znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 303/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. Z., nar...., toho času vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Prešove   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 PP 51/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Z.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta 2009 doručená sťažnosť R. Z. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajského   súdu   v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 PP 51/09.

Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v tom, že krajský súd pri rozhodovaní o jeho žiadosti „o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nedodržal zákonom (Trestným poriadkom)   stanovenú lehotu 60 dní   od doručenia návrhu“.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 3. marca 2009 požiadal Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý určil termín verejného pojednávania na 26. marec 2009. Pojednávanie bolo však odročené na neurčito z dôvodu „žiadosti prokurátora o pribranie znalca z odboru psychológie“.

Ďalšie   pojednávanie   sa   uskutočnilo   17.   júna   2009   a okresný   súd   o jeho   žiadosti rozhodol tak, že sťažovateľa prepustil na slobodu. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 23. júna 2009. Proti rozhodnutiu okresného súdu sa „odvolal prokurátor“.

Dňa   27.   augusta   2009   sťažovateľ   podal   predsedovi   krajského   súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní podľa „ustanovenia § 55 Tr. poriadku“.

Sťažovateľ v sťažnosti (požiadal i o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom) ďalej podrobne poukazuje na to, že postup „krajského súdu nesmeruje k odstráneniu mojej právnej neistoty“.

V závere sťažnosti na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd takto rozhodol takto:„1. Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v Prešove vo veci pod sp. zn. 2 PP 51/09 porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Prešove sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie 3 000 €, ktoré mu je povinný vyplatiť Krajský súd v Prešove do 2 mesiacov“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   ustanovenia   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Podľa   čl. 142   ods. 1   prvej   vety   ústavy   súdy   rozhodujú   o   občianskoprávnych a trestných veciach.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 PP 51/09. Krajský súd v predmetnom konaní rozhodol o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresný prokurátor“), ktorú podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 2 PP 51/09 zo 17.   júna   2009,   ktorým   podmienečne   prepustil   sťažovateľa   z výkonu   trestu   odňatia slobody.

Ústavný súd zo zberného spisu krajského súdu a jeho vyjadrenia zistil, že okresný súd   rozhodol   o žiadosti   sťažovateľa   o podmienečné   prepustenie   z výkonu   trestu   odňatia slobody 17. júna 2009 na verejnom zasadnutí za jeho účasti. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom ustanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor, v dôsledku čoho okresný súd predložil   1.   júla   2009   spis   na   rozhodnutie   krajskému   súdu,   ktorý   uznesením   sp.   zn. 1 Tos 27/09 8. júla 2009 napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol, a spis vrátil okresnému súdu 24. júla 2009, z čoho teda vyplýva, že konal urýchlene bez zbytočných prieťahov a v lehote 1 mesiaca vo veci aj rozhodol.

Ústavný súd na základe uvedeného mohol iba konštatovať, že postup krajského súdu zodpovedal   kritériám   a zásadám   urýchleného   rozhodovania   v trestných   veciach,   ktoré navyše   vyplývajú   z iných   článkov   ústavy   a prípadne   medzinárodných   dohovorov,   ako namietal sťažovateľ v tejto sťažnosti.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k postupu krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd nad rámec toho uvádza, že postup okresného súdu v konaní o žiadosti sťažovateľa   nebol   v súlade   s citovanými   zásadami   a kritériami,   ale   na   druhej   strane sťažovateľ túto skutočnosť výslovne predtým nenamietal v konaní pred všeobecnými súdmi a tiež ani v tejto sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Vo vzťahu k prípadnému nezákonnému postupu okresného súdu v jeho trestnej veci bolo   najprv   v právomoci   krajského   súdu   ako   odvolacieho   súdu   poskytnúť   ochranu základným   právam   a slobodám   sťažovateľa,   a nie   ústavného   súdu   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 207/04, I. ÚS 34/05, I. ÚS 127/05).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľa   bolo   už   preto   bez   právneho významu   zaoberať   sa   jeho   žiadosťou   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom a inými jeho nárokmi.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009