SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 305/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,Česká republika, zastúpeného JUDr. Jarmilou Lipnickou Pešlovou, Přívozská 10, Ostrava -Moravská Ostrava, Česká republika, vo veci namietaného porušenia jeho základného právana súdnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súduKežmarok č. k. 2 Cb 57/2011-137 zo 16. decembra 2013 vo výroku v bode 4 o trováchkonania a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Cob 23/2014-150 z 13. novembra2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného právana súdnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)rozsudkom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 Cb 57/2011-137zo 16. decembra 2013 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) vo výroku v bode 4 o trováchkonania a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)č. k. 5 Cob 23/2014-150 z 13. novembra 2014 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ napáda rozsudok okresného súduč. k. 2 Cb 57/2011-137 zo 16. decembra 2013 vo výroku o náhrade trov konania a uzneseniekrajského súdu č. k. 5 Cob 23/2014-150 z 13. novembra 2014, ktorým bol potvrdenýrozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania. Sťažovateľnamieta, že okresný súd a krajský súd nerozhodovali o trovách konania podľa zásadyúspešnosti, čím došlo k porušeniu princípu legitímneho očakávania a právnej istoty.
V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom,ktorým by uznesenie krajského súdu č. k. 5 Cob 23/2014-150 z 13. januára 2015 a výrokrozsudku okresného súdu č. k. 2 Cb 57/2011-137 zo 16. decembra 2013 v bode 4 v celomrozsahu zrušil.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitostinávrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátaneokolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
1. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľatvrdenia sťažovateľa porušili, ďalej označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia aleboiného zásahu, ktorým sa základné práva alebo slobody porušili, a tiež označenie toho,proti komu návrh smeruje.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavnýsúd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahujezvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môžerozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byťvymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákonao ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutieústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
V danom prípade považuje ústavný súd za závažný obsahový nedostatok petitusťažnosti brániaci jej meritórnemu preskúmaniu absenciu označenia konkrétnehozákladného práva, ktoré malo byť rozsudkom okresného súdu a uznesením krajského súduporušené, tak ako to vyžaduje § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde. V tejtosúvislosti ústavný súd pripomína, že sťažovateľ sa v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavymôže domáhať len vyslovenia porušenia konkrétneho základného práva alebo slobodyzaručených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská republika ratifikovalaa bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Len v prípade vyslovenia porušenianiektorého z uvedených základných práv alebo slobôd má ústavný súd právomoc zrušiťrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorými bolo takéto porušenie spôsobené (čl. 127ods. 2 ústavy). Z obsahu sťažnosti síce možno vyvodiť nespokojnosť sťažovateľas označeným uznesením krajského súdu, prípadne rozsudkom okresného súdu, avšakpetitom sťažnosti, ktorý je pre ústavný súd záväzný, sa sťažovateľ vyslovenia porušeniažiadneho základných práv zaručených ústavou, prípadne dohovorom nedomáha.
2. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) právne služby na území Slovenskej republikyposkytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach§ 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom...
Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamuadvokátov, ktorý vedie komora.
Podľa § 30 zákona o advokácii na účely tohto zákona
a) euroadvokát je občan členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátuDohody o Európskom hospodárskom priestore, ktorý je oprávnený poskytovať právneslužby samostatne na základe profesijného označenia uvedeného v prílohe č. 1,
b) hosťujúci euroadvokát je euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na územíSlovenskej republiky dočasne a príležitostne,
c) usadený euroadvokát je euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na územíSlovenskej republiky sústavne a ktorý je zapísaný do zoznamu euroadvokátov vedenéhokomorou...
Podľa § 32 zákona o advokácii hosťujúci euroadvokát je pri zastupovaní účastníkakonania v konaní pred súdom, v ktorom musí byť účastník konania zastúpený advokátomalebo v ktorom môže byť zástupcom len advokát, a obhajobe obvineného v trestnom konanípovinný spolupracovať s advokátom zapísaným do zoznamu advokátov (ďalej len,,spolupracujúci advokát“); inak nie je oprávnený účastníka konania alebo obvinenéhozastupovať alebo obhajovať. Vzájomnú spoluprácu si advokáti upravia písomnou zmluvou.
Sťažovateľ k sťažnosti pripojil splnomocnenie na právne zastupovanie, z ktorého jezrejmé, že ho udelil JUDr. Jarmile Lipnickej Pešlovej, Přívozská 10, Ostrava - MoravskáOstrava, Česká republika, ktorá však nie je zapísaná v zozname advokátov Slovenskejadvokátskej komory, ale je len zapísaná ako advokátka v zozname advokátov Českejadvokátskej komory. Z uvedeného vyplýva, že menovaná právna zástupkyňa vykonávasvoju činnosť podľa § 30 písm. b) zákona o advokácii ako hosťujúci euroadvokát, ktorýposkytuje právne služby na území Slovenskej republiky dočasne a príležitostne. U takéhotoadvokáta však § 32 zákona o advokácii vyžaduje súčinnosť s iným advokátom zapísaným dozoznamu advokátov v Slovenskej republike, ktorý sa bude považovať za spolupracujúcehoadvokáta. Zo sťažnosti však splnenie tejto podmienky v danom prípade nevyplýva, čov zmysle § 32 ods. 1 prvej vety zákona o advokácii in fine vedie ústavný súd k záveru, žeJUDr. Jarmila Lipnická Pešlová nie je v konaní pred ústavným súdom oprávnenásťažovateľa zastupovať.
Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona o ústavnom súde a zo zákonao advokácii vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokátpovinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začínakonanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09). Nedostatok,resp. nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmyslekonštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť nespĺňa zákonompredpísané náležitosti, ako boli tieto opísané v predchádzajúcich bodoch odôvodneniauznesenia, a z toho dôvodu ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2015