znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 305/05-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2005 predbežne prerokoval sťažnosť L. B., H., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 32 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 Protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v znení   protokolu č. 11 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Mestskej volebnej komisie v H. z 5. septembra 2005 a uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5 S 4/05-26 z 12. septembra 2005, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť L. B. v časti, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 32 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 a čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozhodnutím   Mestskej volebnej   komisie   v H.   z 5.   septembra   2005, o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

2. Sťažnosť L. B. vo zvyšnej časti o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra 2005 doručená sťažnosť L. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému   súdu   14.   októbra   2005,   ktorou   namietal   porušenie svojich   základných   práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 32 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),   čl.   3   Protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd v znení   protokolu   č.   11   (ďalej   len   „protokol   k dohovoru“)   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej aj „okresný súd“) č. k. 5 S 4/05-26 zo 12. septembra 2005 a rozhodnutím   Mestskej   volebnej   komisie   v H.   (ďalej   aj   „mestská   volebná   komisia“) z 5. septembra 2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že na základe úmrtia primátora mesta H. v máji 2005 vyhlásila Národná rada Slovenskej republiky na 22. október 2005 voľby na funkciu   primátora   mesta.   Sťažovateľ   bol   občanmi   mesta   prostredníctvom   občianskeho združenia požiadaný, aby kandidoval na funkciu primátora s tým, že mu „vyjadrujú dôveru a zabezpečia v zmysle volebného zákona dostatočný počet podpisov“ na jeho registráciu ako kandidáta.

Sťažovateľ   predložil   mestskej   volebnej   komisii   26.   augusta   2005   príslušnú dokumentáciu   k   zaregistrovaniu   jeho   osoby   ako   kandidáta   na   funkciu   primátora   mesta (t. j. kandidátnu   listinu   a   vyhlásenie   nezávislého   kandidáta).   Mestská   volebná   komisia 5. septembra   2005   rozhodla   o nezaregistrovaní   sťažovateľa   ako   nezávislého   kandidáta. Ako dôvod   uviedla,   že   priložená   petícia „...   nezávislého   kandidáta   nespĺňa   podmienky ustanovené zákonom č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z. Na každom   podpisovom   hárku   petície   nie   je   uvedené   meno,   priezvisko   a úplná   adresa trvalého pobytu osoby, ktorá petíciu zostavila. Taktiež podpisové hárky petície obsahujú podpisy, ktoré podľa volebnej komisie boli podpisované jednou rukou“.

Sťažovateľ podal 7. septembra 2005 návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta   okresnému súdu,   v ktorom,   ako uvádza   vo svojej   sťažnosti, „...   zdôvodňujem nezákonný postup Miestnej – Mestskej volebnej komisie v H. a nezákonný dôvod na vydanie takéhoto rozhodnutia. Súčasne som poukázal na formálne nedostatky rozhodnutia a jeho účelovosť, vydania a vymyslené nepravdivé tvrdenia v tomto rozhodnutí... Okresný súd vo Vranove   nad   Topľou   dňa   12.   09.   2005   vydal   uznesenie   pod   č. 5 S 4/05-26,   v ktorom rozhodol o zamietnutí môjho návrhu o zaregistrovaní kandidáta do volieb na primátora mesta H., ktoré sa budú konať dňa 22. októbra 2005, a poučil ma, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie“.

Sťažovateľ zastáva názor, že postupom mestskej volebnej komisie a okresného súdu boli porušené jeho základné práva, pretože uvedené rozhodnutie mestskej volebnej komisie je účelové a vydané preto, „... aby zmarilo moje právo kandidovať na tento post primátora mesta. V rozhodnutí sú uvádzané nepravdivé údaje a nepresnosti, najmä v odôvodňujúcej časti, pretože sa neopiera autor o konkrétne ustanovenia zákonov o voľbách do orgánov samosprávy   miest   a obcí   a o petičnom   práve.   Všetky   potrebné   listinné   dokumenty   pre zaregistrovanie   mojej   osoby   ako   nezávislého   kandidáta   som   predložil   v zákonom stanovených lehotách a v obsahovej úplnosti tak, ako predpisuje zákon“.

Sťažovateľ preto v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 32 a čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy, čl. 3 protokolu k dohovoru a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 5 S 4/05-26 z 12. septembra 2005 a rozhodnutím mestskej volebnej komisie z 5. septembra 2005, zrušil napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   a   mestskej   volebnej   komisie   a prikázal   mestskej volebnej komisii zaregistrovať sťažovateľa ako kandidáta pre voľby primátora mesta H. Sťažovateľ   zároveň   žiada   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 60 000 Sk a ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   142   ústavy   súdy   rozhodujú   v občianskoprávnych   a   trestnoprávnych veciach.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 32 ústavy občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave,   ak   činnosť   ústavných   orgánov   a účinné   použitie   zákonných   prostriedkov   sú znemožnené.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa   čl.   142   ústavy   súdy   rozhodujú   v občianskoprávnych   a   trestnoprávnych veciach.

Podľa   čl.   3   protokolu   k dohovoru   vysoké   zmluvné   strany   sa   zaväzujú   konať v primeraných   intervaloch   slobodné   voľby   s tajným   hlasovaním   za   podmienok,   ktoré zabezpečia slobodné vyjadrovanie názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom, ktorý   rozhodne o jeho občianskych právach   a záväzkoch   alebo o akomkoľvek trestnom   čine,   z ktorého   je   obvinený.   Rozsudok   musí   byť   vyhlásený   verejne,   ale   tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v demokratickej   spoločnosti,   keď   to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by   vzhľadom   na   osobitné   okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. V zmysle uvedeného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu mestskej volebnej komisie z 5. septembra 2005 o jeho nezaregistrovaní ako kandidáta pre voľby primátora mesta opravný prostriedok na všeobecnom súde (ustanovenie § 17 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov).   Mal   teda možnosť   domáhať   sa   ochrany   na   všeobecnom   súde,   čo   podľa   zásady   subsidiarity obsiahnutej v čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje v tejto časti sťažnosti právomoc ústavného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 13/01).

V zmysle čl. 127 ústavy má ústavný súd právomoc konať a rozhodnúť o sťažnosti len vtedy,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   ochrany   tých   práv,   ktorých   porušenie   namieta   pred ústavným súdom, domáhať pred iným súdom. „Ústavný súd Slovenskej republiky zásadne nie   je   oprávnený   prijať   sťažnosť   na   ďalšie   konanie,   ak   existuje   všeobecný   súd,   ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity“ (rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 130/02).

2.   O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade   a uplatňovaní   zákonov   viedli   k danému rozhodnutiu, ani skúmať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Ústavný súd z uznesenia okresného súdu č. k. 5 S 4/05-26 z 12. septembra 2005, ktorého   fotokópiu   sťažovateľ   k sťažnosti   ako   prílohu   pripojil,   zistil,   že   okresný   súd uvedeným uznesením zamietol návrh sťažovateľa na jeho zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby na primátora mesta.

Okresný súd v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že sťažovateľa vyzval na odstránenie nedostatkov spojených s jeho podaním, sťažovateľ však uvedené nedostatky ani po   výzve   okresného   súdu   neodstránil.   Následne   okresný   súd   z petičných   hárkov,   ktoré predložil Mestský úrad v H., zistil, že sťažovateľ „... pri ich odovzdaní nepostupoval podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a neuviedol v nich kontaktnú osobu pre styk s miestnou volebnou komisiou.“ Z predložených petičných hárkov bolo okresným súdom   ďalej   zistené,   že   u občanov   bývajúcich   v určitých   častiach   mesta   je   evidentné podpisovanie petičných hárkov jednou rukou. Na základe posúdenia návrhu sťažovateľa a obsahu petičných   hárkov okresný   súd dospel   k záveru, že petičné hárky neobsahovali náležitosti   uvedené   v ustanoveniach   §   3   a § 4   zákona   č.   85/1990   Zb.   o petičnom   práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 85/1990 Zb.“), a preto návrh sťažovateľa zamietol.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že by uznesením okresného súdu č. k. 5 S 4/05-26 z 12. septembra 2005 boli porušené základné práva sťažovateľa, ktorých porušenie vo svojej sťažnosti namieta, pričom uznesenie okresného súdu nie je možné považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

Ústavný súd zároveň pri preskúmaní uznesenia okresného súdu č. k. 5 S 4/05-26 z 12. septembra   2005   nezistil   príčinnú   súvislosť,   ktorá   by   umožňovala   vysloviť   záver o porušení základných práv sťažovateľa uvedených v petite jeho sťažnosti. Skutočnosť, že sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu a rozhodnutím mestskej volebnej komisie, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti uvedeného rozhodnutia a nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným.

Sťažovateľ   navyše   vo   svojej   sťažnosti   neuviedol   žiadne   dôvody,   ktorými   by   bol spochybnil argumentáciu okresného súdu týkajúcu sa náležitostí petície podľa príslušných ustanovení zákona č. 85/1990 Zb., a neuviedol ani dôvody, pre ktoré nereagoval na výzvu súdu,   aby   doplnil   svoj   návrh   v zmysle   príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho poriadku.

Ústavný súd   v konkrétnych okolnostiach tejto veci zároveň   zdôrazňuje,   že otázky registrácie by s prihliadnutím na čl. 124 ústavy mohol posudzovať len vtedy, ak by bolo uznesenie   okresného   súdu   zjavne   argumentačne   neudržateľné,   neodôvodnené   a ústavne nesúladné,   pričom   tieto   okolnosti   sa   posudzujú   v kontexte   zákonom   ustanovenej   lehoty, v rámci ktorej musí súd o registrácii rozhodnúť.

O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,   že   by   zásadne   poprel   ich   účel   alebo   význam   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).

Ústavný   súd   zároveň   s   prihliadnutím   na   svoju   ustálenú   judikatúru   uvádza,   že „K porušeniu   práva   zúčastňovať   sa   správy   vecí   verejných   podľa   čl.   30   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   je   potrebný   závažný   protiprávny   zásah   do   možnosti   občana zúčastňovať sa správy vecí verejných“ (rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 50/01). Ústavný súd so zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   sťažnosti   sťažovateľa   nezistil   žiadne   protiprávne okolnosti, ktorými by bolo zasiahnuté do označených základných práv sťažovateľa.

Ústavný súd navyše uvádza, že skutkové okolnosti prípadu opísané sťažovateľom vylučujú, aby v danom prípade mohlo byť akokoľvek dotknuté jeho právo na odpor podľa čl. 32 ústavy.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005