SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 302/2015-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 47 Charty základných právEurópskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduPartizánske a jeho uzneseniami sp. zn. 4 Er/751/2008 z 11. marca 2014 (Rvp 13388/2014)a sp. zn. 5 Er/1398/2008 z 25. marca 2014 (Rvp 16306/2014), postupom Okresného súduPrievidza a jeho uzneseniami sp. zn. 9 Er/388/2008 z 12. septembra 2013(Rvp 14185/2014), sp. zn. 16 Er/2528/2008 zo 14. februára 2014 (Rvp 14933/2014),sp. zn. 9 Er/2467/2008 z 25. septembra 2013 (Rvp 15227/2014), sp. zn. 16 Er/439/2007z 21. januára 2014 (Rvp 17389/2014), sp. zn. 16 Er/59/2008 z 30. marca 2012(Rvp 17390/2014), sp. zn. 9 Er/1056/2008 z 21. marca 2014 (Rvp 17391/2014)a sp. zn. 16 Er/439/2007 z 21. januára 2014 (Rvp 17463/2014), postupom Okresného súduNové Mesto nad Váhom a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/1980/2008 z 25. novembra 2013(Rvp 14186/2014), sp. zn. 5 Er/108/2008 z 18. apríla 2012 (Rvp 14657/2014),sp. zn. 5 Er/384/2009 zo 17. júna 2013 (Rvp 14658/2014), sp. zn. 7 Er/2555/2008z 15. februára 2013 (Rvp 14934/2014) a sp. zn. 7 Er/1390/2008 z 27. mája 2014sp. zn. (Rvp 17462/2014), postupom Okresného súdu Považská Bystrica a jeho uzneseniamisp. zn. 5 Er/23/2007 z 10. januára 2014 (Rvp 14656/2014), sp. zn. 5 Er/23/2007z 10. januára 2014 (Rvp 14824/2014), sp. zn. 8 Er/682/2007 z 3. februára 2014(Rvp 14931/2014), sp. zn. 10 Er/337/2007 z 28. marca 2014 (Rvp 14932/2014),sp. zn. 10 Er/309/2007 zo 7. apríla 2014 (Rvp 15226/2014), sp. zn. 10 Er/232/2007zo 7. apríla 2014 (Rvp 16303/2014), sp. zn. 7 Er/506/2007 z 20. januára 2014(Rvp 16304/2014), sp. zn. 5 Er/17/2007 z 10. januára 2014 (Rvp 16305/2014),sp. zn. 10 Er/85/2007 zo 7. apríla 2014 (Rvp 17464/2014) a sp. zn. 10 Er/85/2007zo 7. apríla 2014 (Rvp 17465/2014) a postupom Okresného súdu Trenčín a jehouzneseniami sp. zn. 23 Er/3520/2003 zo 14. marca 2014 (Rvp 16302/2014),sp. zn. 26 Er/929/2005 z 22. januára 2014 (Rvp 17387/2014) a sp. zn. 59 Er/3650/2013z 30. septembra 2014 (Rvp 17388/2014), a postupom Krajského súdu v Trenčíne a jehouzneseniami sp. zn. 16 CoE/164/2014 zo 4. augusta 2014 (Rvp 13388/2014),sp. zn. 23 CoE/138/2014 zo 6. októbra 2014 (Rvp 16306/2014), sp. zn. 2 CoE/72/2014z 12. augusta 2014 (Rvp 14185/2014), sp. zn. 4 CoE/4/2014 z 24. júla 2014(Rvp 14933/2014), sp. zn. 8 CoE/108/2014 z 20. augusta 2014 (Rvp 15227/2014),sp. zn. 3 CoE/127/2014 zo 16. októbra 2014 (Rvp 17389/2014), sp. zn. 3 CoE/70/2014z 30. septembra 2014 (Rvp 17390/2014), sp. zn. 23 CoE/140/2014 z 10. októbra 2014(Rvp 17391/2014) a sp. zn. 3 CoE/127/2014 zo 16. októbra 2014 (Rvp 17463/2014),sp. zn. 23 CoE/96/2014 zo 14. augusta 2014 (Rvp 14186/2014), sp. zn. 23 CoE/70/2014z 24. júla 2014 (Rvp 14657/2014), sp. zn. 13 CoE/59/2014 z 29. júla 2014(Rvp 14658/2014), sp. zn. 16 CoE/239/2014 z 11. augusta 2014 (Rvp 14934/2014),sp. zn. 3 CoE/224/2014 zo 16. októbra 2014 (Rvp 17462/2014), sp. zn. 23 CoE/105/2014z 20. augusta 2014 (Rvp 14656/2014), sp. zn. 23 CoE/105/2014 z 20. augusta 2014(Rvp 14824/2014), sp. zn. 2 CoE/63/2014 z 12. augusta 2014 (Rvp 14931/2014),sp. zn. 11 CoE/68/2014 z 5. augusta 2014 (Rvp 14932/2014), sp. zn. 23 CoE/135/2014z 18. septembra 2014 (Rvp 15226/2014), sp. zn. 8 CoE/226/2014 z 20. augusta 2014(Rvp 16303/2014), sp. zn. 8 CoE/78/2014 z 20. augusta 2014 (Rvp 16304/2014),sp. zn. 6 CoE/1/2014 z 20. augusta 2014 (Rvp 16305/2014), sp. zn. 3 CoE/135/2014z 24. októbra 2014 (Rvp 17464/2014), sp. zn. 3 CoE/135/2014 z 24. októbra 2014(Rvp 17465/2014), sp. zn. 16 CoE/233/2014 z 18. septembra 2014 (Rvp 16302/2014),sp. zn. 6 CoE/5/2014 z 23. septembra 2014 (Rvp 17387/2014) a sp. zn. 3 CoE/95/2014z 30. septembra 2014 (Rvp 17388/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 13388/2014, Rvp 16306/2014, Rvp 14185/2014, Rvp 14933/2014, Rvp 15227/2014,Rvp 17389/2014, Rvp 17390/2014, Rvp 17391/2014, Rvp 17463/2014, Rvp 14186/2014,Rvp 14657/2014, Rvp 14658/2014, Rvp 14934/2014, Rvp 17462/2014, Rvp 14656/2014,Rvp 14824/2014, Rvp 14931/2014, Rvp 14932/2014, Rvp 15226/2014, Rvp 16303/2014,Rvp 16304/2014, Rvp 16305/2014, Rvp 17464/2014, Rvp 17465/2014, Rvp 16302/2014,Rvp 17387/2014 a sp. zn. Rvp 17388/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. III. ÚS 302/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. októbra2014, 24. októbra 2014, 6. novembra 2014, 10. novembra 2014, 11. novembra 2014,14. novembra 2014, 3. decembra 2014, 11. decembra 2014 a 12. decembra 2014 doručenésťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľačl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dodatkový protokol“), práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie(ďalej len „charta“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoruvyššie označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu Partizánske, Okresného súduPrievidza, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, Okresného súdu Považská Bystricaa Okresného súdu Trenčín (ďalej len „postup a uznesenia okresných súdov“) a označenýmpostupom a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „postup a uzneseniakrajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami – dlžníkmi úvery, ktoréboli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadomna skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stali sapohľadávky sťažovateľky splatnými. Na základe exekučných titulov (rozhodcovskýchrozsudkov, resp. notárskych zápisníc) boli v prospech sťažovateľky začaté exekučnékonania, v priebehu ktorých okresné súdy uzneseniami rozhodli o vyhlásení exekúciíza neprípustné a o ich zastavení. Po podaní odvolaní sťažovateľkou krajský súd svojimiuzneseniami potvrdil uznesenia okresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušnýchprávnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytujeústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedenékonania.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, práva podľačl. 47 charty, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniamiokresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zrušíuznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresným súdomna ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradutrov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 13388/2014, Rvp 16306/2014, Rvp 14185/2014, Rvp 14933/2014, Rvp 15227/2014,Rvp 17389/2014, Rvp 17390/2014, Rvp 17391/2014, Rvp 17463/2014, Rvp 14186/2014,Rvp 14657/2014, Rvp 14658/2014, Rvp 14934/2014, Rvp 17462/2014, Rvp 14656/2014,Rvp 14824/2014, Rvp 14931/2014, Rvp 14932/2014, Rvp 15226/2014, Rvp 16303/2014,Rvp 16304/2014, Rvp 16305/2014, Rvp 17464/2014, Rvp 17465/2014, Rvp 16302/2014,Rvp 17387/2014 a sp. zn. Rvp 17388/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľkya všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to jeuvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahovústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastaveníexekúcií, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmtouzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka ajvyužila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajskýmsúdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuťpre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvodyzjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi, ktorév nich uviedol (napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013z 26. septembra 2013 a iné), pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecnýchsúdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudkyalebo notárske zápisnice, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté),neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.
Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností,ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania predložené sťažnostiv časti smerujúcej proti postupu a uzneseniam krajského súdu odmietol podľa poslednejvety § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené bez ďalšiehoodôvodnenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2015