znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 303/05-36

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti A. H., bytom S.; M. P., bytom K.; I. H., bytom K.; V. N., bytom K.; M. N., bytom K.; J. P., E. P., M. P. a M. P., všetci bytom K., zastúpených advokátom JUDr. P. O., B., v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 123/03 (pôvodne pod sp. zn. 11 C 1689/99), na neverejnom zasadnutí 10. februára 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 123/03 (pôvodne pod sp. zn. 11 C 1689/99) p o r u š i l   základné právo A. H., M. P., I. H., V. N., M. N., J. P., E. P., M. P. a M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 123/03 (pôvodne pod sp. zn. 11 C 1689/99)   p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   H.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40   000   Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   M.   P. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000   Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   I.   H.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40   000   Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6.   V.   N. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000   Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. M. N.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

8. J. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Košice   II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9.   E.   P.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

10. M. P.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

11.   M.   P. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000   Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

12. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania A. H., M.   P.,   I.   H.,   V.   N.,   M.   N.,   J.   P.,   E.   P.,   M.   P.   a M.   P.   v sume   38   318   Sk   (slovom tridsaťosemtisíctristoosemnásť slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. P. O., B. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

13. Sťažnosti A. H., M. P., I. H., V. N., M. N., J. P., E. P., M. P. a M. P. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 303/05-12 z 3. novembra 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť A. H., bytom S.; M. P., bytom K.; I. H., bytom K.; V. N., bytom K.; M. N., bytom K.; J. P., E. P., M. P. a M. P., všetci bytom K. (ďalej spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. P. O., B., v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 123/03 (pôvodne pod sp. zn. 11 C 1689/99).

Vo svojej sťažnosti sťažovatelia uviedli, že 3. decembra 1999 podali na okresnom súde návrh na začatie konania o vydanie nehnuteľnosti, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 11 C 1689/99. Svojím návrhom sa domáhali, aby okresný súd zaviazal spoločnosť I., a. s., so   sídlom   K.   (ďalej   len   „odporca“),   vydať   sťažovateľom „z parcely   KN   č.   1530/65 v katastrálnom území K. časť vo výmere 560 m2, a z parcely KN č. 1545/6 v katastrálnom území K. časť vo výmere 924 m2; obe pôvodne tvorili parcelu č. 8061, zapísanú v PK vložke č. 9424 v k. ú. K.“.

Okresný súd vyzval odporcu, aby sa k podanému návrhu vyjadril až 30. mája 2001, t. j.   po   18.   mesiacoch   od   podania   návrhu.   Odporca   sa   vo   svojom   vyjadrení   k návrhu čiastočne   s podaným   návrhom   sťažovateľov „stotožnil“. Sťažovatelia   následne   na pojednávaní zobrali svoj návrh na vydanie parcely čiastočne späť, a to v rozsahu vydania parcely KN č. 1530/65 v katastrálnom území K. o výmere 560 m2 .

Okresný   súd   za   celý   čas   od   podania   návrhu   v uvedenej   veci   nariadil   iba   dve pojednávania.   Na   druhom   z nich,   ktoré   sa   uskutočnilo   16.   apríla   2003,   okresný   súd uznesením zastavil konanie v časti, v ktorej sťažovatelia svoj návrh vzali späť, a súčasne ďalším výrokom konanie o vydanie parcely KN č. 1545/6 v katastrálnom území K. vylúčil na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti a toto konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 11 C 123/03. Podľa názoru sťažovateľov neexistovali dôvody na vylúčenie tejto veci na samostatné konanie.

Podaním z 18. apríla 2001 sťažovatelia požiadali, aby okresný súd urýchlil konanie v predmetnej   veci.   Okresný   súd   až   po   doručení   uvedenej   žiadosti   sťažovateľov   doručil podaný návrh odporcovi. Po celý čas od podania návrhu (cca 15 mesiacov) bol okresný súd v tomto konaní nečinný a nevykonával žiadne úkony vo veci samej. Tento stav nečinnosti podľa sťažovateľov pretrváva aj v súčasnosti, pretože od vydania uvedeného uznesenia až dosiaľ, t. j. už viac ako 24 mesiacov, okresný súd vo veci vôbec nekoná.

Uvedený stav spôsobuje u sťažovateľov dlhodobý stav právnej neistoty. Sťažovatelia namietajú,   že   postupom   a konaním   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 123/03 (pôvodne pod sp. zn. 11 C 1689/99) bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ V. N. podal 9. augusta 2005 na okresnom súde sťažnosť na prieťahy v konaní.   Predseda   okresného   súdu   v   liste   sp.   zn.   Spr   23122/05   zo   16.   augusta   2005 konštatoval,   že   sťažnosť   sťažovateľa   V.   N.   je   dôvodná,   a prieťahy   v konaní   zdôvodnil pracovnou zaťaženosťou sudkyne. Ostatní sťažovatelia podali na okresnom súde sťažnosť na prieťahy v konaní 31. augusta 2005, na ktorú predseda okresného súdu odpovedal listom sp. zn. Spr 23139/05 z 8. septembra 2005, v ktorom konštatoval, že ich sťažnosť považuje za   dôvodnú,   a prieťahy   v konaní   opätovne   zdôvodnil   enormnou   zaťaženosťou   sudkyne. K odstráneniu   právnej   neistoty   sťažovateľov   však   ku   dňu   podania   ústavnej   sťažnosti nedošlo.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález,   v ktorom   vysloví,   že   okresný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   123/03 (pôvodne pod sp. zn. 11 C 1689/99) porušil základné právo sťažovateľov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, zakázal okresnému súdu v predmetnom konaní pokračovať v porušovaní sťažovateľom označených práv, prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať, priznal každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk a zaviazal okresný súd zaplatiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia vo výške 38 718 Sk.

V závere svojej sťažnosti sťažovatelia uviedli, že súhlasia s upustením od verejného ústneho pojednávania v uvedenej veci.

Okresný   súd   sa   k sťažnosti   sťažovateľov   vyjadril   podaním   sp.   zn.   Spr.   1425/05 z 8. decembra 2005 prostredníctvom svojho predsedu. Vo svojom vyjadrení chronologicky opísal priebeh preskúmavaného konania a následne uviedol:

«Vzhľadom   na   vyššie   uvedenú   chronológiu   vo   veci   vykonaných   úkonov   je   nutné pripustiť,   že   dané   konanie   nevykazovalo   počas   celého   trvania   sporu   známky   úplnej bezprieťahovosti, čo bolo zapríčinené objektívnymi dôvodmi, dlhodobo pretrvávajúcimi na tunajšom súde. Od podania sťažností predsedovi súdu v auguste 2005 sa v danej veci koná bez akýchkoľvek prieťahov, priebežne a sústredene, preto je zarážajúce tvrdenie žalobcov, konštatované   v podanej   ústavnej   sťažnosti   (na   strane   2,   veta   posledná),   že   „...   stav nečinnosti okresného súdu pretrváva aj v súčasnosti...“. Práve naopak, podanie takejto sťažnosti žalobcami možno považovať za účelové, keďže ústavnú sťažnosť podali dňa 21. 9. 2005, to je v čase, keď bolo zrejmé a nepochybné, že podanie sťažnosti predsedovi súdu malo   za   následok   zjednanie   nápravy   a viedlo   k vytýčeniu   pojednávania,   o čom   všetci sťažovatelia vedeli, keďže si predvolania na vytýčené pojednávanie (23. 9. 2005) prevzali v dňoch 9. 9. až 19. 9. 2005.

I keď môže byť stav právnej neistoty účastníkov konania odstránený až právoplatným rozhodnutím   súdu,   v danom   konaní   k odstráneniu   takejto   právnej   neistoty   dochádza intenzívnym bezprieťahovým konaním súdu práve po podaní vyššie uvedených sťažností. Keďže ich podanie bolo pre zjednanie nápravy a odstránenie prieťahov dostatočné, z tohto pohľadu sa javí podanie ústavnej sťažnosti ako nadbytočné.

Vyššie uvedené skutočnosti navrhujem zohľadniť pri rozhodovaní ústavného súdu i v časti sťažovateľmi požadovaného finančného zadosťučinenia. Rovnako i skutočnosť, že svoju poplatkovú povinnosť si nesplnili s podaním návrhu.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.»

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému   súdu   bol   3.   decembra   1999   doručený   návrh   sťažovateľov   na   začatie konania o vydanie nehnuteľností,   a to časti   parcely č. 1530/65 v katastrálnom území K. vo výmere 560 m2 a časti parcely č. 1545/6 vo výmere 924 m2 taktiež v katastrálnom území K. [pôvodne tvoriace parcelu č. 8061 zapísanú v PK vložke 9424 katastrálne územie K. (ďalej   spolu   aj   „nehnuteľnosti“)]   smerujúci   proti   odporcovi.   Predmetný   návrh   bol   na okresnom súde zaevidovaný pod sp. zn. 11 C 1689/99.

Pokynom z 9. augusta 2000 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku   za   podaný   návrh   vo výške 500 Sk   spoločne   a nerozdielne a taktiež   vyzvať   sťažovateľa   I.   H.   na   predloženie   splnomocnenia   na   zastupovanie sťažovateľky   A.   H.   Svoju   poplatkovú   povinnosť   sťažovatelia   splnili   25.   augusta   2000 a v prílohe   podania   doručeného   27.   septembra   2000   bola   okresnému   súdu   predložená vyžiadaná plná moc.

Sťažovateľ V. N. podaním zo 17. apríla 2001 požiadal okresný súd o urýchlenie konania v predmetnej veci.

Zákonný sudca   nechal úpravou   z 23. apríla 2001 zaslať podaný návrh   odporcovi spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril, ako aj zaslať Okresnému úradu K., katastrálnemu   odboru,   žiadosť   o oznámenie „kódu   BPEJ“ nehnuteľností,   ktoré   sú predmetom tohto konania. Katastrálny odbor Okresného úradu K. na výzvu súdu reagoval listom doručeným mu 8. júna 2001, v ktorom mu oznámil, že požadované informácie mu poskytne Okresný úrad K., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Odporca sa k návrhu v uvedenej veci vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním doručeným 29. júna 2001.

Vo   veci   konajúci   sudca   nechal   pokynom   z 26.   septembra   2002   vyžiadať   výpis z obchodného   registra   týkajúci   sa   odporcu   a súčasne   vyžiadať   dedičský   spis   sp.   zn. 39 D 331/93   týkajúci sa   dedičského konania po A.   H.   Požadovaný výpis   z obchodného registra ohľadne odporcu bol okresnému súdu doručený 10. októbra 2002.

Dňa 14. marca 2003 vo veci konajúci sudca nariadil pojednávanie na 16. apríl 2003 a súčasne   nechal zaslať Katastrálnemu   úradu   K.,   Správe   katastra   K.,   žiadosť   o zaslanie viacerých listov vlastníctva, príp. identifikácie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, najneskôr do termínu nariadeného pojednávania.

Na pojednávaní konanom 16. apríla 2003 bolo okresným súdom uznesením vylúčené konanie o vydanie parcely č. KN 1545/6 v katastrálnom území K. na samostatné konanie. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2003.

Okresný súd listom z 25. februára 2004 požiadal Katastrálny úrad K., Správu katastra K.,   o zaslanie   kópií   dokladov,   na   základe   ktorých   bolo   k žalovaným   nehnuteľnostiam zapísané   vlastnícke   právo   v prospech   odporcu,   ako   aj   o   vyjadrenie   k nezrovnalostiam v údajoch na predloženej identifikácii parcely č. 8061 zapísanej v PKN vložke 9424. Správa katastra K. odpovedala na výzvu okresného súdu podaním doručeným mu 24. marca 2004.

Pokynom z 22. júla 2004 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať sťažovateľa V. N., aby   súdu   oznámil,   či   sťažovatelia   na   podanom   návrhu   trvajú,   a   ak   áno,   požiadať   ho o predloženie   geometrického   plánu.   Sťažovateľ   V.   N.   okresnému   súdu   na   jeho   výzvu odpovedal podaním doručeným 10. septembra 2004, v ktorom okresnému súdu oznámil, že sťažovatelia na podanom návrhu trvajú a geometrický plán po jeho vyhotovení obratom doručia.

V prílohe podania doručeného okresnému súdu 4. októbra 2004 sťažovateľ V. N. okresnému súdu doručil geometrický plán č. 539/2004.

Na č. l. 36 bola v spisovom materiáli v uvedenej veci pripojená sťažnosť na prieťahy v konaní sťažovateľa V. N. z 5. augusta 2005.

Vo veci konajúci sudca následne pokynom z 5. septembra 2005 nariadil pojednávanie v uvedenej veci na 23. september 2005.

Na č. l. 38 spisu bola pripojená sťažnosť ostatných sťažovateľov (okrem sťažovateľa V. N.) na prieťahy v konaní podaná prostredníctvom ich právneho zástupcu.

Advokát JUDr. J. F. okresnému súdu podaním zo 14. septembra 2005 oznámil, že odporcu   v predmetnom   konaní   nezastupuje,   a súčasne   mu   zaslal   kúpnu   zmluvu,   ktorou odporca spornú nehnuteľnosť odpredal spoločnosti T., a. s., so sídlom Č., ktorá je podľa neho v tomto konaní aj pasívne legitimovaným subjektom.

Pojednávanie   v uvedenej   veci   konané   23.   septembra   2005   bolo   z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu odročené.

Konateľka spoločnosti E., s. r. o., so sídlom T., vrátila okresnému súdu odporcovi zaslané predvolanie na pojednávanie nariadené na 19. október 2005 v uvedenej veci, pretože vlastnícke právo sporných nehnuteľností prešlo na základe kúpnej zmluvy z odporcu na spoločnosť T., a. s., so sídlom Č.

Slovenská katolícka charita okresnému súdu listom z 3. októbra 2005 oznámila, že sťažovateľka A. H. je klientkou ich zariadenia a pre zlý zdravotný stav, vysoký vek a aj značnú   vzdialenosť   sa   na   pojednávania   v uvedenej   veci   nemôže   dostaviť,   preto   ju   na pojednávaniach zastupuje V. N., ktorému dala svoje splnomocnenie.

Sťažovateľ I. H. na pojednávaní konanom 19. októbra 2005 okresný súd požiadal o poskytnutie   lehoty   na   upravenie   okruhu   účastníkov,   ako   aj   zmenu   petitu   ich   návrhu. Okresný súd následne uznesením pojednávanie v uvedenej veci odročil na 30. november 2005.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   31.   októbra   2005   požiadali   sťažovatelia o pripustenie zmeny podaného návrhu.

Okresný súd uznesením z 11. novembra 2005 zmenu návrhu v zmysle ich podania doručeného 31. októbra 2005 nepripustil.

Podaním doručeným okresnému súdu 16. novembra 2005 sťažovatelia podali návrh na vydanie predbežného opatrenia o zdržanie sa nakladania s nehnuteľnosťami.

Okresný súd pojednávanie konané 30. novembra 2005 uznesením odročil na neurčito, s tým,   že   sťažovateľom   uložil   povinnosť   v lehote   15   dní   predložiť   súdu   písomne vyhotovený návrh na zmenu návrhu s potrebným počtom kópií pre nových účastníkov.

Listom doručeným 7. decembra 2005 požiadala spoločnosť T., a. s., Č., o zasielanie predvolaní   v uvedenej   veci   na   ich   adresu   vzhľadom   na to,   že   sa   stala   vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom uvedeného sporu, na základe kúpnej zmluvy.

Uznesením sp. zn. 11 C 123/2003 z 30. novembra 2005 okresný súd konanie vo veci vydania   predbežného   opatrenia,   ktoré   sťažovatelia   zobrali   späť   v celom   rozsahu   na uskutočnenom pojednávaní, zastavil.

Dňa 7. decembra 2005 sťažovatelia okresnému súdu doručili svoj návrh na rozšírenie podaného návrhu na začatie konania podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (III.   ÚS   111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na začatie konania   o   vydanie   nehnuteľností.   Z obsahu   súdneho   spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľov a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej alebo skutkovej zložitosti veci, ktorá by mohla mať vplyv na predĺženie konania v uvedenej veci.

B) Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   ústavný   súd   hodnotí   ako súčinnostné.   Sťažovatelia   reagovali na výzvy   okresného súdu   (zaplatili súdny   poplatok, predložili   okresnému   súdu   vyžiadané   listiny   a pod.)   a   za   účelom   ochrany   svojich   práv v predmetnom   konaní   využili   opravné   prostriedky.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu sťažovatelia v priebehu konania využívali svoje procesné práva (podali návrh na vydanie predbežného   opatrenia,   ktorí   vzali   späť   ešte   pred   rozhodnutím   okresného   súdu   o ňom, ďalšími podaniami navrhli zmenu a následne rozšírenie ich návrhu na začatie konania). Čas, ktorý okresný súd potreboval na rozhodnutie o návrhoch, ktorými si sťažovatelia uplatnili svoje procesné práva, však podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nemožno započítať nielen   na   ťarchu   sťažovateľov,   ale   ani   na   ťarchu   okresného   súdu   (mutatis   mutandis III. ÚS 192/02, III. ÚS 82/05).

S ohľadom na vyššie uvedené ústavný súd v správaní sťažovateľov nezistil žiadne okolnosti,   v   dôsledku   ktorých   by   mohlo   dôjsť   k   spomaleniu   postupu   okresného   súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   v preskúmavanom   konaní   zistil   dlhé   obdobia   nečinnosti   v postupe okresného   súdu,   ktoré   mali   výrazný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Okresný   súd vykonal prvotné jednoduché úkony súvisiace s podaním návrhu na začatie konania (zaslanie výziev na zaplatenie súdneho poplatku a predloženie plnomocenstva) až 9. augusta 2000, t. j. po viac ako ôsmich mesiacoch od podania návrhu na začatie konania (3. decembra 1999). Nečinný bol okresný súd aj v ďalšom takmer sedemmesačnom období trvajúcom od 27. septembra 2001 (doručenie súdom požadovaného plnomocenstva) až do 23. apríla 2001, keď vo veci   konajúci sudca   nechal zaslať podaný návrh   na začatie konania odporcovi. Rovnako v ďalšom pätnásťmesačnom období trvajúcom od 29. júna 2001, keď odporca doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k podanému návrhu, až do 26. septembra 2002, keď   boli   na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   zaslané   žiadosti   o   predloženie   výpisu z obchodného registra týkajúceho sa odporcu a predloženie dedičského spisu, okresný súd nevykonával   v predmetnej   veci   žiadne   procesné   úkony.   Ďalšie   trinásťmesačné   obdobie nečinnosti   okresného   súdu   v predmetnom   konaní   podľa   zistenia   ústavného   súdu   začalo 4. októbra 2004 (okresnému súdu bol doručený ním vyžiadaný geometrický plán) a trvalo až do 5. septembra 2005, keď vo veci konajúci sudca nariadil pojednávanie v predmetnej veci. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako päť rokov a dva mesiace. Z uvedenej doby podstatnú časť (takmer štyridsaťtri mesiacov, teda   tri   roky   a sedem   mesiacov)   tvoria   obdobia,   v ktorých   dochádzalo   k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nečinnosti okresného súdu.

S ohľadom   na vyššie   uvedené   nemožno   dobu   predmetného   konania vedeného   na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   ako   aj   ich   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   vo   výške   60   000   Sk   pre   každého   z nich,   ktoré   odôvodnili   tým,   že niekoľkoročnými prieťahmi v konaní okresného súdu   vedenom pod sp. zn. 11 C 123/03 (pôvodne pod sp. zn. 11 C 1689/99) im bola spôsobená značná právna neistota, ktorá sa prejavuje   predovšetkým   v tom,   že   hoci   okresnému   súdu   predložili   všetky   im   dostupné dôkazy   preukazujúce   vlastnícke   právo   k nehnuteľnosti,   ktorej   vydanie   svojím   návrhom požadovali, okresný súd vo veci nielenže v primeranom čase nerozhodol, ale v uvedenej veci   ani   nekonal.   Sťažovatelia   v dôsledku   toho   musia   trpieť   užívanie   svojho   majetku osobou, ktorá nie je jeho vlastníkom, a so svojím majetkom nemôžu slobodne nakladať.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení v tejto veci pri rozhodovaní o výške primeraného   finančného   zadosťučinenia   žiadal   zohľadnil   svoju   námietku,   že   zo   strany sťažovateľov došlo k účelovému, resp. nadbytočnému podaniu ústavnej sťažnosti krátko po podaní ich sťažnosti na prieťahy, ktorá predstavovala podľa neho dostatočný prostriedok nápravy   v tomto   konaní.   Vo   vzťahu   k tejto   argumentácii   ústavný   súd   prihliadol   na skutočnosť, že okresný súd mal v predmetnom konaní možnosť pristúpiť k intenzívnemu bezprieťahovému konaniu už na základe žiadosti o urýchlenie konania zo 17. apríla 2001, na   ktorú   však   reagoval   iba   vykonaním   prvotných   jednoduchých   procesných   úkonov a následne zostal v uvedenom konaní opätovne dlhodobo nečinný, ako aj na skutočnosť, že pojednávanie   nariadené   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   sťažovateľmi   bolo   zrušené z dôvodov   na   strane   okresného   súdu   (práceneschopnosť   zákonného   sudcu).   Vzhľadom na tieto skutočnosti sa podanie ústavnej sťažnosti krátko po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní   javí   ako   prirodzený   dôsledok   riešenia   dlhodobo   narušenej   právnej   istoty sťažovateľov vzniknutej v dôsledku prieťahového konania okresného súdu v ich veci.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať   každému   zo sťažovateľov sumu 40 000 Sk (spolu vo výške 360 000 Sk). Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu a dĺžku zbytočných prieťahov (tri roky a sedem mesiacov).

4. Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 38 718 Sk, ktoré bližšie špecifikovali ako odmenu za dva úkony právnej služby (pre deviatich sťažovateľov) vrátane režijného paušálu (18 x 2 001 Sk + 18 x 150 Sk = 38 718 Sk).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   s tým,   že   predmet   konania   podľa   čl.   127 ústavy   pred   ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v období   od   1.   januára   2005   v konaní pred ústavným súdom   predstavuje 2 501   Sk   (za   spoločný   úkon   vykonávaný pri   zastupovaní dvoch   alebo viacerých   osôb   sa   základná   sadzba   tarifnej   odmeny zníži   o 20   %, t.   j.   na 2 001 Sk) a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

Ústavný   súd   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku   2005   (príprava   a prevzatie   veci   a   písomné   podanie   na súd)   priznal odmenu vo výške 36 018 Sk (18 x 2 001 Sk) vrátane úhrady režijného paušálu vo výške 300 Sk (2 x 150 Sk), spolu teda vo výške 36 318 Sk, a vo zvyšnej časti uplatnenému nároku na priznanie náhrady trov konania v návrhu sťažovateľov nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2006