znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 306/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   PaedDr.   J.   D.,   bytom   J.,   zastúpeného   advokátom JUDr. M. M., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 21/93, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PaedDr. J. D.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2005 doručená sťažnosť PaedDr. J. D., bytom J. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   okresný   súd“)   v konaní o žalobe sťažovateľa   proti   žalovanému S.   v B.   o zaplatenie mzdy   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 21/93.

Podľa tvrdenia sťažovateľa na okresnom súde už od roku 1993 prebieha konanie o zaplatenie   mzdy   vedené   pod   sp.   zn.   12   C   21/93.   Sťažovateľ   si   sťažnosťou   podanou ústavnému súdu 28. apríla 2004 uplatňoval vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu zbytočných prieťahov v súdnom   konaní   vedenom   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   12   C   21/93.   Ústavný   súd 8. decembra 2004 rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 216/04-25 o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľovi bolo   priznané   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   80   000   Sk   a náhrada   trov právneho   zastúpenia.   Ústavný   súd   zároveň   prikázal   okresnému   súdu,   ktorý   jeho   právo porušil, v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 21/93 konať bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd naďalej pokračuje v prieťahoch, v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Dňa   24.   marca   2005   bolo   sťažovateľovi   doručené   uznesenie   okresného   súdu o zastavení konania zo 4. marca 2005 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie.   Sťažovateľ   súdny   poplatok   v sume   520   Sk   zaplatil   v kolkových   známkach. Sťažovateľ   predpokladal,   že   okresný   súd   zruší   uznesenie   o zastavení   súdneho   konania podľa § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o súdnych poplatkoch“), pretože súdny poplatok zaplatil do konca lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania. Dňa 5. mája 2005 okresný súd namiesto zrušenia uznesenia o zastavení súdneho konania vyznačil doložku právoplatnosti ku dňu 9. apríla 2005. Teda namiesto zrušenia uznesenia o zastavení konania došlo k jeho správoplatneniu.

Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v tom, že súdne konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 21/93 bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, pričom tento súdny poplatok za dovolanie vo výške 520 Sk sťažovateľ zaplatil   do   konca   lehoty   na   odvolanie   proti   uzneseniu   o zastavení   konania,   a teda   toto uznesenie malo byť okresným súdom   zrušené. Ďalej podľa názoru sťažovateľa dochádza aj k pokračujúcim   prieťahom   v súdnom   konaní   vedenom   na   okresnom   súde   aj   napriek nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 216/04-25 z 8. decembra 2004, v čom vidí opakované porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyslovuje,   že   správoplatnením   uznesenia Okresného súdu Bratislava III o zastavení konania zo dňa 4. 3. 2005 č. k. 12 C 21/93 vykonaného vyznačením doložky právoplatnosti dňa 5. 5. 2005 na č. l. 119 bolo porušené nasledovné základné právo alebo sloboda:

Právo   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky

Právo na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách

a zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že Okresný súd Bratislava III v konaní   č.   k.   12   C   21/93   od   18.   11.   2004   porušil   nasledovné   základné   právo   alebo slobodu:

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

Právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje doložku právoplatnosti zo dňa 5. 5. 2005 vyznačenú na č. l. 119 – uznesenie o zastavení konania zo dňa 4. 3. 2005, vracia vec Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie, prikazuje Okresnému súdu Bratislava III konať podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. – zrušiť uznesenie o zastavení   súdneho   konania   zo   dňa   4.   3.   2005   a konať   podľa   Občianskeho   súdneho poriadku bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi proti Okresnému súdu Bratislava III finančné zadosťučinenie   vo   výške   1   600   000   Sk   a náhradu   trov   právneho   zastúpenia   vo   výške 5 300 Sk na účet právneho zástupcu JUDr. M. M. (...). Výšku primeraného finančného zadosťučinenia   odôvodňuje   sťažovateľ   nenáročným   sporom,   nerešpektovaním   princípov právnej   istoty   –   namiesto   zrušenia   nasleduje   správoplatnenie,   stratou   dôvery vo vykonateľnosť   príkazu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Okresnému   súdu Bratislava III konať bez zbytočných prieťahov.“

Ústavný   súd   vyzval   okresný   súd   na   zaslanie   predmetného   súdneho   spisu.   Spis okresného súdu spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu bol doručený ústavnému súdu 26.   októbra   2005.   Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   uvádza   prehľad   úkonov vykonaných   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   z   8.   decembra   2004.   Podľa   predsedu okresného súdu došlo k mylnému vyznačeniu právoplatnosti 9. apríla 2005 na uznesení o zastavení konania zo 4. marca 2005. Uznesenie o zastavení súdneho konania zo 4. marca 2005 okresný súd zrušil 22. augusta 2005 z dôvodu, že súdny poplatok vo výške 520 Sk bol zaplatený   v lehote   na   odvolanie   proti   uzneseniu   o zastavení   konania.   V konaní   došlo k určitému zdržaniu od zaplatenia súdneho poplatku 29. marca 2005 do vydania uznesenia z 22. augusta 2005, poukazuje však na to, že v letnom období sa súd sťahoval do nových priestorov. Na ústnom pojednávaní predseda okresného súdu netrval.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v prípadoch   ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o zjavne   neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené   len   tie   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   splnili   všetky   zákonné podmienky spojené s nadobudnutím   a uplatňovaním takýchto práv.   Z konania o ústavnej sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, keď sťažovateľ nesplnil niektorú zo zákonných podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej   zjavná neopodstatnenosť,   ktorú   možno   vysloviť   v prípade,   ak ústavný súd   nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal   sťažovateľ   (I.   ÚS   53/96,   I.   ÚS   62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného práva   priznaného podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   spočíva   v   tom,   že   každý   sa   reálne môže domáhať ochrany   svojich   práv   na   súde,   tomuto   oprávneniu   zodpovedá   povinnosť   súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola každému poskytnutá ochrana v medziach zákonov.   Základné   právo   na   súdnu   ochranu   nespočíva   len   v práve   domáhať   sa   súdnej ochrany,   ale   ju   aj   v určitej   kvalite   dostať,   t.   j.   zákonom   ustanoveným   postupom   súdu. Ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy, pričom ústavný   súd   súdnu   ochranu   v konaní   o sťažnosti   poskytuje   iba   vtedy,   ak   porušenie procesných   práv   účastníkov   konania   chránených   zákonmi   (napr.   Občianskym   súdnym poriadkom) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).

Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich občianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do ktorého   patrí   právo   na   prístup   k súdu.   K nemu   sa   pridávajú záruky   ustanovené   čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne   zakladá   právo   na   spravodlivé   prejednanie   veci   (rozhodnutie   Európskeho   súdu pre ľudské práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo   byť   prítomný   na   pojednávaní,   právo   na   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia   a iné požiadavky spravodlivého procesu.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

V predmetnej právnej veci boli po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 216/04-25 z 8. decembra 2004 vykonané tieto úkony:

Dňa   17.   decembra   2005   ústavný   súd   vrátil   okresnému   súdu   súdny   spis   sp.   zn. 12 C 21/93.

Z   12.   januára   2005   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam,   v ktorom   sa   uvádza, že predmetný spis bol zákonnému sudcovi predložený 12. januára 2005.

Dňa   17.   januára   2005   bol   daný   pokyn   kancelárii   na   zastavenie   konania o dovolaní.

Dňa   4.   marca   2005   bolo   vydané   uznesenie   o zastavení   konania   pre   nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 7. marca 2005 bol daný pokyn kancelárii na doručenie uznesenia o zastavení konania žalobcovi, t. j. sťažovateľovi.

Dňa 29. marca 2005 bol zaplatený súdny poplatok za dovolanie.Dňa 9. mája 2005 bol daný pokyn kancelárii na doručenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave z č. l. 88 spisu.

Z 29. júna 2005 sa v spise nachádza úradný záznam, z ktorého vyplýva, že spis bol daný na nahliadnutie právnemu zástupcovi žalobcu.

Dňa 22. augusta 2005 okresný súd zrušil   uznesenie o zastavení súdneho konania zo 4. marca 2005.

Na základe sťažnosti a na základe vyžiadaného spisu okresného súdu dospel ústavný súd   k záveru,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   21/93   nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   na   prístup   k   súdu   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Uznesenie   okresného   súdu o zastavení konania sp. zn. 12 C 21/93 zo 4. marca 2005 bolo okresným súdom zrušené 22. augusta   2005   z dôvodu   zaplatenia   súdneho   poplatku   v lehote   na   podanie   odvolania v súlade s § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, k porušeniu uvedených práv nedošlo, pretože okresný súd po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 216/04-25 z 8. decembra 2004 vykonal niekoľko úkonov, konal priebežne a od vydania nálezu ústavného súdu neuplynula dostatočná lehota na to, aby mohlo dôjsť k opakovaným zbytočným prieťahom v súdnom konaní.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005