znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 308/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného súdu   Brezno   v konaní vedenom   pod sp. zn. 5 C 93/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2007 doručená sťažnosť J. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“), postupom   Okresného   súdu   Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 93/2005.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe návrhu sťažovateľa 9. mája 2005 začalo   na   okresnom   súde   konanie   o určenie   neplatnosti   výpovede   z nájmu   nebytových priestorov   proti   odporcovi   COOP   Jednota   B.   Svoj   návrh   sťažovateľa   podaním z 2. septembra 2005 rozšíril.

Sťažovateľ   v podanej   sťažnosti   ďalej   uviedol,   že   v čase   predmetného   konania súčasne   na   okresnom   súde   prebiehalo   iné   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   4   C   144/2005 o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom navrhovateľom bol COOP Jednota B. a odporcom sťažovateľ. Toto konanie sa ale skončilo uznesením okresného súdu z 13. februára 2006, pretože   navrhovateľ   vzal   svoj   návrh   späť vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   nehnuteľnosť (nebytové   priestory)   vypratal   z dôvodu   neodstránenia   jej   závad   prenajímateľom,   a nie z dôvodu   výpovede   nájomnej   zmluvy.   V uznesení   o zastavení   konania   vedeného   pod sp. zn. 4 C 144/2005 okresný súd uložil sťažovateľovi ako odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 55 964 Sk, pretože navrhovateľ vzal svoj dôvodne podaný návrh späť pre správanie sťažovateľa.

Sťažovateľovi   v dôsledku   vydania   uznesenia   okresného   súdu   z   13. februára   2006 a následného exekučného konania vedeného proti nemu na základe tohto uznesenia ako exekučného titulu vznikla povinnosť úhrady v celkovej sume 76 781 Sk.

Podľa   názoru   sťažovateľa   ak   by   v konaní   okresného   súdu,   ktoré   je   vedené pod sp. zn. 5   C   93/2005,   nedochádzalo   k prieťahom, „bol   by   mohol   právoplatné rozhodnutie v tejto veci použiť ako dôkaz v konaní vedenom na Okresnom súde v Brezne pod č. k. 4 C 144/2005 a tým mohol docieliť priaznivé rozhodnutie v tejto prejednávanej veci čím by mu nebola z titulu exekučného konania vznikla škoda vo výške 76.781,- Sk“. Sťažovateľ totiž očakáva, že meritórne rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 93/2005   preukáže   nedôvodnosť   podania   návrhu   na   začatie   konania   vo   veci   vedenej pod sp. zn. 4 C 144/2005.

Sťažovateľ ústavný súd žiada, aby vydal tento nález:

„1. Okresný súd v Brezne v konaní č. k. 5 C 95/2005 (správne 5 C 93/2005 – pozn. ústavného   súdu) porušil   základné   právo   J.   H.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   v Brezne   sa   v konaní   vedenom   pod   č.   k.   95/2005 (správne 5 C 93/2005 – pozn. ústavného súdu) prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré mu je   Okresný   súd   v Brezne   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto nálezu.

4. J. H. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.926,- Sk (2 právne úkony prevzatie + príprava, písomné podanie á 2.970,- Sk + 2 x režijný paušál á 178,- Sk), ktorú je Okresný súd Brezno povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. Š., advokátky, B. do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovateľ sa podaním z 5. júla 2007 sťažoval na prieťahy v konaní. Na sťažnosť mu odpovedala predsedníčka okresného súdu vyjadrením z 20. júla 2007. V tomto podaní okrem podrobnej chronológie úkonov uviedla, že jeho sťažnosť je dôvodná a že zistila prieťahy v konaní.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   sťažnosti   sťažovateľa   a   jej   príloh   dospel   k   názoru, že hoci sťažovateľ pred tým, ako sa obrátil na ústavný súd (podaním z 3. augusta 2007), podal sťažnosť na prieťahy v konaní doručenú okresnému súdu 9. júla 2007, takéto využitie právneho   prostriedku   nápravy   podľa § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažovateľom nepredstavuje vzhľadom   na   dátum   vyhotovenia   a podania   ústavnej   sťažnosti   dostatočný časový   priestor   na   poskytnutie   možnosti   napadnutému   všeobecnému   súdu,   aby   sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Pokračujúca nečinnosť okresného súdu   by mohla   spôsobiť   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   to   však   ústavný   súd   v   súčasnom období nemôže posúdiť.

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd hodnotí podanie predmetnej sťažnosti okresnému súdu v okolnostiach prípadu zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06, III. ÚS 137/07), navyše ak sťažnosť bola podaná ústavnému súdu   7.   septembra   2007,   teda   necelé   dva   mesiace   po   vybavení   sťažnosti   zo   strany predsedníčky okresného súdu.

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2007