znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 303/2014-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 6. mája 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   Š.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ing.   Richardom Vanekom,   Advokátska   kancelária,   Dobrovičova   4,   Bratislava,   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Š. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2014 doručená   sťažnosť   E.   Š. (ďalej   len „sťažovateľka“),   vo veci   namietaného porušenia   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   Cb   133/2003   (ďalej   len „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie bolo na okresnom súde začaté na základe „Žaloby o určenie vlastníckeho práva proti žalovanému E., a.s.“ podanej 6. mája 2003 z dôvodu, že „E. ako zhotoviteľ obytného domu v B. si podvodným konaním prisvojil do svojho vlastníctva miestnosti pre správcu obytného domu za peniaze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Túto skutočnosť vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dozvedeli neskôr keď na liste vlastníctva sa objavil okrem ostatných vlastníkov aj E. ako vlastník   garzónky   s   č.   0.   Návrh   na   zápis   do   katastra   nehnuteľností   uvedenej   garzónky predložil   E.   čo   vlastníci   bytov   a   nebytových   priestorov   nevedeli   o tom   nakoľko   neboli účastníkmi stavebného konania. Keďže v obytnom dome malo ísť o nadštandardné byty za veľké peniaze tak mali byť podľa projektovej dokumentácie a uzatvorenej zmluvy medzi zhotoviteľom   a   každým   objednávateľom   vyhotovené   spoločné časti,   spoločné zariadenia a príslušenstvo domu, ktoré budú v spoluvlastníctve objednávateľa a ostatných vlastníkov bytov   a   nebytových   priestorov   v   uvedenom   obytnom   dome,   v   spoluvlastníckom   podiele zodpovedajúcom   podielu   podlahovej   plochy   bytu   a komory   k   úhrnu   podlahových   plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte. Podľa projektovej dokumentácie (pôdorys 1.   nadzemného   podlažia)   priloženej vo vyššie   uvedenej   a   uzatvorenej   nepomenovanej zmluvy   ako   aj   podľa   písomného   vyjadrenia   Ing. arch.   L.,   ktorý   ako   autor   a   zhotoviteľ projektu stavby polyfunkčného domu v B. potvrdil, že miestnosti č. 166-168 boli určené pre správcu domu.“.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky v namietanom konaní, ktoré ku dňu podania sťažnosti ústavnému   súdu   trvá   už   jedenásť   rokov,   dochádza   k zbytočným   prieťahom,   a teda k porušovaniu jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   v závere   svojej   sťažnosti   ústavnému   súdu navrhuje,   aby   o jej   sťažnosti   rozhodol   nálezom,   v ktorom   by   vyslovil   porušenie   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   31   Cb   133/2003,   prikázal okresnému   súdu   konať   vo   veci   sťažovateľky   bez   zbytočných   prieťahov   a priznal   jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky treba považovať za podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   ochranu   základných   práv   a slobôd prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ústavy môže fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňovať   výlučne   v záujme   ochrany   vlastných   základných   práv   a slobôd (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Namietať porušenie základných práv a slobôd v spojitosti s konaním   pred   všeobecným   súdom   je   teda   možné   iba   vtedy,   ak   je   sťažovateľ   v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom porušenie základných práv alebo slobôd namieta (napr. II. ÚS 3/05, III. ÚS 281/2012).

Právny   zástupca   sťažovateľky   v podanej   sťažnosti   špecifikoval   účastníka   konania na strane odporcu (spoločnosť E., a. s., B.), no navrhovateľa namietaného konania vedeného pred okresným súdom jednoznačne neidentifikoval. Ústavný súd zo súvisiaceho konania vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 78/09, v ktorom ústavný súd nálezom zo 14. mája 2009 vyslovil porušenie základného práva odporcu zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy   v namietanom   konaní   zistil,   že   v namietanom   konaní   na   strane   navrhovateľa nevystupujú   jednotliví   vlastníci   bytov   a nebytových   priestorov,   ale   právnická   osoba spravujúca v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení   neskorších   predpisov   záujmy   vlastníkov,   a   to Spoločenstvo   vlastníkov   bytov a nebytových   priestorov,   B.   (ďalej   len   „spoločenstvo   vlastníkov“),   ako   navrhovateľ v 1. rade a tiež fyzická osoba – P. K. ako navrhovateľ v 2. rade.

Ústavný   súd   nad   rámec   uvedeného   poznamenáva,   že   jeho   pozornosti   neušla skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky JUDr. Ing. Richard Vanek touto vedomosťou nepochybne   disponuje,   keďže   analogickú   sťažnosť   obsahujúcu   námietku   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v namietanom konaní doručil 27. marca 2014 ústavnému súdu aj v mene skutočného navrhovateľa, teda spoločenstva vlastníkov.

Keďže   sťažovateľka   nemá   v   napadnutom   súdnom   konaní   procesné   postavenie účastníka   konania (nie   je navrhovateľom),   nemohlo v posudzovanom   konaní dochádzať k porušovaniu jej označeného základného práva (napr. II. ÚS 205/04, II. ÚS 564/2011).

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014