SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 303/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho rozsudkamisp. zn. 5 Co/221/2013 z 2. júla 2014 (Rvp 13489/2014), sp. zn. 6 Co/192/2014z 15. júla 2014 (Rvp 13490/2014), sp. zn. 6 Co/352/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 13491/2014),sp. zn. 6 Co/363/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 13492/2014), sp. zn. 6 Co/358/2014z 15. júla 2014 (Rvp 13493/2014), sp. zn. 6 Co/197/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 13494/2014),sp. zn. 6 Co/120/2014 z 22. júla 2014 (Rvp 13495/2014), sp. zn. 6 Co/150/2014z 22. júla 2014 (Rvp 13496/2014), sp. zn. 6 Co/468/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 13746/2014),sp. zn. 6 Co/473/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 13747/2014), sp. zn. 6 Co/115/2014z 22. júla 2014 (Rvp 13748/2014), sp. zn. 6 Co/147/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 13749/2014),sp. zn. 6 Co/153/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 13750/2014), sp. zn. 6 Co/477/2014z 15. júla 2014 (Rvp 13751/2014), sp. zn. 6 Co/27/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 13752/2014),sp. zn. 6 Co/485/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 13753/2014), sp. zn. 17 Co/406/2013z 30. júla 2014 (Rvp 14087/2014), sp. zn. 4 Co/685/2013 z 24. júla 2014 (Rvp 14244/2014),sp. zn. 5 Co/151/2013 z 2. júla 2014 (Rvp 14245/2014), sp. zn. 6 Co/189/2014z 15. júla 2014 (Rvp 14246/2014), sp. zn. 6 Co/355/2014 z 15. júla 2014 (Rvp 14247/2014),sp. zn. 6 Co/264/2014 z 22. júla 2014 (Rvp 14248/2014), sp. zn. 6 Co/267/2014z 22. júla 2014 (Rvp 14249/2014), sp. zn. 6 Co/251/2014 z 22. júla 2014 (Rvp 14250/2014),sp. zn. 5 Co/223/2013 z 13. augusta 2014 (Rvp 14789/2014), sp. zn. 17 Co/10/2014z 30. júla 2014 (Rvp 14790/2014), sp. zn. 5 Co/55/2014 z 27. augusta 2014(Rvp 15058/2014), sp. zn. 5 Co/70/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 15059/2014),sp. zn. 5 Co/85/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 15060/2014), sp. zn. 5 Co/37/2014z 27. augusta 2014 (Rvp 15061/2014), sp. zn. 19 Co/906/2013 zo 6. augusta 2014(Rvp 15062/2014), sp. zn. 5 Co/60/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 15063/2014),sp. zn. 17 Co/741/2013 zo 6. augusta 2014 (Rvp 15064/2014), sp. zn. 17 Co/8/2014z 30. júla 2014 (Rvp 15065/2014), sp. zn. 17 Co/18/2014 z 30. júla 2014 (Rvp 15066/2014),sp. zn. 5 Co/105/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 15102/2014), sp. zn. 5 Co/20/2014z 27. augusta 2014 (Rvp 15103/2014), sp. zn. 5 Co/23/2014 z 27. augusta 2014(Rvp 15104/2014), sp. zn. 5 Co/48/2014 z 13. augusta 2014 (Rvp 15362/2014),sp. zn. 5 Co/47/2014 z 20. augusta 2014 (Rvp 15363/2014), sp. zn. 17 Co/25/2014z 30. júla 2014 (Rvp 15364/2014), sp. zn. 5 Co/102/2014 z 3. septembra 2014(Rvp 15365/2014), sp. zn. 6 Co/199/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 15366/2014),sp. zn. 6 Co/479/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 15367/2014), sp. zn. 6 Co/360/2014z 19. augusta 2014 (Rvp 15368/2014), sp. zn. 6 Co/91/2014 z 19. augusta 2014(Rvp 15369/2014), sp. zn. 6 Co/195/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 15370/2014),sp. zn. 6 Co/337/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 15371/2014), sp. zn. 5 Co/32/2014z 27. augusta 2014 (Rvp 15372/2014), sp. zn. 6 Co/53/2014 z 19. augusta 2014(Rvp 15373/2014), sp. zn. 6 Co/271/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 15374/2014),sp. zn. 5 Co/82/2014 z 3. septembra 2014 (Rvp 15375/2014), sp. zn. 19 Co/904/2013zo 6. augusta 2014 (Rvp 15376/2014), sp. zn. 6 Co/127/2014 z 19. augusta 2014(Rvp 15377/2014), sp. zn. 5 Co/40/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 15378/2014),sp. zn. 5 Co/50/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 15379/2014), sp. zn. 6 Co/73/2014z 19. augusta 2014 (Rvp 15380/2014), sp. zn. 6 Co/309/2014 z 19. augusta 2014(Rvp 15381/2014), sp. zn. 6 Co/177/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 15382/2014),sp. zn. 6 Co/179/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 15383/2014), sp. zn. 6 Co/470/2014z 19. augusta 2014 (Rvp 15384/2014), sp. zn. 17 Co/300/2014 z 30. júla 2014(Rvp 15385/2014), sp. zn. 5 Co/58/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 15386/2014),sp. zn. 6 Co/71/2014 z 19. augusta 2014 (Rvp 15387/2014), sp. zn. 5 Co/238/2014z 8. októbra 2014 (Rvp 16010/2014), sp. zn. 19 Co/150/2014 z 9. októbra 2014(Rvp 16011/2014), sp. zn. 19 Co/481/2014 z 9. októbra 2014 (Rvp 16012/2014),sp. zn. 19 Co/25/2014 z 9. októbra 2014 (Rvp 16013/2014), sp. zn. 19 Co/90/2014z 18. septembra 2014 (Rvp 16014/2014), sp. zn. 19 Co/20/2014 z 18. septembra 2014(Rvp 16015/2014), sp. zn. 17 Co/328/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16016/2014),sp. zn. 5 Co/53/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 16017/2014), sp. zn. 17 Co/30/2014z 13. augusta 2014 (Rvp 16018/2014), sp. zn. 6 Co/752/2014 z 9. septembra 2014(Rvp 16019/2014), sp. zn. 5 Co/133/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16020/2014),sp. zn. 5 Co/127/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16021/2014), sp. zn. 5 Co/88/2014z 24. septembra 2014 (Rvp 16022/2014), sp. zn. 19 Co/85/2014 z 18. septembra 2014(Rvp 16023/2014), sp. zn. 17 Co/55/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 16024/2014),sp. zn. 19 Co/105/2014 z 25. septembra 2014 (Rvp 16025/2014), sp. zn. 5 Co/99/2014z 24. septembra 2014 (Rvp 16026/2014), sp. zn. 17 Co/308/2014 z 20. augusta 2014(Rvp 16027/2014), sp. zn. 17 Co/316/2014 z 20. augusta 2014 (Rvp 16028/2014),sp. zn. 5 Co/72/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16029/2014), sp. zn. 19 Co/55/2014z 18. septembra 2014 (Rvp 16030/2014), sp. zn. 5 Co/42/2014 z 24. septembra 2014(Rvp 16031/2014), sp. zn. 5 Co/44/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16032/2014),sp. zn. 5 Co/7/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16033/2014), sp. zn. 5 C/137/2014z 24. septembra 2014 (Rvp 16034/2014), sp. zn. 5 Co/79/2014 z 27. augusta 2014(Rvp 16035/2014), sp. zn. 6 Co/728/2014 z 9. septembra 2014 (Rvp 16036/2014),sp. zn. 17 Co/44/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 16037/2014), sp. zn. 17 Co/65/2014z 27. augusta 2014 (Rvp 16623/2014), sp. zn. 17 Co/21/2014 z 27. augusta 2014(Rvp 16624/2014), sp. zn. 5 Co/143/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16625/2014),sp. zn. 17 Co/82/2014 z 27. augusta 2014 (Rvp 16626/2014), sp. zn. 5 Co/156/2014z 24. septembra 2014 (Rvp 16627/2014), sp. zn. 8 Co/423/2013 z 30. septembra 2014(Rvp 16628/2014), sp. zn. 5 Co/226/2014 z 8. októbra 2014 (Rvp 16629/2014),sp. zn. 5 Co/158/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16630/2014), sp. zn. 5 Co/45/2014z 24. septembra 2014 (Rvp 16631/2014), sp. zn. 5 Co/41/2014 z 24. septembra 2014(Rvp 16632/2014), sp. zn. 5 Co/175/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16633/2014),sp. zn. 6 Co/261/2014 z 23. septembra 2014 (Rvp 16634/2014), sp. zn. 5 Co/91/2014z 24. septembra 2014 (Rvp 16635/2014), sp. zn. 5 Co/96/2014 z 24. septembra 2014(Rvp 16636/2014), sp. zn. 5 Co/169/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16637/2014),sp. zn. 17 Co/138/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 16638/2014), sp. zn. 5 Co/43/2014z 8. októbra 2014 (Rvp 16639/2014), sp. zn. 5 Co/209/2014 z 8. októbra 2014(Rvp 17105/2014), sp. zn. 5 Co/233/2014 z 8. októbra 2014 (Rvp 17106/2014),sp. zn. 5 Co/244/2014 z 8. októbra 2014 (Rvp 17107/2014), sp. zn. 8 Co/419/2013z 30. septembra 2014 (Rvp 17108/2014), sp. zn. 8 Co/421/2013 z 30. septembra 2014(Rvp 17109/2014), sp. zn. 6 Co/407/2014 z 23. septembra 2014 (Rvp 17110/2014),sp. zn. 17 Co/1051/2013 z 22. októbra 2014 (Rvp 17619/2014), sp. zn. 8 Co/417/2013z 30. septembra 2014 (Rvp 17626/2014), sp. zn. 17 Co/63/2014 z 24. septembra 2014(Rvp 17628/2014), sp. zn. 19 Co/148/2014 z 9. októbra 2014 (Rvp 17629/2014),sp. zn. 4 Co/913/2013 z 21. októbra 2014 (Rvp 17634/2014), sp. zn. 4 Co/914/2013z 21. októbra 2014 (Rvp 17635/2014), sp. zn. 16 Co/257/2013 z 21. októbra 2014(Rvp 17636/2014), sp. zn. 8 Co/415/2013 z 30. septembra 2014 (Rvp 17637/2014),sp. zn. 16 Co/411/2013 z 22. októbra 2014 (Rvp 17639/2014), sp. zn. 5 Co/182/2014z 29. októbra 2014 (Rvp 17640/2014), sp. zn. 17 Co/121/2014 z 24. septembra 2014(Rvp 17641/2014), sp. zn. 6 Co/806/2013 z 21. októbra 2014 (Rvp 17642/2014),sp. zn. 16 Co/255/2013 z 21. októbra 2014 (Rvp 17643/2014), sp. zn. 6 Co/12/2014z 23. septembra 2014 (Rvp 17644/2014), sp. zn. 6 Co/14/2014 z 23. septembra 2014(Rvp 17645/2014), sp. zn. 17 Co/61/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 17646/2014),sp. zn. 19 Co/286/2014 z 9. októbra 2014 (Rvp 17647/2014), sp. zn. 17 Co/59/2014z 24. septembra 2014 (Rvp 17648/2014), sp. zn. 17 Co/67/2014 z 24. septembra 2014(Rvp 17649/2014), sp. zn. 17 Co/134/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 17650/2014),sp. zn. 16 Co/122/2013 z 21. októbra 2014 (Rvp 17651/2014), sp. zn. 16 Co/120/2013z 21. októbra 2014 (Rvp 17652/2014), sp. zn. 19 Co/118/2014 z 29. októbra 2014(Rvp 17659/2014), sp. zn. 16 Co/413/2013 z 22. októbra 2014 (Rvp 17660/2014),sp. zn. 17 Co/357/2014 z 8. októbra 2014 (Rvp 17664/2014), sp. zn. 19 Co/114/2014z 9. októbra 2014 (Rvp 17665/2014), sp. zn. 17 Co/407/2014 z 8. októbra 2014(Rvp 17666/2014), sp. zn. 19 Co/338/2014 z 9. októbra 2014 (Rvp 17667/2014),sp. zn. 17 Co/57/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 17668/2014), sp. zn. 5 Co/255/2014z 29. októbra 2014 (Rvp 17674/2014), sp. zn. 17 Co/151/2014 z 24. septembra 2014(Rvp 17675/2014), sp. zn. 17 Co/78/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 17676/2014)a sp. zn. 17 Co/90/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 17677/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 13489/2014, Rvp 13490/2014, Rvp 13491/2014, Rvp 13492/2014, Rvp 13493/2014,Rvp 13494/2014, Rvp 13495/2014, Rvp 13496/2014, Rvp 13746/2014, Rvp 13747/2014,Rvp 13748/2014, Rvp 13749/2014, Rvp 13750/2014, Rvp 13751/2014, Rvp 13752/2014,Rvp 13753/2014, Rvp 14087/2014, Rvp 14244/2014, Rvp 14245/2014, Rvp 14246/2014,Rvp 14247/2014, Rvp 14248/2014, Rvp 14249/2014, Rvp 14250/2014, Rvp 14789/2014,Rvp 14790/2014, Rvp 15058/2014, Rvp 15059/2014, Rvp 15060/2014, Rvp 15061/2014,Rvp 15062/2014, Rvp 15063/2014, Rvp 15064/2014, Rvp 15065/2014, Rvp 15066/2014,Rvp 15102/2014, Rvp 15103/2014, Rvp 15104/2014, Rvp 15362/2014, Rvp 15363/2014,Rvp 15364/2014, Rvp 15365/2014, Rvp 15366/2014, Rvp 15367/2014, Rvp 15368/2014,Rvp 15369/2014, Rvp 15370/2014, Rvp 15371/2014, Rvp 15372/2014, Rvp 15373/2014,Rvp 15374/2014, Rvp 15375/2014, Rvp 15376/2014, Rvp 15377/2014, Rvp 15378/2014,Rvp 15379/2014, Rvp 15380/2014, Rvp 15381/2014, Rvp 15382/2014, Rvp 15383/2014,Rvp 15384/2014, Rvp 15385/2014, Rvp 15386/2014, Rvp 15387/2014, Rvp 16010/2014,Rvp 16011/2014, Rvp 16012/2014, Rvp 16013/2014, Rvp 16014/2014, Rvp 16015/2014,Rvp 16016/2014, Rvp 16017/2014, Rvp 16018/2014, Rvp 16019/2014, Rvp 16020/2014,Rvp 16021/2014, Rvp 16022/2014, Rvp 16023/2014, Rvp 16024/2014, Rvp 16025/2014,Rvp 16026/2014, Rvp 16027/2014, Rvp 16028/2014, Rvp 16029/2014, Rvp 16030/2014,Rvp 16031/2014, Rvp 16032/2014, Rvp 16033/2014, Rvp 16034/2014, Rvp 16035/2014,Rvp 16036/2014, Rvp 16037/2014, Rvp 16623/2014, Rvp 16624/2014, Rvp 16625/2014,Rvp 16626/2014, Rvp 16627/2014, Rvp 16628/2014, Rvp 16629/2014, Rvp 16630/2014,Rvp 16631/2014, Rvp 16632/2014, Rvp 16633/2014, Rvp 16634/2014, Rvp 16635/2014,Rvp 16636/2014, Rvp 16637/2014, Rvp 16638/2014, Rvp 16639/2014, Rvp 17105/2014,Rvp 17106/2014, Rvp 17107/2014, Rvp 17108/2014, Rvp 17109/2014, Rvp 17110/2014,Rvp 17619/2014, Rvp 17626/2014, Rvp 17628/2014, Rvp 17629/2014, Rvp 17634/2014,Rvp 17635/2014, Rvp 17636/2014, Rvp 17637/2014, Rvp 17639/2014, Rvp 17640/2014,Rvp 17641/2014, Rvp 17642/2014, Rvp 17643/2014, Rvp 17644/2014, Rvp 17645/2014,Rvp 17646/2014, Rvp 17647/2014, Rvp 17648/2014, Rvp 17649/2014, Rvp 17650/2014,Rvp 17651/2014, Rvp 17652/2014, Rvp 17659/2014, Rvp 17660/2014, Rvp 17664/2014,Rvp 17665/2014, Rvp 17666/2014, Rvp 17667/2014, Rvp 17668/2014, Rvp 17674/2014,Rvp 17675/2014, Rvp 17676/2014 a sp. zn. Rvp 17677/2014 s p á j a na spoločné konanie,ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 303/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. októbra2014, 17. októbra 2014, 24. októbra 2014, 31. októbra 2014, 7. novembra 2014,13. novembra 2014, 20. novembra 2014, 27. novembra 2014, 4. decembra 2014,10. decembra 2014 a 22. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorýminamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)označeným postupom a rozsudkami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“a „napadnutý postup a rozsudky“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnompostavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Trenčín, Okresným súdomBánovce nad Bebravou, Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, Okresným súdomPrievidza a Okresným súdom Považská Bystrica (ďalej len „okresné súdy“), predmetomktorých bolo rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenejnezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov, ktoré súsúčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, ktorými žalobu/žaloby v celom rozsahuzamietli a zároveň zamietli i návrh sťažovateľky na prerušenie konania. Na základe odvolanísťažovateľky krajský súd napadnutými rozsudkami potvrdil rozsudky okresných súdov.
Podľa názoru sťažovateľky postup a rozsudky krajského súdu „spôsobili porušenie základných práv sťažovateľa, osobitne:
- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:„Rozhodoval vylúčený sudca. Všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...
Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým... Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa sťažovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech...
Konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...
Odvolací súd neprerokoval prípustné odvolanie voči výroku o prerušení súdneho konania.“
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktoromvysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru napadnutým postupom a rozsudkami krajského súdu, tieto zruší a veci vrátikrajskému súdu na ďalšie konanie, a zároveň jej prizná finančné zadosťučinenie, ako ajnáhradu trov konania.II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takénedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 13489/2014, Rvp 13490/2014, Rvp 13491/2014, Rvp 13492/2014, Rvp 13493/2014,Rvp 13494/2014, Rvp 13495/2014, Rvp 13496/2014, Rvp 13746/2014, Rvp 13747/2014,Rvp 13748/2014, Rvp 13749/2014, Rvp 13750/2014, Rvp 13751/2014, Rvp 13752/2014,Rvp 13753/2014, Rvp 14087/2014, Rvp 14244/2014, Rvp 14245/2014, Rvp 14246/2014,Rvp 14247/2014, Rvp 14248/2014, Rvp 14249/2014, Rvp 14250/2014, Rvp 14789/2014,Rvp 14790/2014, Rvp 15058/2014, Rvp 15059/2014, Rvp 15060/2014, Rvp 15061/2014,Rvp 15062/2014, Rvp 15063/2014, Rvp 15064/2014, Rvp 15065/2014, Rvp 15066/2014,Rvp 15102/2014, Rvp 15103/2014, Rvp 15104/2014, Rvp 15362/2014, Rvp 15363/2014,Rvp 15364/2014, Rvp 15365/2014, Rvp 15366/2014, Rvp 15367/2014, Rvp 15368/2014,Rvp 15369/2014, Rvp 15370/2014, Rvp 15371/2014, Rvp 15372/2014, Rvp 15373/2014,Rvp 15374/2014, Rvp 15375/2014, Rvp 15376/2014, Rvp 15377/2014, Rvp 15378/2014,Rvp 15379/2014, Rvp 15380/2014, Rvp 15381/2014, Rvp 15382/2014, Rvp 15383/2014,Rvp 15384/2014, Rvp 15385/2014, Rvp 15386/2014, Rvp 15387/2014, Rvp 16010/2014,Rvp 16011/2014, Rvp 16012/2014, Rvp 16013/2014, Rvp 16014/2014, Rvp 16015/2014,Rvp 16016/2014, Rvp 16017/2014, Rvp 16018/2014, Rvp 16019/2014, Rvp 16020/2014,Rvp 16021/2014, Rvp 16022/2014, Rvp 16023/2014, Rvp 16024/2014, Rvp 16025/2014,Rvp 16026/2014, Rvp 16027/2014, Rvp 16028/2014, Rvp 16029/2014, Rvp 16030/2014,Rvp 16031/2014, Rvp 16032/2014, Rvp 16033/2014, Rvp 16034/2014, Rvp 16035/2014,Rvp 16036/2014, Rvp 16037/2014, Rvp 16623/2014, Rvp 16624/2014, Rvp 16625/2014,Rvp 16626/2014, Rvp 16627/2014, Rvp 16628/2014, Rvp 16629/2014, Rvp 16630/2014,Rvp 16631/2014, Rvp 16632/2014, Rvp 16633/2014, Rvp 16634/2014, Rvp 16635/2014,Rvp 16636/2014, Rvp 16637/2014, Rvp 16638/2014, Rvp 16639/2014, Rvp 17105/2014,Rvp 17106/2014, Rvp 17107/2014, Rvp 17108/2014, Rvp 17109/2014, Rvp 17110/2014,Rvp 17619/2014, Rvp 17626/2014, Rvp 17628/2014, Rvp 17629/2014, Rvp 17634/2014,Rvp 17635/2014, Rvp 17636/2014, Rvp 17637/2014, Rvp 17639/2014, Rvp 17640/2014,Rvp 17641/2014, Rvp 17642/2014, Rvp 17643/2014, Rvp 17644/2014, Rvp 17645/2014,Rvp 17646/2014, Rvp 17647/2014, Rvp 17648/2014, Rvp 17649/2014, Rvp 17650/2014,Rvp 17651/2014, Rvp 17652/2014, Rvp 17659/2014, Rvp 17660/2014, Rvp 17664/2014,Rvp 17665/2014, Rvp 17666/2014, Rvp 17667/2014, Rvp 17668/2014, Rvp 17674/2014,Rvp 17675/2014, Rvp 17676/2014 a sp. zn. Rvp 17677/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcuprávnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobesťažovateľky a krajského súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu o základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom a rozsudkami krajského súdu
V súvislosti s uvedenou námietkou ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiujudikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenieprávnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ichnositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranuzákladného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupnébez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepciatýchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, apreto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existencioutakýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovanímzákladných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnejmoci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávislea s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchprocesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takéhopostupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sav rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánuverejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využitívšetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, žetakéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchtoobjektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiťkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základnéprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladovustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak fyzická osoba alebo právnickáosoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť)stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami,ktoré z tohto postavenia vyplývajú.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojilaj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístupk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzenívšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že byuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia súzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, lenvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitýmiprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoréSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výkladaplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochranydôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platnáa účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).
Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskompre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušnýchna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavyústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1ústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienkya podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého samožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktorétoto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).
Uvedené východiská boli povinné dodržiavať v napadnutých konaniacha pri rozhodovaní o napadnutých veciach aj krajské súdy, a preto bolo úlohou ústavnéhosúdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočnerešpektovali, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľnáa udržateľná, a na tomto základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
Námietky sťažovateľky uplatnené v sťažnostiach možno zhrnúť takto:
1. napadnuté rozsudky krajského súdu sú rozhodnutiami absolútne prekvapivými,
2. všeobecné súdy porušili zásadu kontradiktórnosti konania,
3. napadnuté rozsudky krajského súdu nie sú dostatočne odôvodnené.
Sťažovateľka tiež v sťažnostiach zmätočne namietala, že vo veciach jej žalôbrozhodovali sudcovia okresných súdov, proti rozhodnutiam ktorých žaloby smerovali,pričom zároveň argumentovala tým, že o vylúčení všetkých sudcov okresných súdovmedziiným rozhodol aj krajský súd. Ústavný súd k takto formulovanej a odôvodnenejnámietke uvádza, že je neopodstatnená, keďže ako príklad pozitívneho vylúčenia sudcovokresných súdov uvádza ako príklad krajský súd, z čoho možno usudzovať, že táto námietkasa okresných súdov v pôsobnosti krajského súdu ani netýka.
V relevantnej časti odôvodnení napadnutých rozsudkov krajský súd v súvislostis námietkami sťažovateľky uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením toho-ktorého odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým zamietol návrhsťažovateľky po tom, ako zistil, že „navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal vznik ani výšku majetkovej škody“, a teda „v danej veci nemožno... konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou“, pretože okrem toho,že sťažovateľke žiadna škoda nevznikla, nepreukázala ani jej prípadnú spojitosťs nedodržaním lehoty prvostupňového súdu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie povereniana vykonanie exekúcie (resp. o zmenu súdneho exekútora). Oneskorené rozhodnutiev prejednávanej veci nezasahuje do práv navrhovateľa v takej miere, že by bolo na miestepriznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. S poukazom na skutočnosť, že „právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo nesprávnym úradným postupom nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie“, pričom „musia byť súčasne splnené aj ďalšie podmienky, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou“, ktoré však sťažovateľka nepreukázala, krajský súd prvostupňové rozsudky akovecne správne podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.
Ústavný súd vo vzťahu k námietke sťažovateľky, že napadnuté rozsudky krajskéhosúdu sú „rozhodnutia absolútne prekvapivé“, považuje za potrebné zopakovať svoj ustálenýprávny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúruvšeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o súdocha o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súduSlovenskej republiky (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných priznáva ajprávomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecnezáväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05), a tým chrániť ajlegitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd vzhľadom na to, že nie jesúčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ichvýklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to máza následok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípadenapadnutých rozsudkov prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil,nepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby lenna jej základe bolo možné tieto rozhodnutia hodnotiť ako ústavne neakceptovateľnéa neudržateľné.
Vo vzťahu k námietke porušenia kontradiktórnosti konania ústavný súd konštatuje, žesťažovateľkina námietka, že „súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa nemohol sťažovateľ vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutia vo svoj prospech“, je v jej sťažnostiach formulovaná všeobecnea nekonkrétne. Z odôvodnení napadnutých rozsudkov krajského súdu navyše vyplýva, žetáto námietka sťažovateľkou nebola uplatnená v odvolacom konaní, preto ústavný súddospel k záveru, že táto námietka je obsahovo vágna neurčitá a navyše aj neprípustná, keďžesťažovateľka ju v rámci odvolacieho konania ani nevzniesla.
V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že z odôvodnenia napadnutých rozsudkov vyplýva, že krajský súd v označených konaniach vychádzal z obsahu súdnych spisov, tam obsiahnutých dokumentov a listín, ako aj súvisiacich exekučných spisov, na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom listín ustálil skutkový stav, z ktorého potom vyvodil záver o neodôvodnenosti uplatneného nároku sťažovateľky v zmysle príslušných právnych predpisov.
Ústavný súd k námietkam sťažovateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutých rozsudkov poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoréjasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázkysúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuuplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveďna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatnývýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoréstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces(III. ÚS 209/04).
Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdyodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každýargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľapovahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutievyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti danéhoprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorýje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak všakide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď právena tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Gréckoz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).
S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutýchrozsudkoch zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacíminámietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné rozsudky okresnýchsúdov potvrdil ako vecne správne. Napadnuté rozsudky krajského súdu nemožno podľanázoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajúpodstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov, Občianskeho súdneho poriadku a zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnýporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutými rozsudkami krajského súdua postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavya právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistujetaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnostína ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd pretopri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku bolo bezpredmetné rozhodovaťo ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v petite jej sťažností.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2015