SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 307/2016-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2016prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky ĽudmilyGajdošíkovej o dôvodoch jej vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenejÚstavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2416/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľudmila Gajdošíková n i e j ev y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdomSlovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 2416/2014.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) ĽudmilaGajdošíková prípisom z 13. apríla 2016 oznámila v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu, že:
„pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v senáte som zistila, že advokátka ⬛⬛⬛⬛ je dcérou bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, nášho kolegu ⬛⬛⬛⬛, ktorú poznám, bola som s ňou a som v sporadickom kontakte.Tieto skutočnosti môžu vyvolať objektívne zdanie mojej predpojatosti k prejednávanej veci.“.
2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej zo 14. apríla 2016 bolnávrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde do senátuIII. ÚS ústavného súdu.
II.
3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavnéhosúdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28 zákona o ústavnom súde.
4. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskejfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebok ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
5. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.
6. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, ženiektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť...
7. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáteústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
8. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sadotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciuzaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledkukonania.
9. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľaduľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu právana spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dvepreviazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersackv. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosťč. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránkuobjektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské právazdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a tovo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti čipredsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnyma objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobnépresvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosťsudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcomprejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodovvyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočnenaplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudcavykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektívanestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byťustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnostio nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôveresamotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10.2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdyv demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
10. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ideo základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadnehofungovania.
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd posudzujúc oznámenie sudkyne konštatuje,že neobsahuje žiadny z dôvodov, ktorý by sa dal subsumovať pod ustanovenie § 27 ods. 1zákona o ústavnom súde.
12. Sudkyňa v oznámení nevyslovila nijaké pochybnosti o svojej subjektívnejpredpojatosti k veci, k účastníkom konania ani k zástupkyni sťažovateľa. Samotnéobjektívne zdanie jej predpojatosti vychádzajúce z toho, že pozná advokátku sťažovateľkyako dcéru bývalého sudcu ústavného súdu, nie je v danej veci pre naplnenie predpokladovo vylúčení sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súdepostačujúce.
13. Ústavný súd preto oznámenie sudkyne posúdil ako nedôvodné a rozhodol o ňomtak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. mája 2016