znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 306/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Z. M., Š., zastúpenej advokátom JUDr. V. K., M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. D 1295/2001, Dnot 252/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2008 doručená sťažnosť Z. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. D 1295/2001, Dnot 252/2001.

Zo sťažnosti vyplýva, že v roku 2001 začalo okresným súdom konanie o dedičstve po poručiteľke A. K., rod. G., zomrelej... (ďalej len „poručiteľka“), predmetom ktorého bol jej novoobjavený majetok. Prerokovaním uvedeného dedičstva bol poverený súdny komisár JUDr. J. E., B. Sťažovateľka je účastníčkou tohto konania, ktoré bolo právoplatne skončené 29. apríla 2008 uznesením okresného súdu z 26. marca 2008.

Počas   doby   trvania   tohto   konania sa   sťažovateľka „neustále   stretávala   s tým,   že porušovateľ základného práva vydával nesprávne uznesenia o prejednaní dedičstva, ktoré odvolací   súd   vždy   zrušil   a vec   vrátil   porušovateľovi (okresný   súd,   pozn.) na   ďalšie konanie“.

Prostredníctvom ďalšej účastníčky tohto konania M. T. žiadala sťažovateľka o jeho urýchlené skončenie. Sťažovateľka „následne počítajúc s tým, že uznesenie porušovateľa základného práva zo dňa 26. 03. 2008 bude opäť zrušené, som sa informovala po jeho doručení v bezplatnej právnej poradni, ktorú poskytuje L. so sídlom v M...., že porušovateľ základného práva porušil moje základné práva a slobody...“.

Podľa   sťažovateľky   predmetná   vec   nebola   okresným   súdom   prerokovaná v primeranej   lehote,   v dôsledku   čoho „nemohla   užívať   majetok,   ktorý   bol   predmetom dedičstva (pozemky v urbariáte, ktorý vyplácal podiely v neoprávnenej výške inej osobe)“.

S ohľadom na uvedené bol podľa sťažovateľky «porušený aj čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, a to najmä v nadväznosti na logický výklad vety „Dedenie sa zaručuje“ (aj vzhľadom na ust. čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – konanie a rozhodnutie porušovateľa porušilo moje právo na ochranu majetku a moje právo na pokojné užívanie majetku ako fyzickej osoby – vlastníka, t. j. dediča poručiteľa, vzhľadom na znenie ust. § 460 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení – „Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa)».

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví,   že   okresný   súd   svojím   konaním   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   D   1295/2001, D 52/2001 porušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 120 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   vlastniť   majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 1295/01, Dnot 252/01.

1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označenom konaní

Z obsahu   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľka   za   porušovateľa   svojich   práv   označila okresný   súd,   jednoznačne   vyplýva,   že   v čase   jej   doručenia   ústavnému   súdu   už tvrdené porušovanie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   netrvalo.   Rozhodnutie   sp.   zn.   D   1295/01,   Dnot   252/01   z   26.   marca   2008 nadobudlo právoplatnosť 29. apríla 2008 a týmto dňom bolo označené konanie okresného súdu skončené.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS   116/02).   Ak   v čase,   keď   došla   sťažnosť   ústavnému   súdu,   už   nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania   sťažovateľky   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   na   okresnom   súde právoplatne skončené 29. apríla 2008. Sťažovateľka sa napriek tomu obrátila na ústavný súd svojou sťažnosťou až podaním z 13. mája 2008 doručeným ústavnému súdu 9. júna 2008, (na poštovú prepravu podaná 8. júna 2008) t. j. v čase, keď porušovanie označeného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľka   sa   v predmetnej   veci domáhala ochrany svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda   bola   odstránená   jej   právna   neistota,   pripadalo   do   úvahy   odmietnutie   sťažnosti sťažovateľky   v tejto   časti   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   podľa   čl.   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľka taktiež namietala porušenie jej základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, avšak okrem citácie poslednej vety čl. 20 ods., 1 t. j. že „dedenie sa zaručuje“, neuviedla, akým konaním malo k porušeniu tohto práva dôjsť.

Sťažovateľka   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   ktorý   pozná náležitosti sťažnosti v konaní pred ústavným súdom pri individuálnej ochrane základných práv a slobôd obsiahnuté v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   v tejto   časti   neobsahovala   zdôvodnenie,   preto   ju ústavný   súd   odmietol v tejto   časti   aj   pre   nedostatok   náležitostí   predpísaných   zákonom   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2008