znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 307/05-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval   sťažnosť   M.   K.,   bytom   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   K.,   B.,   pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 23/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 23/01   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   23/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   M.   K.   vo   výške   6   539   Sk   (slovom   šesťtisícpäťstotridsaťdeväť slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. K., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Bratislava   IV j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho zastúpenia   vo výške   6   539   Sk   (slovom   šesťtisícpäťstotridsaťdeväť   slovenských   korún) na účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   do   pätnástich   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti M. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2005 doručená   sťažnosť   M.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. J. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   o návrhu sťažovateľa na uloženie povinnosti odporcovi P. B. platiť výživné vedenom pod sp. zn. 19 C 23/01.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   je   účastníkom   konania   o zvýšenie výživného.   Sťažovateľ   je   plnoletým   synom   P.   B.,   ktorý   si   dobrovoľne   neplnil   svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu povinnosť si voči nemu plní iba matka C. K., ktorá je však   čiastočne   invalidnou   a nezamestnanou,   a preto   nie   je   v rámci   jej schopností a majetkových možností poskytovať výživné v potrebnej miere. Do dnešného dňa nie je vec právoplatne   skončená.   V konaní   dochádza   podľa   názoru   sťažovateľa   k zbytočným prieťahom.

Sťažovateľ si uplatňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil tým, že od podania návrhu do dnešného dňa je v stave právnej neistoty.

Porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí   sťažovateľ   v tom, že konanie začaté na okresnom súde podaním návrhu z 30. augusta 2000 do dnešného dňa nie   je   právoplatne   skončené   a   v konaní   dochádza   podľa   jeho   názoru   k zbytočným prieťahom, čo spôsobuje stav právnej neistoty sťažovateľa.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   sťažnosťou   doplnenou   jeho ustanoveným právnym zástupcom podaním z 2. januára 2006 navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 19 C 23/01 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava IV sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 23/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300.000,- Sk (slovom tristotisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť M. K. trovy konania pred Ústavným súdom SR.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení z 9. februára 2006 uviedla prehľad vykonaných úkonov v danej právnej veci a konštatovala, že z prehľadu úkonov je zrejmé, že k prieťahu v konaní došlo.   Poukázala   na   to,   že   navrhovateľka   sa   niekoľkokrát   nezúčastnila   pojednávania, hoci doručenie   predvolania   bolo   vykázané,   svoju   neúčasť   neospravedlnila   a neposlúchla príkaz okresného súdu na doplnenie svojich podaní.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 9.   februára   2006   súhlasila s upustením   od   ústneho   pojednávania.   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   podaní z 2. januára 2006 taktiež súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   307/05-11   z 3.   novembra   2005 bol sťažovateľovi ustanovený právny zástupca.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 307/05-27 z 18. januára 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti,   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Zo   sťažnosti   doplnenej   podaním   z 2.   januára   2006   vyplýva,   že   sťažovateľ   v jej odôvodnení poukazuje na to, že bol porušený čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   avšak   v petite   sťažnosti   už   namieta   iba porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania. Vzhľadom na to sa ústavný súd zaoberal iba namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   štátnym   orgánom   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   19   C   23/01,   v rámci   ktorého sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy,   možno   hodnotiť   ako   konanie,   ktoré   nie   je po skutkovej ani právnej stránke zložité.

V rámci   druhého   kritéria   „správanie   účastníkov   konania“ ústavný   súd   konštatuje, že aj samotní účastníci prispeli k celkovej dĺžke konania tým, že ich procesné podania mali nedostatky.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 19 C 23/01 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 30. augusta 2000 bol Okresnému súdu Bratislava I podaný návrh na začatie konania.

Dňa 13.   septembra   2000   bol   navrhovateľ   vyzvaný na doplnenie   návrhu v otázke miestnej príslušnosti súdu a na doplnenie potvrdenia o návšteve školy.

Dňa 16. októbra 2000 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená odpoveď na výzvu z 13. septembra 2000.

Dňa 31. januára 2001 Okresný súd Bratislava I postúpil spis okresnému súdu.Dňa 19. februára 2001 bol spis doručený okresnému súdu.Dňa 6. septembra 2001 bol daný pokyn kancelárii na vyžiadanie súvisiaceho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. P 155/82 a navrhovateľ bol vyzvaný na predloženie potvrdenia o návšteve školy.

Dňa 4. decembra 2001 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o návšteve školy navrhovateľom.

Dňa 24. septembra 2002 bol vytýčený termín pojednávania na 25. november 2002. Dňa 25. novembra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 5. decembra 2002 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   5.   decembra   2002   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   zástupkyne navrhovateľa (jeho matky) na prieťahy v konaní.

V spise sa nachádza úradný záznam bez uvedenia dátumu, že spis sa od 10. decembra 2002 do 17. januára 2003 nachádzal na Spr 2103/2002 (spísala R.).

Z   20.   januára   2003   sa   v spise   nachádza   vyjadrenie   zákonnej   sudkyne   o tom, že vo veci sa necíti byť zaujatá.

Dňa   20.   januára   2003   bol   navrhovateľ   vyzvaný   na   predloženie   potvrdenia o výdavkoch týkajúcich sa krytia jeho potrieb.

Dňa 27. januára 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa   23.   mája   2003   bolo   na   krajskom   súde   osobne   podané   podanie   zástupkyne navrhovateľa.

Dňa   7.   apríla   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Pojednávanie   bolo   odročené z dôvodu, že sa nedostavili účastníci a spis sa ešte nevrátil z krajského súdu.

Dňa 30. mája 2003 krajský súd uznesením rozhodol o tom, že sudkyňa okresného súdu JUDr. M. L. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa 9. júla 2003 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 20. októbra 2003 bol vytýčený termín pojednávania na 4. december 2003.Dňa 4. decembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 4. decembra   2003   okresný   súd   uznesením   zamietol   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia.

Z 8. decembra 2003 sa v spise nachádza úradný záznam o tom, že na okresný súd sa dostavila zástupkyňa navrhovateľa, ktorá požiadala o vyhotovenie kópií zo spisu.Dňa   9.   decembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   zástupkyne navrhovateľa   nazvané „Žiadosť   o vylúčenie   samosudkyne,   odvolanie   na   uznesenie 19 C 23/01-42“.

Z 10. decembra 2003 sa v spise nachádza vyjadrenie zákonnej sudkyne, že sa vo veci necíti byť zaujatá a účastníkov osobne nepozná.

Dňa   17.   decembra   2003   predsedníčka   okresného   súdu   odpovedala   na   sťažnosť zástupkyne navrhovateľa podaním sp. zn. Spr 2107/03 tak, že v konaní došlo k prieťahom.Dňa   18.   decembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   zástupkyne navrhovateľa proti uzneseniu č. k. 19 C 23/01-42.

Dňa 19. januára 2004 bol krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 21. januára 2004 krajský súd rozhodol uznesením o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa 28. januára 2004 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 9. februára 2004 bol vytýčený termín pojednávania na 15. marec 2004.Dňa   15.   marca   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Pojednávanie   bolo   odročené na 6. máj 2004.

Dňa   28.   apríla   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní z dôvodu liečenia.

Dňa 26. apríla 2004 bol termín pojednávania 6. mája 2004 zrušený a preložený na 17. jún 2004.

Dňa   17.   júna   2004   sa   konalo   pojednávanie.   Pojednávanie   bolo   odročené na 20. september 2004.

Dňa   19.   júla   2004   okresný   súd   vyzval   zástupkyňu   navrhovateľa   na   doloženie dokladov súvisiacich s vecou.

Dňa 20. septembra 2004 sa konalo pojednávanie. Účastníci konania sa nedostavili. Doručenie predvolania na pojednávanie bolo vykázané. Okresný súd prerušil konanie.Dňa   25.   októbra   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   zástupkyne navrhovateľa.

Dňa 25. októbra 2004 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 27. októbra 2004 okresný súd vyzval zástupkyňu navrhovateľa na doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   18.   novembra   2004   zástupkyňa   navrhovateľa   doplnila   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   18.   novembra   2004   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   zástupkyne navrhovateľa na „pridelenie bezplatného právnika“.

Dňa   25.   novembra   2004   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní zástupkyne navrhovateľa.

Dňa 31. januára 2005 krajský súd uznesením zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 29. marca 2005 podala zástupkyňa navrhovateľa sťažnosť na prieťahy v konaní.Dňa 16. mája 2005 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 23. augusta 2005 bol navrhovateľ vyzvaný na vyplnenie tlačiva o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 9. septembra 2005 bolo okresnému súdu doručené vyplnené tlačivo o osobných, majetkových   a zárobkových   pomeroch,   avšak   zástupkyňa   vyplnila   tlačivo   o svojich osobných, zárobkových a majetkových pomeroch, a nie o pomeroch navrhovateľa.Dňa 3. októbra 2005 okresný súd opäť vyzval zástupkyňu navrhovateľa na vyplnenie tlačiva o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľa (nie o pomeroch zástupkyne).

Dňa 14. októbra 2005 bol okresnému súdu doručený list zástupkyne navrhovateľa. Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľa nepredložila, ale namiesto toho trvá na ustanovení bezplatného právneho zástupcu.

Dňa 21. novembra 2005 bola zástupkyňa navrhovateľa opäť vyzvaná na vyplnenie tlačiva o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 28. novembra 2005 sa zástupkyňa navrhovateľa vyjadrila k výzve okresného súdu   z 21.   novembra   2005   (opäť   nevyplnila   tlačivo   o osobných,   majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľa).

Dňa 6. decembra 2005 bola zástupkyňa navrhovateľa predvolaná na informatívny výsluch na 18. január 2006.

Dňa   14.   decembra   2005   sa   na   okresný   súd   dostavila   zástupkyňa   navrhovateľa za účelom nahliadnutia do spisu.

Dňa   22.   decembra   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   zástupkyne navrhovateľa k predvolaniu na informatívny výsluch.

Dňa 11. januára 2006 okresný súd vyzval JUDr. J. K. na zaslanie plnej moci.Dňa   23.   januára   2006   JUDr.   J.   K.   oznámil,   že   bol   na   zastupovanie   ustanovený rozhodnutím ústavného súdu.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 19 C 23/01 došlo   k   zbytočným   prieťahom od   19.   februára   2001   (vec   bola   postúpená   miestne príslušnému   okresnému   súdu)   do   6.   septembra   2001   (výzva   na   doručenie   potvrdenia o návšteve školy) v trvaní 6 mesiacov. V období od 4. decembra 2001 (doručené potvrdenie o návšteve   školy)   do   24.   septembra   2002   (vytýčený   termín   pojednávania)   došlo k zbytočným   prieťahom   v trvaní   9   mesiacov.   Celkové   prieťahy   v konaní   sú   v trvaní 15 mesiacov. Túto dobu nečinnosti hodnotil ústavný súd aj vo vzťahu k predmetu sporu ako neprimerane   dlhú   a ústavne   neakceptovateľnú,   pričom   dospel   k názoru,   že   bolo porušené   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 23/01.

Sťažovateľ si uplatnil priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním okresného súdu je sťažovateľ v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 23/01 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   vo   výške   30   000   Sk.   Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   a na   vyššie   uvedené   kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa   oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej   republiky   za   prvý   polrok   2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a doplnenie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 6 539 Sk [odmena za prvý úkon (prevzatie a príprava zastúpenia) je 2 501 Sk, odmena za druhý úkon (podanie z 2. januára 2006) je 2 730 Sk, plus režijný paušál 150 Sk za prvý úkon a režijný paušál 164 Sk za druhý úkon, plus 19 % DPH], ktoré ústavný súd zaviazal   Kanceláriu   ústavného   súdu   uhradiť   ustanovenému   právnemu   zástupcovi sťažovateľa   a okresný   súd   zaviazal   nahradiť   tieto   trovy   právneho   zastúpenia   Kancelárii ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2006