znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 305/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,Česká republika, zastúpeného JUDr. Jarmilou Lipnickou Pešlovou, Přívozská 10, Ostrava -Moravská Ostrava, Česká republika, vo veci namietaného porušenia jeho základného právana súdnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súduKežmarok č. k. 2 Cb 57/2011-137 zo 16. decembra 2013 vo výroku v bode 4 o trováchkonania a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Cob 23/2014-150 z 13. novembra2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2015doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného právana súdnu   ochranu   podľa   čl.   36   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)rozsudkom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 Cb 57/2011-137zo 16. decembra 2013 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) vo výroku v bode 4 o trováchkonania   a   uznesením   Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)č. k. 5 Cob 23/2014-150 z 13. novembra 2014 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ napáda rozsudok okresného súduč. k. 2 Cb 57/2011-137 zo 16. decembra 2013 vo výroku o náhrade trov konania a uzneseniekrajského   súdu   č.   k.   5   Cob   23/2014-150   z 13.   novembra   2014,   ktorým   bol   potvrdenýrozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania. Sťažovateľnamieta,   že   okresný   súd   a krajský   súd   nerozhodovali   o trovách   konania   podľa   zásadyúspešnosti, čím došlo k porušeniu princípu legitímneho očakávania a právnej istoty.

V petite   sťažnosti   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   vo   veci   rozhodol   nálezom,ktorým by uznesenie krajského súdu č. k. 5 Cob 23/2014-150 z 13. januára 2015 a výrokrozsudku okresného súdu č. k. 2 Cb 57/2011-137 zo 16. decembra 2013 v bode 4 v celomrozsahu zrušil.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitostinávrhu   (sťažnosti)   podľa   ustanovenia   §   49   až   §   56   zákona   o   ústavnom   súde   vrátaneokolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

1. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.

Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľatvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia aleboiného   zásahu,   ktorým   sa   základné   práva   alebo   slobody   porušili,   a tiež   označenie   toho,proti komu návrh smeruje.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavnýsúd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahujezvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môžerozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byťvymedzený   presne,   určito   a   zrozumiteľne   (v   súlade   s   čl.   127   ústavy   a   §   56   zákonao ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutieústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).

V danom   prípade   považuje   ústavný   súd   za   závažný   obsahový   nedostatok   petitusťažnosti   brániaci   jej   meritórnemu   preskúmaniu   absenciu   označenia   konkrétnehozákladného práva, ktoré malo byť rozsudkom okresného súdu a uznesením krajského súduporušené,   tak   ako   to   vyžaduje   §   50   ods.   1   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde.   V tejtosúvislosti ústavný súd pripomína, že sťažovateľ sa v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavymôže   domáhať   len   vyslovenia   porušenia   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobodyzaručených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská republika ratifikovalaa bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Len v prípade vyslovenia porušenianiektorého z uvedených základných práv alebo slobôd má ústavný súd právomoc zrušiťrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorými bolo takéto porušenie spôsobené (čl. 127ods.   2   ústavy). Z obsahu   sťažnosti   síce   možno   vyvodiť   nespokojnosť   sťažovateľas označeným   uznesením   krajského   súdu,   prípadne   rozsudkom   okresného   súdu,   avšakpetitom sťažnosti, ktorý je pre ústavný súd záväzný, sa sťažovateľ vyslovenia porušeniažiadneho základných práv zaručených ústavou, prípadne dohovorom nedomáha.

2. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) právne služby na území Slovenskej republikyposkytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach§ 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom...

Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamuadvokátov, ktorý vedie komora.

Podľa § 30 zákona o advokácii na účely tohto zákona

a) euroadvokát je občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátuDohody   o   Európskom   hospodárskom   priestore,   ktorý   je   oprávnený   poskytovať   právneslužby samostatne na základe profesijného označenia uvedeného v prílohe č. 1,

b) hosťujúci euroadvokát je euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na územíSlovenskej republiky dočasne a príležitostne,

c) usadený euroadvokát je euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na územíSlovenskej republiky sústavne a ktorý je zapísaný do zoznamu euroadvokátov vedenéhokomorou...

Podľa § 32 zákona o advokácii hosťujúci euroadvokát je pri zastupovaní účastníkakonania v konaní pred súdom, v ktorom musí byť účastník konania zastúpený advokátomalebo v ktorom môže byť zástupcom len advokát, a obhajobe obvineného v trestnom konanípovinný   spolupracovať   s   advokátom   zapísaným   do   zoznamu   advokátov   (ďalej   len,,spolupracujúci   advokát“);   inak   nie   je   oprávnený   účastníka   konania   alebo   obvinenéhozastupovať alebo obhajovať. Vzájomnú spoluprácu si advokáti upravia písomnou zmluvou.

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil splnomocnenie na právne zastupovanie, z ktorého jezrejmé, že ho udelil JUDr. Jarmile Lipnickej Pešlovej, Přívozská 10, Ostrava - MoravskáOstrava,   Česká   republika,   ktorá   však   nie   je   zapísaná   v zozname   advokátov   Slovenskejadvokátskej   komory,   ale   je   len   zapísaná   ako   advokátka   v zozname   advokátov Českejadvokátskej   komory.   Z uvedeného   vyplýva,   že   menovaná   právna   zástupkyňa   vykonávasvoju činnosť podľa § 30 písm. b) zákona o advokácii ako hosťujúci euroadvokát, ktorýposkytuje právne služby na území Slovenskej republiky dočasne a príležitostne. U takéhotoadvokáta však § 32 zákona o advokácii vyžaduje súčinnosť s iným advokátom zapísaným dozoznamu advokátov v Slovenskej republike, ktorý sa bude považovať za spolupracujúcehoadvokáta.   Zo   sťažnosti   však   splnenie   tejto   podmienky   v danom   prípade   nevyplýva,   čov zmysle § 32 ods. 1 prvej vety zákona o advokácii in fine vedie ústavný súd k záveru, žeJUDr.   Jarmila   Lipnická   Pešlová   nie   je   v konaní   pred   ústavným   súdom   oprávnenásťažovateľa zastupovať.

Povinnosti   advokáta   vyplývajúce   zo   zákona   o ústavnom   súde   a   zo   zákonao advokácii vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokátpovinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začínakonanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09). Nedostatok,resp. nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmyslekonštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť nespĺňa zákonompredpísané   náležitosti,   ako   boli   tieto   opísané   v predchádzajúcich   bodoch   odôvodneniauznesenia, a z toho dôvodu ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2015