znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 304/04-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Jaroslava Fronka, D., Česká republika, zastúpeného advokátom   JUDr.   M.   M.,   Advokátska   kancelária,   P.,   pre   namietané   porušenie   jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 45 Cb 99/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Jaroslava Fronka   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2004 doručená sťažnosť Ing. Jaroslava Fronka, D., Česká republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. M., Advokátska kancelária, P., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   ako   aj   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 45 Cb 99/99.

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že 20. mája 1999 podal na Okresnom súde Bratislava I návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa proti   odporcovi   M.   M.   –   M   –   expres,   B.   (ďalej   len   „odporca“)   domáhal   zaplatenia pohľadávky   vo   výške   63   976,15   Kč   s príslušenstvom   z titulu   nezaplatených   faktúr   za vykonanie   prepravy   tovaru,   ktorú   si   odporca   objednal.   Dňa   28.   októbra   1999   postúpil Okresný súd Bratislava I vec Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu miestnej príslušnosti podľa § 105 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Okresný súd Bratislava III postúpil vec 13. decembra 1999 krajskému súdu z dôvodu vecnej príslušnosti v zmysle § 9 ods. 3 písm. c) bodu 12 OSP (v znení platnom a účinnom v tom čase). Podľa sťažovateľa krajský súd nevykonal od postúpenia spisu vo veci žiaden úkon až do 3. mája 2004, keď uznesením konanie prerušil a právnemu zástupcovi sťažovateľa listom z toho istého   dňa   oznámil,   že   na   majetok   odporcu   bol   24.   januára   2003   vyhlásený   konkurz (konkurzné konanie je vedené pod sp. zn. 3 K 93/01).

Právny zástupca sťažovateľa v tejto súvislosti uvádza: „Týmto namietame porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, ku ktorému došlo preto, že od 20. 5. 1999, kedy bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu až do 3. 5. 2004, keď Krajský   súd   v Bratislave   vydal   uznesenie   o prerušení   konania,   nebol   urobený   žiaden relevantný úkon zo strany súdov. (...)

Máme za to, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu   až   do   vydania   rozhodnutia   o prerušení   konania   je   neprimeraná   a touto   dobou konania   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov, ako vyplýva z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (...)

Sťažovateľ   je   nútený   domáhať   sa   svojich   práv   na   Ústavnom   súde   Slovenskej republiky,   pretože   niet   iného   súdu,   ktorý   by   chránil   jeho   základné   práva   a slobody a nemohol uplatniť už žiadne opravné prostriedky ani iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a ktoré je sťažovateľ oprávnený použiť podľa osobitných predpisov.“

Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Bratislave v konaní č. 45 Cb 99/99 v právnej veci navrhovateľa Ing. Jaroslava   Fronka,   D.   proti   odporcovi   M.   M.   –   M   –   expres,   B.,   v konaní   o zaplatenie 63 979,15 Kč s prísl. porušil základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný   súd   SR   priznáva   Ing.   Jaroslavovi   Fronkovi   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 82 295,-- Sk (...)

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 6 508,-- Sk advokátovi (...).“

Na   výzvu   ústavného   súdu   zo   14.   júla   2004   adresovanú   právnemu   zástupcovi sťažovateľa   s tým,   aby   v lehote   21   dní   predložil   ústavnému   súdu   dôkazy   o   tom,   že sťažovateľ sa pred podaním ústavnej sťažnosti domáhal ochrany svojich práv, porušenie ktorých pred ústavným súdom namieta, vrátane využitia sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“), predložením fotokópií príslušných podaní, ako aj listín týkajúcich sa ich vybavenia reagoval právny zástupca sťažovateľa podaním zo 14. júla 2004, v ktorom uviedol: „Vo veci sťažnosti sťažovateľa Ing. Jaroslava Fronka, D. proti porušovateľovi ústavných práv a slobôd Krajskému súdu v Bratislave Vám týmto na základe Vášho listu zo dňa 14. 7. 2004 oznamujeme, že v danej veci sme nepodávali žiadne sťažnosti na prieťahy v konaní, nakoľko s tým máme neblahé skúsenosti, keďže nám sťažnosti už v iných veciach často ešte viac skomplikovali   riešenie   problémov,   a preto   sme   v danej   veci   od   podávania   sťažností upustili.“

Z predloženého spisového materiálu týkajúceho sa konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 45 Cb 99/99, ktorý si ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prejednania sťažnosti vyžiadal, vyplýva nasledujúci priebeh a stav konania pred krajským súdom v predmetnej veci:

Predmetný spis bol krajskému súdu doručený 15. decembra 1999. Na základe pokynu zákonnej   sudkyne   z 5.   júna 2001   bol   k spisu   pripojený   kurzový   lístok   z 20. mája   1999 (č. l. 28).

Dňa 28. apríla 2004 dala zákonná sudkyňa úpravou pokyn na vydanie platobného rozkazu   vo   veci   (č.   l.   30).   Z   následne   vyhotoveného   úradného   záznamu   vyplýva,   že platobný rozkaz nebolo možné vydať, pretože bol na odporcu vyhlásený konkurz (č. l. 30). Do spisu boli založené listiny obsahujúce údaje o konkurze na odporcu (č. l. 31-33).

Listom z 3. mája 2004 bola zaslaná výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorou krajský súd žiadal o zaslanie oznámenia, či nedošlo medzi účastníkmi konania k zmene pomerov a či naďalej trvajú na podanom návrhu. Listom bolo tiež oznámené, že na odporcu bol 24. januára 2003 vyhlásený konkurz (č. l. 34).

Dňa 3. mája 2004 vydal krajský súd uznesenie č. k. 45 Cb 99/99-35 o prerušení konania. Rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   29.   mája   2004.   Zákonná   sudkyňa   dala 10. júna 2004 pokyn súdnej kancelárii na predloženie spisu 30. mája 2005 (č. l. 36).

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní (súc viazaný návrhom v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) sťažnosťou zaoberal v rozsahu, v akom vymedzil predmet konania   právny   zástupca   sťažovateľa   v   rámci petitu   sťažnosti   domáhajúc sa   vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 Cb 99/99 z titulu namietaných zbytočných prieťahov.

Z obsahu sťažnosti a z doterajších vyjadrení právneho zástupcu sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ nepodal v predmetnom konaní sťažnosť podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v prípadoch   namietaného   porušenia   základných   práv   sťažovateľa v dôsledku   zbytočných   prieťahov   v konaní zapríčinených   všeobecným súdom   skúma, či sťažovateľ využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu tohto práva poskytuje zákon č. 80/1992 Zb. v ustanoveniach § 17 ods. 1 a § 20 až 23. Využitie týchto prostriedkov ako podmienku   prijatia   sťažnosti   na ďalšie   konanie ústavný   súd   nevyžaduje,   ak z okolností konkrétneho   prípadu   vyplýva,   že   uvedenú   podmienku   sťažovateľ   nesplnil   z dôvodov hodných   osobitného   zreteľa   (§   53   ods.   2   zákona   o ústavom   súde),   najmä   ak   využitie uvedených   prostriedkov   nápravy   nemožno   pokladať   za   postup   umožňujúci   dosiahnuť účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (mutatis mutandis uznesenie o predbežnom prerokovaní sp. zn. III. ÚS 241/03).

Sťažovateľ nepodal v súvislosti s namietanými zbytočnými prieťahmi v predmetnom konaní sťažnosť   podľa   §   17   zákona   č.   80/1992   Zb.   Z obsahu predloženého,   na vec sa vzťahujúceho   spisu   krajského   súdu   sp.   zn.   45   Cb   99/99   taktiež   nevyplýva,   že   by   sa sťažovateľ v období od 15. decembra 1999, keď bola vec postúpená krajskému súdu, do podania   ústavnej   sťažnosti   18.   júna   2004,   domáhal   odstránenia   zbytočných   prieťahov v konaní, resp. svojich práv, porušenie ktorých v súčasnosti pred ústavným súdom namieta. Ani právny zástupca sťažovateľa neuviedol v podaní zo 14. júla 2004 ohľadne dôvodov nevyčerpania sťažnosti podľa § 17 zákona č. 80/1992 Zb. žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá   by   odôvodňovala   záver,   že   uvedenú   podmienku   nesplnil   z dôvodov   hodných osobitného zreteľa (existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti), resp. že využitie označeného prostriedku nápravy sťažovateľom nemožno v danom prípade pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu jeho základných práv.

Na základe uvedeného a stabilnej judikatúry (IV. ÚS 44/03, IV. ÚS 153/03) dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná pre nevyčerpanie dostupných a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany   základných   práv   a slobôd,   a preto   po predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   rozhodol   o jej odmietnutí pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2004