keď   ústavný   súd   v   inom   období   neprehliadol   aktivitu   okresného   súdu v napadnutom   konaní,   pretože   nariadil   vo   veci   množstvo   pojednávaní   (na   niektorých vykonal aj dokazovanie vypočutím   svedkov   a účastníkov konania napr.   29.   mája 2006, 20. apríla 2007 a 17. mája 2007) a reagoval na podania sťažovateľky (napr. vydal platobný rozkaz,   zastavil   konanie   v časti   istiny,   pripustil   zmenu   návrhu,   vyzýval   navrhovateľa a odporkyňu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   vydal   opravné   uznesenie,   spojil   veci účastníkov   a podobne),   jeho   činnosť   od   mája   2007   ústavný   súd   hodnotí   ako   obdobie nečinnosti a neefektívnej činnosti, pretože počas takmer 2 a polroka neurobil žiadny úkon smerujúci   k meritórnemu   rozhodnutiu   a k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   účastníkov konania (3. júla 2008 iba odročil pojednávanie z dôvodu uzavretia prípadnej mimosúdnej dohody medzi účastníkmi, ku ktorej nedošlo, v septembri 2008 zrušil termín pojednávania určený na 2. október 2008, 6. apríla 2009 pojednávanie odročil pre neúčasť odporkyne na neurčito a od tohto obdobia dosiaľ okresný súd vôbec nekonal).

Ústavný súd po preskúmaní spisu tiež konštatuje, že okresný súd mal postupovať razantnejšie   voči   odporkyni   a využívať   prípadne   svoje   procesné   oprávnenia,   ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 53 OSP, pretože hoci bola právne zastúpená advokátom, niektoré   pojednávania   boli   odročené   bez   vykonania   dokazovania   práve   pre   neúčasť odporkyne alebo jej právneho zástupcu (aj keď bola ospravedlnená), napr. 3. novembra 2005, 20. apríla 2007 a naposledy 6. apríla 2009. Pokiaľ bral opakovane iba na vedomie ich neúčasť   na   týchto   pojednávaniach,   možno   mu   vytknúť,   že   nevyužil   iné   zákonné možnosti na dosiahnutie nápravy.

Ústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesprávna   činnosť   štátneho orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   (i   dohovorom) zaručeného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty, čo sa týka tých práv, kvôli ktorým   sa   sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol   (obdobne napr. IV. ÚS 22/02).

Je neakceptovateľné aj to, že dosiaľ, najmä v kontexte neprimerane dlhého sedem a polročného konania vo veci samej nerozhodol rozsudkom, teda nepostupoval v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Zbytočné prieťahy v tomto konaní priznal aj podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd však neakceptoval jeho tvrdenie, že zbytočné prieťahy boli objektívneho charakteru.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (napr. I. ÚS 23/03,   I. ÚS 141/03), že personálne problémy   (nedostatočné   obsadenie   obchodného   úseku,   zaťaženosť   sudcov a ich časté zmeny) a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel   prijali   včas   adekvátne   opatrenia   (m. m.   I. ÚS 39/00,   I. ÚS 55/02).   Okresný   súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Vychádzajúc zo stavu, v ktorom sa konanie pred okresným súdom nachádza, ústavný súd dospel k záveru, že jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 109/2002 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 109/2002 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľky trvá dosiaľ.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   v sume   5   000   €   za   ujmu,   ktorá   jej   bola   spôsobená   v priebehu   konania pred okresným súdom.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku odvolacieho konania a berúc do úvahy aj konkrétne okolnosti prípadu (neefektívnu činnosť okresného súdu i povahu veci) ústavný súd priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v sume 1 600 €, ktoré je okresný súd povinný uhradiť v súlade s výrokom tohto nálezu.

Ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátom   JUDr. D.   P. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania za dva úkony právnej pomoci v sume 292,38 , ktoré aj bližšie špecifikovala.

Ústavný súd pri priznaní trov vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008 (20 950 Sk/695,41 €).

Sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku   2009 (prevzatie a prípravu   zastúpenia   a podanie sťažnosti)   v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 2 x 6,95 €.

K tomu priznal daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky a § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), pretože advokát je platiteľom tejto dane. Spolu teda priznal sťažovateľke trovy konania v sume 292,38 €.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2009