znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 300/09-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   októbra   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   H.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   bližšie nešpecifikovaného   základného   práva   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 173/2003 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 350/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. júna 2009 doručené   podanie   A.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   z obsahu   ktorého   vyplynulo,   že sťažovateľka   ním   namietala   zdĺhavosť   súdneho   konania,   ktoré   sa   v jej   veci   viedlo   na všeobecných súdoch.

Sťažnosť   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným   súdom   ustanovené   v   §   20,   §   50   a   §   53   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“), pretože sťažovateľka neoznačila konkrétne konanie okresného súdu, ktorým   malo   byť   porušené   jej   základné   právo,   a sťažnosť   neobsahovala   ani   presné označenie   základných   práv   a slobôd   podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), prípadne Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré mali byť týmto   postupom   a rozhodnutiami   všeobecných   súdov   porušené,   ani návrh   rozhodnutia (petit).

Ústavný súd preto výzvou z 11. júna 2009 upozornil sťažovateľku na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jej sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vo výzve, ktorá jej bola doručená 24.   júna 2009,   ústavný   súd   podrobne   poučil   sťažovateľku   o skutočnostiach,   ktoré   musí obsahovať   návrh   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom   (akej   veci   sa   týka,   kto   ho podáva,   proti   komu   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie návrhu   a navrhované dôkazy,   presné   označenie,   ktoré   základné práva   alebo slobody   sú podľa navrhovateľa porušované). Sťažovateľka bola súčasne upozornená na neprípustnosť návrhu v prípade nepreukázania, že vyčerpala opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnená podľa osobitných predpisov. Zároveň sťažovateľku poučil o tom, že v konaní pred ústavným súdom musí byť právne zastúpená advokátom, a vyzval ju, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti v rámci svojich možností odstránila. V závere bola upozornená aj na to, že v prípade, ak podanie v určenej lehote nedoplní, ústavný súd môže jej podanie odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) alebo odložiť (§ 23a zákona o ústavnom súde).

Na   túto   výzvu   sťažovateľka   reagovala   podaním   zo   6.   júla   2009   doručeným ústavnému   súdu   9.   júla   2009   a   označeným   ako „Odstránenie   nedostatkov   podania“, z ktorého vyplýva, že namieta zdĺhavosť konania, resp. nepriamo porušenie jej základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 173/2003, ako aj Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 Co 350/08. V závere ústavný súd žiada, aby urýchlil uvedené konania.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka aj napriek podrobnému poučeniu ústavného súdu nedoplnila svoju sťažnosť v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania) v súlade s požiadavkami obsiahnutými vo výzve ústavného súdu z 11. júna 2009.

Z   obsahu   podaní   sťažovateľky   adresovaných   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   jej sťažnosť   nemá   viaceré   zákonom   predpísané   náležitosti,   ktoré   v celom   rozsahu   bránia ústavnému súdu v jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nereagovala na obsah výzvy ústavného súdu a dosiaľ nepredložila ústavnému súdu splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom napriek tomu, že na odstránenie tohto nedostatku bola vyzvaná a ani   nepodala   žiadosť   o ustanovenie   advokáta   v konaní   pred   ústavným   súdom.   V tejto súvislosti   ústavný   súd   uvádza,   že od povinného   zastúpenia   advokátom,   ktoré   vyžaduje ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, nie je možné upustiť.

Sťažnosť sťažovateľky nespĺňa okrem toho ani ďalšie náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 3 a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť neobsahuje najmä návrh rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľka   od   ústavného   súdu   domáha,   vymedzený   presne,   určito   a zrozumiteľne (v súlade   s   čl.   127   ústavy   a   §   56   zákona   o ústavnom   súde),   teda   takým   spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III.   ÚS 78/02,   III. ÚS 17/03,   III. ÚS 306/04),   a ani   riadne   odôvodnenie   a označenie   jej základného   práva,   ktorého   porušenie   sťažovateľka   namieta   postupmi   jednotlivých porušovateľov.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľky   ani   po   doplnení   nespĺňa   zákonom   vyžadované náležitosti, ústavný súd ju po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd nad rámec toho poznamenáva, že krajský súd vo veci sťažovateľky napokon 29. septembra 2009 rozhodol tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu a po doručení tohto rozhodnutia účastníkom konania bude sťažovateľkou namietané konanie právoplatne skončené, teda stav právnej neistoty bude odstránený, pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje iba v čase, ak porušovanie práva trvá (III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, III. ÚS 305/07).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009