znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 301/05-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti J. G., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. L. M., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 27/98 na neverejnom zasadnutí 10. februára 2006 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   27/98   p o r u š i l základné právo J. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   J.   G.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   15 000   Sk (slovom   pätnásťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Prešov j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania J. G. v sume 5 302   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   jej   právneho   zástupcu advokáta JUDr. L. M., K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti J. G. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č. k. III. ÚS 301/05-11   z   3.   novembra   2005   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   J.   G.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. L. M., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 27/98.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 3. februára 1998 podala na okresnom súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Zákonná sudkyňa za obdobie viac ako siedmich rokov nariadila v predmetnej veci tri pojednávania (7. mája 1998, 14. decembra 1998 a 25. januára 1999). Sťažovateľka sa ochrany   svojich   práv   v predmetnom   konaní   domáhala   podaním   sťažností   predsedovi okresného   súdu,   žiadostí   o prešetrenie   vybavenia   týchto   sťažností   Krajským   súdom v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ako   aj   podaním „návrhu   na   vylúčenie   sudkyne“. V ďalšom texte svojej sťažnosti sťažovateľka vyjadrila svoju nespokojnosť s vybavením jej podaní ako krajským súdom, tak aj podpredsedníčkou okresného súdu, ktorí sa podľa nej nedostatočne zaoberali postupom okresného súdu. Tieto subjekty pri svojom rozhodovaní o jej   podaniach   podľa   nej   nezohľadnili   viaceré   skutočnosti   ako   napr.,   že   rodičom sťažovateľky   ako   svedkom   v predmetnom   konaní   bolo   oznámenie   o uložení   poštovej zásielky doručené až deň po uskutočnení nariadeného pojednávania (26. januára 1999), na ktoré mali byť predvolaní, pričom následne okresný súd o ich výsluch dožiadal Okresný súd Bratislava II až o viac ako pol roka, alebo že prvý úkon týkajúci sa dôkazu - majetku spoločnosti   W.,   s.   r.   o.,   urobila   vo   veci   konajúca   sudkyňa   až   28.   júla   2000   vydaním uznesenia o pribratí znalca (t. j. po 2 rokoch a 2 mesiacoch) a že znalecký posudok bol znalcom vypracovaný a predložený až 12. marca 2003, t. j. viac ako jeden a pol roka od začatia znaleckého dokazovania. Pri vybavovaní podaní sťažovateľky nebola zohľadnená ani skutočnosť, že sudkyňa žiadala o potvrdenie iný ako navrhovateľkou označený peňažný ústav, nedala sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k odporcom navrhovaným dôkazom, že okresný súd v predmetnej veci vydal uznesenie s nesprávnym poučením a znalecký posudok na ohodnotenie všeobecnej ceny bytu nebol do dnešného dňa, t. j. ani po troch rokoch, vypracovaný, pričom v tejto súvislosti poukázala sťažovateľka aj na skutočnosť, že okresný súd podľa nej absolútne neprihliadol na dohodu uzavretú medzi ňou a odporcom, v ktorej bola otázka vyporiadania hodnoty členského podielu družstevného bytu riešená, ako ani na ďalšie doklady.

Sťažovateľka,   ktorá   sa   už   od   roku   2002   pokúšala   podaniami   adresovanými okresnému súdu, krajskému súdu, ako aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej   len   „ministerstvo   spravodlivosti“)   o zabezpečenie   riadneho   priebehu   konania, rezignovala,   keď   z odpovedí   krajského   súdu   aj   okresného   súdu   vyplynulo,   že   prieťahy konania spôsobuje tým, že podáva sťažnosti a odvolania. Aj napriek tomu, že sťažovateľka následne nevyvíjala „žiadne aktivity“, okresný súd pokračoval v konaní až zaslaním výzvy z 5. januára 2005 spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na 14. marec 2005.

Dlhodobý   stres sťažovateľky   vyplývajúci z jej dlhodobej   právnej   neistoty,   ako aj z potreby   v pomerne   krátkom   čase   zabezpečiť   dostatok   finančných   prostriedkov   na zariadenie   novej   domácnosti,   pretože   okresný   súd   neprispel   k získaniu   časti   majetku patriaceho do BSM, sa negatívne podpísal na sťažovateľkinom zdravotnom stave. Okresný   súd   tým,   že   nezabezpečil   plynulý   a efektívny   priebeh   konania,   svojím postupom   vo   výraznej   miere   prispel   k tomu,   že sa   sťažovateľka   ocitla   nielen   v zložitej právnej, ale aj v zúfalej životnej situácii.

Sťažovateľka preto po posledne konanom pojednávaní 6. júna 2005, berúc do úvahy postoje vo veci konajúcej sudkyne, dospela k záveru, že uzavretie dohody s odporcom je jediný spôsob, ako v rozumnom čase a bez ďalšieho zvyšovania nákladov ukončiť sedem a pol roka trvajúci súdny spor. Dňa 6. augusta 2005 sťažovateľka s odporcom   uzavrela dohodu, o schválenie ktorej 11. augusta 2005 požiadala okresný súd.

Okresným   súdom   namietané   zavinenie   prieťahov   sťažovateľkou   je   podľa   nej neakceptovateľné,   pretože   ani   v prípade   istého   spoluzavinenia   zo   strany   sťažovateľky nemožno v tomto prípade vylúčiť zodpovednosť okresného súdu, a to najmä vtedy, ak vo veci okresný súd koná neprimerane dlho, resp. ak súd zapríčiní prieťah svojím nesprávnym postupom.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala, aby ústavný súd nálezom rozhodol:

„1. Okresný súd Prešov svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C /27/1998 (správne 9 C 27/98, pozn.) porušil základné právo JUDr. J. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Prešov sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva JUDr. J. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 27/98 a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal.

3. JUDr. J. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000,- Sk, ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. J. G., advokátovi   JUDr.   L.   M.,   na   jeho   účet   vo   výške   30.000,-   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   korún slovenských) do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Sťažovateľka ústavnému súdu predložila taktiež fotokópie odpovedí okresného súdu (podania z 21. decembra 2000, 13. novembra 2002, 23. mája 2003) na jej sťažnosti na prieťahy   preukazujúce   využitie   účinného   právneho   prostriedku   nápravy   vo   vzťahu k základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a to   sťažnosti   na prieťahy v konaní v zmysle § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Právny   zástupca   sťažovateľky   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   podaním z 12. decembra 2005 ústavnému súdu oznámil, že netrvajú na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní, a súčasne v ňom zmenil petit sťažnosti sťažovateľky v časti výšky požadovaných trov konania (v novonavrhnutom petite požadoval, aby ústavný súd zaviazal okresný   súd uhradiť trovy   právneho zastúpenia sťažovateľky na jeho účet vo výške 5 302 Sk).

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. U – Spr 3019/2005 z 8. decembra   2005   uviedol,   že   predmetné   konanie   bolo   na   okresnom   súde   skončené 28. októbra   2005,   teda   ešte   pred   rozhodnutím   ústavného   súdu,   a preto   sťažnosť sťažovateľky považuje za „(...) nadbytočnú zvlášť za situácie, kedy samotná sťažovateľka už   podaním   zo   dňa   11.   8.   2005   predložila   súdu   návrh   na   schválenie   zmieru,   ktorého súčasťou   bola   dohoda   účastníkov   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželstva uzavretá dňa 25. 7. 2005. Následné podanie sťažnosti na Ústavný súd vyvoláva domnienku,   že   žalobkyňa   podaním   ústavnej   sťažnosti   nesledovala   urýchlené   ukončenie sporu, ale získanie finančných prostriedkov vo forme zadosťučinenia. V takomto prípade ide o zneužitie práva, ktorému by nemala byť poskytnutá ochrana.

Pre   prípad   rozdielneho   názoru   Ústavného   súdu   udávam,   že   konanie   pod   sp.   zn. 9 C 27/98 prebiehalo takmer osem rokov, avšak ide o konanie, ktoré je skutkovo náročné, o čom svedčí rozsiahly spisový materiál o počte 300 listov.

Súd vo veci konal v súlade s procesnými predpismi a ani správaniu sa účastníkov nie je možné nič vytknúť.(...)“

V závere   svojho   podania   predseda   okresného   súdu   ústavnému   súdu   navrhol,   aby vyslovil, že namietané základné právo sťažovateľky v predmetnom konaní porušené nebolo a súčasne mu oznámil, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania v uvedenej veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému súdu bol 3. februára 1998 doručený návrh sťažovateľky o vyporiadanie BSM.   Úpravou   zo   7.   apríla   1998   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   pripojiť   spis   sp.   zn. 14 C 96/96 (rozvodový spis účastníkov konania) a súčasne nariadil pojednávanie na 7. máj 1998.

Pojednávanie konané 7. mája 1998 bolo odročené na neurčito s tým, že okresný súd zaviazal obe strany navrhnúť dôkazy, ktoré žiadajú vo veci vykonať. Odporca 6. mája 1998 doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k podanému návrhu. Sťažovateľka splnila svoju povinnosť   uloženú   jej   na   pojednávaní 29.   mája 1998   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu.

Úpravou z 3. júna 1998 nechal zákonný sudca zaslať výzvu Daňovému úradu I P. Odpoveď na výzvu bola okresnému súdu doručená 9. júla 1998.

Úpravou zo 17. novembra 1998 zákonný sudca nechal zaslať žiadosti Daňovému úradu   II   P.,   Okresnému   úradu   P.,   katastrálnemu   odboru,   viacerým   peňažným   ústavom o zaslanie správ alebo oznámení týkajúcich sa zisťovania majetku odporcu v rokoch 1992 – 1997. Daňový úrad P. podaním z 24. novembra 1998 okresný súd požiadal „o upresnenie predmetu   sporu   (BSM?)   medzi   žalobcom   a žalovaným   a zároveň   o upresnenie   toho,   čo konkrétne   požadujete“. Odpovede   z jednotlivých   peňažných   ústavov   ohľadne   účtov vedených   v prospech   odporcu   boli okresnému súdu   doručené   v období   od 30. novembra 1998 do 4. januára 1998.

Pojednávanie konané 14. decembra 1998 okresný súd odročil na 25. január 1999 s tým, že účastníkom konania uložil oznámiť mená a adresy svedkov a z jeho strany bude vypracovaná opätovná žiadosť adresovaná Daňovému úradu II P. a Okresnému úradu P., katastrálnemu odboru.

Odporca   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   17.   decembra   1998 okresnému súdu návrhy na dokazovanie. Sťažovateľka podaním doručeným 21. decembra 1998 navrhla okresnému súdu vypočuť v uvedenom konaní viacerých svedkov.

Úpravou zo 4. decembra 1998 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať Okresný úrad P., katastrálny odbor, na zaslanie správy a dokladu o vlastníctve vedenom na meno odporcu a   na   firmu   W.,   s.   r.   o.,   V.   Odpoveď   Okresného   úradu   P.,   katastrálneho   odboru,   bola okresnému súdu doručená 17. decembra 1998. Podaním doručeným 22. januára 1999 sa odporca vyjadril k predmetu konania.

Pojednávanie konané 25. januára 1999 okresný súd uznesením odročil na neurčito, pričom účastníkom konania poskytol do konca februára 1999 lehotu na uzavretie dohody.

Svedkovia M. L. a M. L. podaním z 11. februára 1999 ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní (zásielka s predvolaním im bola doručená až deň po uskutočnení nariadeného pojednávania) a k svojmu vyjadreniu pripojili aj čestné prehlásenie, v ktorom špecifikovali finančné prostriedky a predmety darované nimi iba sťažovateľke a zároveň v ňom   požiadali,   aby   ich   v prípade   potreby   vypočul   okresný   súd   prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Bratislava I.

Úpravou   zo   6.   apríla   1999   zákonný   sudca   nechal   vyzvať   právneho   zástupcu sťažovateľky, aby mu oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode alebo trvajú na podanom návrhu. Odpoveď od právneho zástupcu sťažovateľky bola okresným súdom urgovaná na základe   pokynu   z 11.   mája   1999.   Podaním   doručeným   24.   mája   1999   sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že odvoláva plnomocenstvo udelené v prospech jej právneho zástupcu. Vo veci konajúci sudca ju následne pokynom z 31. mája 1999 nechal vyzvať, aby mu oznámila, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, a ak nie, či žiada vypočuť ňou navrhnutých svedkov   a či sa títo sú   schopní dostaviť na okresný súd alebo žiada o ich vypočutie dožiadaným súdom. Podaním doručeným 7. júla 1999 bývalý právny zástupca sťažovateľky   okresnému   súdu   okrem   iného   oznámil,   že   k uzavretiu   dohody   medzi účastníkmi konania nedošlo, avšak účastníci si vyporiadali nájomné vzťahy medzi bytmi, ktoré   užívali.   Sťažovateľka   reagovala   na   výzvu   okresného   súdu   podaním   doručeným 12. júla 1999, v ktorom mu oznámila že k mimosúdnej dohode nedošlo, opakovane okresný súd požiadala o vypočutie ňou navrhnutých svedkov dožiadaným súdom a súčasne súdu navrhla, aby pod hrozbou sankcie uložil odporcovi predložiť všetky doklady preukazujúce majetok spoločnosti W., s. r. o.

Okresný súd podaním zo 4. augusta 1999 požiadal Okresný súd Bratislava II ako dožiadaný súd (ďalej len „dožiadaný súd“) o vypočutie sťažovateľkou navrhnutých svedkov k skutočnostiam   týkajúcim   sa   predmetu   konania.   Výsluch   svedkov   dožiadaný   súd uskutočnil 11. novembra 1999 a spisový materiál v uvedenej veci bol 19. novembra 1998 doručený späť okresnému súdu.

Úpravou   zo   4.   decembra   1999   zákonný   sudca   nechal   vyzvať   sťažovateľku,   aby označila   presne   číslom   a názvom   všetky   vkladné   knižky,   ktoré   boli   založené   počas manželstva,   resp.   pred   jeho   uzavretím,   a súčasne   vyzvať   žalovaného   i jeho   právnu zástupkyňu,   aby   sa   oboznámili   so   svedeckými   výpoveďami   v spise   a písomne   označili dôkazy, ktoré ešte navrhujú vo veci vykonať.

Sťažovateľka odpovedala na výzvu okresného súdu podaním doručeným 10. februára 2000, v ktorom mu opätovne navrhla, aby požiadal Daňový úrad P. o predloženie dokladov preukazujúcich majetok spoločnosti W., s. r. o., V. v rozsahu podaného návrhu.

Úpravou z 29. februára 2000 zákonný sudca zaslal výzvu za účelom zistenia majetku patriaceho do BSM S., a. s., ktorá na ňu následne odpovedala listami doručenými 27. marca 2000 a 17. apríla 2000.

Uznesením č. k. 9 C 27/98-110 z 28. júla 2000 okresný súd ustanovil znalca (Ing. H. V., P.), ktorého úlohou bolo vypočítať za jednotlivé kalendárne roky zisk pripadajúci na odporcu   ako spoločníka firmy   W.,   s.   r.   o.,   Vyšná   Š. Odporca   zaplatil zálohu na trovy znaleckého dokazovania 3. októbra 2000.

Podaním   doručeným   17.   augusta   2000   sťažovateľka   podala   námietku   zaujatosti sudcu   v uvedenej   veci.   Dňa   23.   augusta   sa   vo   veci   konajúci   sudca   vyjadril   k podanej námietke zaujatosti. Krajský súd uznesením č. k. 2 Nc 54/00-116 z 26. septembra 2000 rozhodol,   že   vo   veci   konajúci   sudca   nie   je   vylúčený   z prejednávania   a rozhodnutia v uvedenej veci. Uvedené rozhodnutie bolo okresnému súdu doručené 27. novembra 2000.

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 29. septembra 2000 svoje odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C 27/98-110 z 28. júla 2000.

Podaním z 13. decembra 2000 (doručenka nepripojená) okresný súd zaslal spisový materiál v tejto veci ustanovenému znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. Podľa úradného záznamu spísaného 14. apríla 2001 sa na okresný súd osobne dostavil znalec, ktorý oznámil, že je potrebné pre neho zabezpečiť možnosť jeho nahliadnutia do účtovníctva firmy W., s. r. o. Okresný súd uznesením č. k. 9 C 27/98-127 zo 7. novembra 2001 (právoplatné 1. decembra 2001) zaviazal konateľa firmy W., s. r. o., V. predložiť znalcovi   účtovné   doklady   potrebné   na   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Na   základe úpravy z 15. januára 2002 bolo znalcovi oznámené, že uznesenie zo 7. novembra 2001 je právoplatné a žiada o vypracovanie znaleckého posudku.

Znalec doručil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok spolu s vyčíslením trov   konania   v prílohe   svojho   listu   doručeného   12.   marca   2002.   V prílohe   podania doručeného 13. marca 2002 znalec okresnému súdu vrátil spis v uvedenej veci. Uznesením č.   k.   9   C   27/98-144   z 3.   apríla   2002   okresný   súd   priznal   znalcovi   odmenu   za   podaný znalecký   posudok.   Pokynom   z toho   istého   dňa   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   vyzvať účastníkov   konania,   aby   v lehote   30   dní   označili   všetky   svoje   návrhy   na   doplnenie dokazovania podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktoré žiadajú vykonať v konaní pred súdom prvého stupňa.

Podaním   doručeným   14.   mája   2002   žalovaný   prostredníctvom   svojej   právnej zástupkyne navrhol zistenie trhovej hodnoty bytov patriacich do BSM. Sťažovateľka svoje návrhy na vykonanie dokazovania okresnému súdu oznámila podaním doručeným 20. mája 2002. Úpravou z 5. júna 2002 nechal vo veci konajúci sudca vyžiadať zoznam znalcov z odboru oceňovania nehnuteľností pri Krajskom súde v Bratislave. Dňa 27. augusta 2002 okresný súd uzneseniami č. k. 9 C 27/98-167 a č. k. 9 C 27/98-169 pribral do konania znalcov Ing. J. S. (za účelom vypracovania znaleckého posudku na byt, v ktorom býva odporca,   a stanovenia   jeho   všeobecnej   hodnoty)   a Ing.   O.   K.   (za   účelom   vypracovania znaleckého   posudku   na   byt,   v ktorom   býva   sťažovateľka,   a určenia   jeho   všeobecnej hodnoty).   Odporca   zálohu   na   trovy   znaleckého   dokazovania   zložil   19. septembra   2002. Sťažovateľka podala proti uzneseniu č. k. 9 C 27/98-169 odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 24. septembra 2002.

Na základe pokynu z 2. októbra 2002 bol spis v uvedenej veci doručený 8. októbra 2002 krajskému súdu.

Dňa 23. októbra 2002 bol okresnému súdu doručený sťažovateľkin návrh na vydanie predbežného opatrenia (týkajúci sa užívania osobného motorového vozidla).

Okresný súd odstúpil 25. októbra 2002 krajskému súdu podanie znalca Ing. O. K., v ktorom   okresnému   súdu   zaslal   fotokópiu   listu   sťažovateľky,   ktorým   bola   zmarená nariadená ohliadka bytu, a súčasne požiadal súd o zabezpečenie jej súčinnosti a poskytnutie podkladov potrebných pre vypracovanie znaleckého posudku.

Okresný súd požiadal krajský súd podaním doručeným 29. októbra 2002 o zaslanie vyššie   uvedeného   spisu   za   účelom   vybavenia   sťažnosti.   Krajský   súd   spisový   materiál v uvedenej veci zaslal v prílohe podania z 5. novembra 2002 spolu so žiadosťou o jeho vrátenie v lehote 10 dní.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   8   NcC   102/02-19   z 13.   novembra   2002   návrh sťažovateľky   na   vydanie   predbežného   opatrenia   zamietol.   Sťažovateľka   proti   tomuto uzneseniu podala 19. februára 2003 odvolanie.

Spisový   materiál   vo   veci   sp.   zn.   9   C   27/98   bol   krajskému   súdu   doručený   späť 18. novembra   2002.   Uznesením   č.   k.   2   Co   463/02-190   z 9.   januára   2003   krajský   súd potvrdil uznesenia okresného súdu č. k. 9 C 27/98-167 a č. k. 9 C 27/98-169 z 27. augusta 2002. Spisový materiál bol 6. februára 2003 doručený okresnému súdu.

Okresný súd v prílohe podania z 3. marca 2003 znalcovi Ing. J. S. zaslal spisový materiál v uvedenej veci za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Na   základe   úpravy   zo   4.   marca   2003   bol   spisový   materiál   v predmetnej   veci doručený   20.   marca   2003   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o podanom   odvolaní   proti rozhodnutiu č. k. 8 NcC 102/02-19 z 13. novembra 2002. Krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 128/03 z 30. apríla 2003 uvedené rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Sťažovateľka 14. marca 2003 zložila na účet okresného súdu zálohu na znalecké dokazovanie.

Dňa 21. marca 2003 sťažovateľka doručila okresnému súdu svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia (týkajúci sa majetku spoločnosti W., s. r. o.). Listom z 24. marca 2003 okresný súd požiadal znalca Ing. J. S. o zaslanie uvedeného spisu, pretože je potrebné rozhodnúť o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Uznesením   č.   k.   9   C   27/98-199   z 1.   apríla   2003   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia zamietol.

Listom doručeným 27. marca 2003 krajský súd požiadal okresný súd o predloženie spisu v uvedenej veci za účelom vybavenia sťažnosti. Spisový materiál v uvedenej veci bol 3. apríla 2003 predložený krajskému súdu. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C 27/98-199 z 1. apríla 2003 podala sťažovateľka 24. apríla 2003 odvolanie. Dňa 12. mája 2003 bol sťažovateľkou   zaplatený   súdny   poplatok   za   podaný   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia.

Úpravou z 9. mája 2003 nechal okresný súd zaslať rovnopis odvolania na vyjadrenie právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   a vyhotoviť   predkladaciu   správu   pre   krajský   súd. Spisový materiál v uvedenej veci bol 14. mája 2003 doručený krajskému súdu. Uznesením sp. zn. 4 Co 206/03 z 25. júna 2003 krajský súd vrátil vec súdu prvého stupňa na opravu záhlavia   rozhodnutia.   Okresnému   súdu   bol   spis   doručený   25.   júla   2003.   Okresný   súd následne záhlavie svojho rozhodnutia upravil opravným uznesením č. k. 9 C 27/98-214 z 29.   júla 2003.   Zásielku   s uznesením   z 29.   júla 2003   sa   nepodarilo   doručiť   Ing.   J.   K. Úpravou z 24. septembra 2003 nechal vo veci konajúci sudca nedoručenú zásielku doručiť prostredníctvom polície a zistiť prostredníctvom ohlasovne pobytu adresu pobytu Ing. J K. Okresnému súdu bolo na základe jeho výzvy Obvodným oddelením Policajného zboru v P. podaním   doručeným   2.   októbra   2003   oznámené,   že   Ing.   J.   K.   sa   v mieste   bydliska nezdržiava a miesto jeho terajšieho pobytu nie je známe. Mesto P. v podaní z 24. septembra 2003   okresnému   súdu   oznámilo   novú   adresu   trvalého   pobytu   Ing.   J.   K.   Zásielka   bola vzápätí doručovaná na novú adresu.

Spisový materiál v uvedenej veci bol po doplnení v zmysle uznesenia z 25. júna 2003 opätovne vrátený krajskému súdu 26. novembra 2003, ktorý uznesením č. k. 4 Co 514/03-226   z 8.   decembra   2003   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   z 1.   apríla   2003   v spojení s opravným uznesením z 29. júla 2003 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okresnému súdu bol spisový materiál doručený 9. januára 2004.

Úpravou z 15. júla 2004 nechal vo veci konajúci sudca doručiť uznesenie krajského súdu z 8. decembra 2003 účastníkom konania, vyzvať sťažovateľku na upresnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v zmysle záverov krajského súdu spolu s poučením, že v prípade   nedoplnenia   bude   jej   podanie   odmietnuté.   Sťažovateľka   túto   výzvu   splnila podaním doručeným súdu 23. septembra 2004.

Okresný súd uznesením č. k. 9 C 27/98-233 z 19. októbra 2004 podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia sťažovateľky odmietol.

Úpravou   z 3.   decembra   2004   vo   veci   konajúci   sudca   nariadil   pojednávanie   na 14. marec 2005 a prípisom nechal vyzvať účastníkov konania na predloženie prípadných návrhov   na   dokazovanie   v lehote   20   dní.   Sťažovateľka   podaním   z 26.   januára   2005 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní v uvedenej veci z dôvodu zlého zdravotného stavu.

Dňa 14. marca 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu k predmetu sporu. Okresný súd pojednávanie konané v tento deň uznesením odročil na 6. jún 2005.

Odporca   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   v prílohe   svojho   podania z 22. marca 2005 predložil listinné dôkazy.

Listom z 24. marca 2005 okresný súd urgoval u znalca Ing. O. K. podanie znaleckého posudku.   Úpravou   z   24.   marca   2005   nechal   zákonný   sudca   vyzvať   právneho   zástupcu sťažovateľky, aby mu v lehote 15 dní oznámil ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a špecifikoval žalobný petit a predložil aktuálny výpis z listu vlastníctva a kúpnu zmluvu.

Podaním z 2. apríla 2005 sťažovateľka okresný súd požiadala, aby ju v prípade, že je to potrebné, v predmetnom konaní vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu v mieste jej trvalého bydliska.

Podaním   z 13.   apríla   2005   sa   sťažovateľka   vyjadrila   k predmetu   sporu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 19.   apríla   2005   bolo   toto   vyjadrenie   doručené   právnej   zástupkyni   žalovaného   spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrila.

Podaním z 3. mája 2005 právna zástupkyňa odporcu požiadala o zaslanie znaleckého posudku týkajúceho sa ocenenia bytu, v ktorom býva sťažovateľka, z 27. septembra 2002, aby   k nemu   vedeli   zaujať   stanovisko.   Podaním   zo   16.   mája   2005   sa   odporca prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne vyjadril   k podaniu   sťažovateľky   z 13.   apríla 2005. Na základe pokynu sudcu z 31. mája 2005 bolo toto vyjadrenie zaslané právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Pojednávanie konané 6. júna 2005 okresný súd uznesením odročil s tým, že účastníci konania sa pokúsia o vyriešenie sporového konania o vyporiadanie BSM buď uzavretím súdneho zmieru, alebo mimosúdnou dohodou v lehote 30 dní. Úpravou zo 4. júla 2005 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať právnych zástupcov účastníkov konania, aby súdu v lehote   20   dní   oznámili,   či   došlo   od   posledného   pojednávania   k uzavretiu   dohody o vyporiadaní BSM.

Právny zástupca sťažovateľky podaním z 11. augusta 2005 podal okresnému súdu návrh na schválenie súdneho zmieru (v jeho prílohe súdu zaslal dohodu o vyporiadaní BSM uzavretú medzi účastníkmi konania).

Úpravou z 5. septembra 2005 zákonný sudca nariadil pojednávanie v uvedenej veci na   13.   október   2005   a dal   pokyn   doručiť   právnej   zástupkyni   odporcu   vyjadrenie sťažovateľky z 11. augusta 2005 spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadrila.

Podaním z 2. októbra 2005 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní pre zlý zdravotný stav. Okresný súd na pojednávaní 13. októbra 2005 konanie v uvedenej veci po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania uznesením zastavil.

Právni zástupcovia účastníkov konania v tento deň taktiež pred súdom prehlásili, že sa   vzdávajú   svojho   práva   na   podanie   odvolania   voči   uzneseniu   o zastavení   konania. Úpravou z 18. októbra 2005 nechal vo veci konajúci sudca vyhotoviť uznesenie o zastavení konania, uznesenie o odvolaní znalca Ing. O. K. a Ing. J. S., ako aj preskúmať spis vo vzťahu   k trovám   znalečného   a zložených   preddavkov   a v prípade   potreby   vyhotoviť potrebné uznesenia.

Uznesením   č.   k.   9   C   27/98-302   z 20.   októbra   2005   okresný   súd   odvolal v predmetnom konaní ustanoveného znalca Ing. J. S. a ďalšími uzneseniami vyporiadal trovy predmetného konania.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A)   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   návrh   na vyporiadanie BSM. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu   o právnej   zložitosti   veci,   avšak   po   skutkovej   stránke   možno   konštatovať,   že v danom   prípade   ide   o vec   skutkovo   zložitú,   vyžadujúcu   si   vykonanie   rozsiahlejšieho dokazovania,   ktoré   môže   spôsobiť   predĺženie   konania   najmä   v prípade,   ak   zistenie skutkového stavu je závislé od vypočutia svedkov aj prostredníctvom dožiadaného súdu, zabezpečenia viacerých znaleckých posudkov a pod. Spomínaná skutková zložitosť veci však   nemôže   ospravedlniť   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   v konaní   o žalobe sťažovateľky a ani jeho neefektívny postup.

B) Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd zistil, že na dĺžku konania mali vplyv aj ňou počas konania vykonané právne úkony, ktorými aktívne využívala svoje procesné práva podľa Občianskeho súdneho poriadku (17. augusta 2000 podala námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi; 29. septembra 2000 odvolanie proti uzneseniu č. k. 9 C 27/98-110 z 28. júla 2000; 28. septembra 2002 odvolanie proti uzneseniam č. k. 9 C 27/98-167 a č. k. 9 C 27/98-169 z 27. augusta 2002; 23. októbra 2002 návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia;   13.   februára   2003   odvolanie   proti   uzneseniu o zamietnutí   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   č.   k.   8   NcC   102/02-19 z 13. novembra 2002; 21. marca 2003 návrh na vydanie predbežného opatrenia a 24. apríla 2003 odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia č. k. 9 C 27/98-199 z 1. apríla   2003).   Možno   teda   konštatovať,   že   v dôsledku   uplatnenia   týchto   práv sťažovateľkou v preskúmavanom konaní došlo k predĺženiu konania v predmetnej veci na okresnom   súde,   čo   však   v súlade   s   doterajšou   judikatúrou   ústavného   súdu   nemožno započítať na jej ťarchu (mutatis mutandis III. ÚS 192/02, III. ÚS 82/05).

Na   ťarchu   sťažovateľky   však možno   pričítať,   že okresný   súd bol   nútený ju i jej právneho zástupcu v dôsledku toho, že si nesplnili povinnosť uloženú im na pojednávaní 25. januára   1999   v stanovenej   lehote   (do   konca   februára   1999),   vyzývať   spolu   tromi výzvami na oznámenie, či došlo k uzavretiu dohody medzi účastníkmi konania (odpoveď bola okresnému súdu napokon doručená až 7. júla 1999). Sťaženie, resp. predĺženie postupu súdu sťažovateľka v predmetnom konaní spôsobila i neposkytnutím súčinnosti znalcovi pri vykonávaní znaleckého dokazovania nariadeného súdom.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly   a účelný   postup   súdu   v konaní   pristupuje   procesná   povinnosť   účastníka   konania prispievať   k dosiahnutiu   účelu   súdneho   konania   včasným   reagovaním   na   pokyny   súdu a oznámením potrebných skutočností (§ 101 ods. 1 OSP).

Z uvedených skutočností teda vyplýva, že k spomaľovaniu postupu okresného súdu v preskúmavanom konaní prispelo aj správanie sťažovateľky, a ústavný súd túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Podľa názoru ústavného súdu došlo k zbytočným prieťahom v činnosti okresného súdu v uvedenom konaní v období od 14. apríla 2001, keď znalec okresnému súdu oznámil potrebu zabezpečenia súčinnosti tretieho subjektu pri vykonávaní znaleckého dokazovania, až do 7. novembra 2001, keď okresný súd vydal uznesenie č. k. 9 C 27/98-127 (t. j. sedem mesiacov). Okresný súd nevykonával žiadne procesné úkony ani v ďalšom šesťmesačnom období   trvajúcom   od   9. januára 2004,   keď   mu   bol   vrátený   spis   z krajského   súdu,   až do 15. júla   2004,   keď   nechal   zákonný   sudca   doručiť   uznesenie   krajského   súdu   č.   k. 4 Co 514/03-226   z 8.   decembra   2003   účastníkom   konania.   Nečinnosť   okresného   súdu vo vyššie   označenom   období   bez   toho,   aby   jeho   postupu   bránila   zákonná   prekážka,   je potrebné považovať za zbytočný prieťah v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Napriek   skutočnosti,   že   okresný   súd   v predmetnom   konaní   musel   rozhodovať o kvantitatívne veľkom počte návrhov, resp. odvolaní sťažovateľky, jeho postup bol podľa názoru ústavného súdu poznačený aj neefektívnou činnosťou. O tejto skutočnosti svedčí aj to,   že   okresný   súd   pristúpil   k urgencii   znalca   ohľadne   podania   znaleckého   posudku   až 24. marca   2005,   t.   j.   až   viac   ako   dva   roky   od   nariadenia   znaleckého   dokazovania (uznesením okresného súdu č. k. 9 C 27/98-169 z 27. augusta 2002, ktoré bolo potvrdené uznesením krajského súdu č. k. 2 Co 463/02-190 z 9. januára 2003).

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvalo viac ako sedem rokov a osem mesiacov. Z uvedenej doby trinásť mesiacov (t. j. jeden rok a jeden mesiac)   tvorí   obdobie,   v ktorom   v dôsledku   nečinnosti   okresného   súdu   dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom na vyššie uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Zo spisového materiálu v predmetnej veci ústavný súd zistil, že uznesením č. k. 9 C 27/98-300   z   13.   októbra   2005,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   28.   októbra   2005, okresný súd konanie v uvedenej veci zastavil.

Ústavný   súd   preto   nevyhovel   žiadosti   sťažovateľky   v časti,   v ktorej   žiadala,   aby okresnému súdu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 27/98 bez prieťahov.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   vo   výške   30   000   Sk,   ktoré   odôvodnila   tým,   že   postup   okresného   súdu v uvedenom konaní vo výraznej miere prispel k tomu, že sa ocitla nielen v zložitej právnej, ale aj v zúfalej životnej situácii.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 15 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu, dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (jeden rok a jeden   mesiac),   ako   aj   neefektívnu   činnosť   okresného   súdu   a s tým   spojenú   ujmu sťažovateľky.

4. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 5 302 Sk, ktoré bližšie špecifikovala ako súčet odmeny za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné podanie na súd) vrátane režijného paušálu (2 x 2 501 Sk + 2 x 150 Sk).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení   §   1,   §   11,   §   14   ods.   1   písm.   c)   a   §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľka namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

Ústavný   súd   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené   v roku   2005   (príprava   a prevzatie   veci,   písomné   podanie   na   súd)   priznal odmenu vo výške 5 002 Sk (2 x 2 501 Sk), ako aj náhradu režijného paušálu vo výške 300 Sk (2 x 150 Sk), spolu teda vo výške 5 302 Sk, t. j. ústavný súd v celom rozsahu vyhovel právnym zástupcom sťažovateľky uplatnenému nároku na priznanie náhrady trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2006