znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 307/09-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   26.   novembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Ľubomíra Dobríka o   sťažnosti   J.   B.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. Ing. P.   H.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 31/98 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. augusta 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   9 C   31/98   v období po právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   III. ÚS 111/04 z 18. augusta 2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. J. B. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   mu do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   B.   trovy   právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet advokáta JUDr. Ing. P. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 307/09-11 zo 7. októbra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 31/98 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. augusta 2004.

Podpredseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti podaním sp. zn. Spr/3779/09 z 23. októbra 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:«Dňa 16. 06. 2004 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 30.   11.   2004   Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením,   č.   k.   9   Co   179/2004-44   napadnuté uznesenie   súdu   prvého   stupňa   potvrdil.   Dňa   13.   01.   2005   bol   predmetný   spis   vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 20. 01. 2005 sud vyzval JUDr. J. L. na doloženie plnej moci. Dňa 25. 02. 2005 bol nariadený termín pojednávania na deň 14. apríl 2005. Dňa 25. 02. 2005 súd   požiadal   Katastrálny   úrad   K.   o   súčinnosť.   Dňa   14.   03.   2005   doručené   vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 21. 03. 2005 doručené oznámenie Katastrálneho úradu   K.   Dňa   14.   04.   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa odročuje na neurčito. Dňa 18. 10. 2004 doručené oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa o zaplatení súdneho poplatku v kolkoch. Dňa 27. 04. 2005 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 29. 04. 2005 pokyn zákonného sudcu. Dňa 02. 05. 2005 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 10. 05. 2005 súd uznesením, č.   k.   9   C   31/98-73   rozhodol   o   vrátení   súdneho   poplatku.   Dňa   25.   05.   2005   doručené oznámenie o zaplatení súdneho poplatku v kolkoch. Dňa 01. 06. 2005 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k podaniu navrhovateľa. Dňa 23. 06. 2005 doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 30. 06. 2005 bol predmetný spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu rozhodovania o prikázaní predmetnej veci Okresnému súdu Košice II z dôvodu vhodnosti.   Dňa   18.   07.   2005   doručené   splnomocnenie   JUDr.   J.   L.   Dňa   21.   07.   2005 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k. 1 NDc 98/2005-83 rozhodol, že návrhu na prikázanie veci sa nevyhovuje. Dňa 28. 07. 2005 bol predmetný súpis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 30. 11. 2005 nariadený termín pojednávania na deň 09. marec 2006. Dňa 30. 01. 2006 súd požiadal Katastrálny úrad K. o súčinnosť. Dňa 13. 02. 2006 doručené oznámenie Katastrálneho   úradu   K.   Dňa   06.   03.   2006   úradný   záznam   o   oznámení   zmeny   termínu pojednávania   účastníkom   konania.   Dňa   09.   03.   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie, na ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie,   že   pojednávanie   sa   z   dôvodu   práceneschopnosti zákonného sudcu odročuje na neurčito. Dňa 16. 05. 2006 vytýčený termín pojednávania na deň 27. jún 2006. Dňa 29. 05. 2006 doručené oznámenie Katastrálneho úradu K. Dňa 27.   06.   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie, že pojednávanie   sa   odročuje   na   neurčito.   Dňa   11.   07.   2006   doručené   vyjadrenie navrhovateľa.   Dňa 10.   08.   2006 doručené   vyjadrenie právneho zástupcu   navrhovateľa. Dňa 25. 08. 2006 nariadený termín pojednávania na deň 14. november 2006 o 10.00 hod. Dňa 18. 08. 2006 doručené podanie Daňového úradu K. Dňa 14. 11. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie,   na   ktorom   bolo   vyhlásené   uznesenie,   že   pojednávanie   sa odročuje na 16. november   2006.   Dňa   16.   11.   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na ktorom   bol vyhlásený rozsudok, č. k. 9 C 31/98-166. Dňa 20. 11. 2006 doručené vyjadrenie právneho zástupcu   navrhovateľa.   Dňa   06.   02.   2007   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu navrhovateľa. Dňa 07. 02. 2007 oznámenie adresované právnemu zástupcovi navrhovateľa. Dňa 14. 03. 2007 doručené odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 20. 03. 2007 bol   predmetný   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave.   Dňa   26.   04.   2007   výzva na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 25. 05. 2007 oznámenie o úhrade súdneho poplatku v kolkoch.   Dňa   14.   03.   2007   doručené   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľa.   Dňa 25. 07.   2008   Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením,   č. k.   9   Co   137/2007-186   napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 19. 08. 2008 bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 25. 08. 2007 pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave účastníkom konania. Dňa 13. 02. 2009 súd uznesením, č. k. 9 C 31/98-188 nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 02. 03. 2009 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 26. 06. 2009 doručený znalecký posudok. Dňa 22. 09. 2009 pokyn vyššieho súdneho úradníka. Dňa 22. 09. 2009 súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku. Dňa 22. 09. 2009 výzva adresovaná súdnemu znalcovi – zaslanie vyúčtovania. Dňa 13. 10. 2009 doručené vyúčtovanie súdneho znalca.

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že v období od 16. 06. 2004 do 13. 01. 2005, v období od 20. 03. 2007 do 19. 08. 2008 sa predmetný   spis   nachádzal   na   Krajskom   súde   v   Bratislave   z   dôvodu   rozhodovania o odvolaní a v období od 30. 06. 2005 do 28. 07. 2005 na Najvyššom súde Slovenskej republiky z dôvodu rozhodovania o návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti. Nepatrí do   kompetencie   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I   hodnotiť,   či   v   období, keď sa predmetný   spis   nachádzal   na   Krajskom   súde   v   Bratislave,   na   najvyššom   súde Slovenskej republiky bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi...

Predmetné   konanie   je   poznačené   prieťahmi,   čo   možno   považovať   v   danej   veci za objektívny   prieťah,   ktorý   bol   spôsobený   vysokým   nápadom   vecí   v   oddelení   vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad   v   oddelení   „9 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 9 C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal som   zákonného   sudcu   o   konanie   vo   veci   tak,   aby   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedochádzalo.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   resp.   jednotlivých   obchodných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   aby   bolo   vzaté   do   úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne   dôvody, za ktorých   došlo   k   prieťahu   v   konaní,   prosím   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.»

Rovnaké   skutočnosti,   čo   sa   týka   chronológie   úkonov   okresného   súdu,   zistil aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 30. októbra 2009.

Právny zástupca sa k stanovisku okresného súdu nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalovaným, ústavný súd ju podrobne zhodnotil už v predchádzajúcom náleze sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. augusta 2004, preto sa týmto kritériom podrobnejšie nezaoberal. Podľa tohto názoru ústavného   súdu   dĺžka   konania   nebola   závislá   od   právnej   alebo   skutkovej   náročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že po vydaní nálezu sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. augusta 2004 nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ podstatne   prispel   k predĺženiu   konania   v   predmetnej   veci.   Ani   okresný   súd   vo   svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by správanie sťažovateľa od vydania nálezu ústavného súdu malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Preskúmaním procesného   postupu   a   dosiaľ   vykonaných   úkonov   okresného   súdu po náleze ústavného súdu zistil ústavný súd dve väčšie obdobia nečinnosti, ktoré by mohol kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní,   a to   od   28.   júla   2005,   keď   mu   bol doručený spis   z   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“), až do pojednávania,   ktoré   sa   konalo   27.   júna   2006   (nečinnosť   takmer   11   mesiacov), a tiež od 19. augusta 2008, keď mu bol doručený spis z odvolacieho súdu, až do 13. februára 2009,   keď   nariadil   znalecké   dokazovanie   (nečinnosť   takmer   6   mesiacov).   Okrem   tejto nečinnosti jeho postup bol aj neefektívny, pretože aj keď vykonával priebežne dokazovanie a 16. novembra 2006 vyhlásil aj rozsudok, jeho rozhodnutie bolo odvolaním v napadnutej časti   zrušené   odvolacím   súdom   25.   júla   2008   podľa   §   221   ods.   1   písm.   h)   OSP pre nesprávne právne posúdenie veci a nevykonanie ďalších navrhovaných dôkazov a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od rozhodnutia ústavného súdu (august 2004), ktorý už raz vyslovil, že označené práva sťažovateľa boli okresným súdom v predmetnom konaní   porušené,   do   súčasnosti   (rozhodovanie   o prijatej   sťažnosti   ústavným   súdom) nedokázal   organizovať   svoj   procesný   postup   plynulo   a efektívne   tak,   aby   vec   bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo   najskôr odstránil stav právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   fyzické   osoby   obrátili   o rozhodnutie. Vec je aj viac   ako   piatich   rokoch   od   rozhodnutia   ústavného   súdu   (resp.   po   11   rokoch od začatia konania) stále bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Všeobecný súd mal v zmysle nálezu ústavného súdu venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť.

Zbytočné prieťahy v tomto konaní priznal aj podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd však neakceptoval jeho tvrdenie, že zbytočné prieťahy boli objektívneho charakteru.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (napr. I. ÚS 23/03,   I. ÚS 141/03), že nedostatočné   personálne   obsadenie   sudcov   na   civilnom   úseku,   vysoký   nápad   vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj tunajšieho súdu, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02). Okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Vychádzajúc   z   uvedeného   preto   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   doterajším postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 9 C   31/98   aj   v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. augusta 2004 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   okresným   súdom,   neprikázal   mu,   aby   vo   veci   sp. zn.   9 C   31/98   konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. augusta 2004 (m. m. I. ÚS 232/05, IV. ÚS 187/05, II. ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 6 000 €, ktoré odôvodnil dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho nečinnosť a tiež neefektívny postup od vydania nálezu sp. zn. III. ÚS 111/04 z 18. augusta 2004, berúc do úvahy všetky okolnosti dané prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľa si uplatnil trovy konania v sume 491,40 €, ktoré bližšie nešpecifikoval.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk).   Ústavný súd   priznal sťažovateľovi   (§ 36   ods.   2 zákona o ústavnom   súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   v hodnote   po 115,90 €   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej mal právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 6,95 € za jeden úkon podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov.   Spolu   teda   priznal sťažovateľovi trovy konania v celkovej sume 245,70 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009