znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 302/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 47 Charty základných právEurópskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduPartizánske a jeho uzneseniami sp. zn. 4 Er/751/2008 z 11. marca 2014 (Rvp 13388/2014)a sp. zn. 5 Er/1398/2008 z 25. marca 2014 (Rvp 16306/2014), postupom Okresného súduPrievidza   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   9   Er/388/2008   z 12.   septembra   2013(Rvp 14185/2014),   sp.   zn.   16   Er/2528/2008   zo   14.   februára   2014   (Rvp 14933/2014),sp. zn. 9 Er/2467/2008 z 25. septembra 2013 (Rvp 15227/2014), sp. zn. 16 Er/439/2007z 21.   januára   2014   (Rvp 17389/2014),   sp.   zn.   16   Er/59/2008   z 30.   marca   2012(Rvp 17390/2014),   sp.   zn.   9   Er/1056/2008   z 21.   marca   2014   (Rvp 17391/2014)a sp. zn. 16 Er/439/2007 z 21. januára 2014 (Rvp 17463/2014), postupom Okresného súduNové Mesto nad Váhom a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/1980/2008 z 25. novembra 2013(Rvp 14186/2014),   sp. zn.   5   Er/108/2008   z 18.   apríla   2012   (Rvp 14657/2014),sp. zn. 5 Er/384/2009   zo   17.   júna   2013   (Rvp 14658/2014),   sp. zn.   7   Er/2555/2008z 15. februára   2013   (Rvp 14934/2014)   a sp.   zn.   7   Er/1390/2008   z 27.   mája   2014sp. zn. (Rvp 17462/2014), postupom Okresného súdu Považská Bystrica a jeho uzneseniamisp. zn.   5   Er/23/2007   z 10.   januára   2014   (Rvp 14656/2014),   sp. zn.   5   Er/23/2007z 10. januára   2014   (Rvp 14824/2014),   sp. zn.   8   Er/682/2007   z 3.   februára   2014(Rvp 14931/2014),   sp. zn.   10   Er/337/2007   z 28.   marca   2014   (Rvp 14932/2014),sp. zn. 10 Er/309/2007   zo   7.   apríla   2014   (Rvp 15226/2014),   sp. zn.   10   Er/232/2007zo 7. apríla   2014   (Rvp 16303/2014),   sp. zn.   7   Er/506/2007   z 20.   januára   2014(Rvp 16304/2014),   sp. zn.   5   Er/17/2007   z 10.   januára   2014   (Rvp 16305/2014),sp. zn. 10 Er/85/2007   zo   7.   apríla   2014   (Rvp 17464/2014)   a   sp. zn.   10   Er/85/2007zo 7. apríla   2014   (Rvp 17465/2014)   a   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   a   jehouzneseniami   sp. zn.   23   Er/3520/2003   zo   14.   marca   2014   (Rvp 16302/2014),sp. zn. 26 Er/929/2005   z 22.   januára   2014   (Rvp 17387/2014)   a   sp. zn.   59   Er/3650/2013z 30. septembra   2014   (Rvp 17388/2014),   a postupom   Krajského   súdu v Trenčíne   a jehouzneseniami   sp. zn.   16   CoE/164/2014   zo   4.   augusta   2014   (Rvp 13388/2014),sp. zn. 23 CoE/138/2014   zo   6.   októbra   2014   (Rvp 16306/2014),   sp.   zn.   2   CoE/72/2014z 12. augusta   2014   (Rvp 14185/2014),   sp.   zn.   4   CoE/4/2014   z 24.   júla   2014(Rvp 14933/2014),   sp.   zn.   8   CoE/108/2014   z 20.   augusta   2014   (Rvp 15227/2014),sp. zn. 3 CoE/127/2014   zo   16.   októbra   2014   (Rvp 17389/2014),   sp.   zn.   3   CoE/70/2014z 30. septembra   2014   (Rvp 17390/2014),   sp.   zn.   23   CoE/140/2014   z 10.   októbra   2014(Rvp 17391/2014)   a   sp.   zn.   3   CoE/127/2014   zo   16.   októbra   2014   (Rvp 17463/2014),sp. zn. 23 CoE/96/2014 zo 14. augusta 2014 (Rvp 14186/2014), sp. zn. 23 CoE/70/2014z 24.   júla   2014   (Rvp 14657/2014),   sp. zn.   13   CoE/59/2014   z 29.   júla   2014(Rvp 14658/2014),   sp. zn.   16   CoE/239/2014   z 11.   augusta   2014   (Rvp 14934/2014),sp. zn. 3 CoE/224/2014 zo 16. októbra 2014 (Rvp 17462/2014), sp. zn. 23 CoE/105/2014z 20.   augusta   2014   (Rvp 14656/2014),   sp. zn.   23   CoE/105/2014   z 20.   augusta   2014(Rvp 14824/2014),   sp. zn.   2   CoE/63/2014   z 12.   augusta   2014   (Rvp 14931/2014),sp. zn. 11 CoE/68/2014   z 5.   augusta   2014   (Rvp 14932/2014),   sp. zn.   23   CoE/135/2014z 18. septembra   2014   (Rvp 15226/2014),   sp. zn.   8   CoE/226/2014   z 20.   augusta   2014(Rvp 16303/2014),   sp. zn.   8   CoE/78/2014   z 20.   augusta   2014   (Rvp 16304/2014),sp. zn. 6 CoE/1/2014   z 20.   augusta   2014   (Rvp 16305/2014),   sp. zn.   3   CoE/135/2014z 24. októbra   2014   (Rvp 17464/2014),   sp. zn.   3   CoE/135/2014   z 24.   októbra   2014(Rvp 17465/2014),   sp. zn.   16   CoE/233/2014   z 18.   septembra   2014   (Rvp 16302/2014),sp. zn. 6 CoE/5/2014 z 23. septembra 2014 (Rvp 17387/2014) a sp. zn. 3 CoE/95/2014z 30. septembra 2014 (Rvp 17388/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 13388/2014, Rvp 16306/2014, Rvp 14185/2014, Rvp 14933/2014, Rvp 15227/2014,Rvp 17389/2014, Rvp 17390/2014, Rvp 17391/2014, Rvp 17463/2014, Rvp 14186/2014,Rvp 14657/2014, Rvp 14658/2014, Rvp 14934/2014, Rvp 17462/2014, Rvp 14656/2014,Rvp 14824/2014, Rvp 14931/2014, Rvp 14932/2014, Rvp 15226/2014, Rvp 16303/2014,Rvp 16304/2014, Rvp 16305/2014, Rvp 17464/2014, Rvp 17465/2014, Rvp 16302/2014,Rvp 17387/2014 a sp. zn. Rvp 17388/2014 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalejvedené pod sp. zn. III. ÚS 302/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 10. októbra2014,   24.   októbra   2014,   6.   novembra   2014,   10.   novembra   2014,   11.   novembra   2014,14. novembra 2014, 3. decembra 2014, 11. decembra 2014 a 12. decembra 2014 doručenésťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl.46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl.   6   ods.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľačl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných   slobôd(ďalej len „dodatkový protokol“), práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie(ďalej len „charta“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoruvyššie označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu Partizánske, Okresného súduPrievidza, Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, Okresného súdu Považská Bystricaa Okresného súdu Trenčín (ďalej len „postup a uznesenia okresných súdov“) a označenýmpostupom   a uzneseniami   Krajského   súdu v Trenčíne   (ďalej   len   „postup   a uzneseniakrajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnostizaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto   činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami – dlžníkmi úvery, ktoréboli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadomna skutočnosť,   že   dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k úhrade   svojich   záväzkov,   stali   sapohľadávky   sťažovateľky   splatnými.   Na základe   exekučných   titulov   (rozhodcovskýchrozsudkov,   resp.   notárskych   zápisníc) boli   v prospech   sťažovateľky   začaté   exekučnékonania,   v priebehu   ktorých   okresné   súdy uzneseniami   rozhodli   o vyhlásení   exekúciíza neprípustné a o ich zastavení. Po podaní odvolaní sťažovateľkou   krajský súd svojimiuzneseniami potvrdil uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušnýchprávnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a zároveň   poskytujeústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedenékonania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, práva podľačl. 47   charty,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   postupom   a uzneseniamiokresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zrušíuznesenia   okresných   súdov   a uznesenia   krajského   súdu,   veci   vráti   okresným   súdomna ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradutrov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“).

Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 13388/2014, Rvp 16306/2014, Rvp 14185/2014, Rvp 14933/2014, Rvp 15227/2014,Rvp 17389/2014, Rvp 17390/2014, Rvp 17391/2014, Rvp 17463/2014, Rvp 14186/2014,Rvp 14657/2014, Rvp 14658/2014, Rvp 14934/2014, Rvp 17462/2014, Rvp 14656/2014,Rvp 14824/2014, Rvp 14931/2014, Rvp 14932/2014, Rvp 15226/2014, Rvp 16303/2014,Rvp 16304/2014, Rvp 16305/2014, Rvp 17464/2014, Rvp 17465/2014, Rvp 16302/2014,Rvp 17387/2014 a sp. zn. Rvp 17388/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovúsúvislosť   uvedených   sťažností   a taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľkya všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to jeuvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súdpri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahovústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastaveníexekúcií, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmtouzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka ajvyužila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajskýmsúdom.   S prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuťpre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvodyzjavnej   neopodstatnenosti   sťažností   sťažovateľky   a plne   sa   stotožňuje   s dôvodmi,   ktorév nich uviedol (napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012z 22. augusta   2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012   z 22.   augusta   2012,   sp.   zn.   III.   ÚS   7/2013z 15. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013z 26. septembra 2013 a iné), pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecnýchsúdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudkyalebo   notárske   zápisnice,   na   podklade   ktorých   boli   exekúcie   vedené   (resp.   navrhnuté),neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností,ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania predložené sťažnostiv časti smerujúcej proti postupu a uzneseniam krajského súdu odmietol podľa poslednejvety   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne   neopodstatnené   bez ďalšiehoodôvodnenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2015