znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 30/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012 prerokoval vyhlásenie JUDr. J. S., predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o odmietnutí sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergeja Kohuta a Juraja Horvátha pre ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 400/2011 a takto

r o z h o d o l :

Návrh JUDr. J. S. o d m i e t a   ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. novembra 2011 doručené vyhlásenie JUDr. J. S., predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), o odmietnutí sudcov ústavného súdu Sergeja   Kohuta   (ako   predsedu   senátu)   a   Juraja   Horvátha   (ako   člena   senátu)   pre   ich predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 400/2011.

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie tretiemu senátu ústavného súdu, pričom sudcom spravodajcom je predseda tohto senátu.

Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Sergejovi   Kohutovi navrhovateľ   odôvodnil   tým,   že „Jeho   predpojatosť   je   daná   tým,   že   v   roku   2003   ako neúspešný kandidát na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napadol voľbu mojej osoby na funkciu predsedu najvyššieho súdu sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky,   o   ktorej   aj   ústavný   súd   rozhodoval.   Sudca   Sergej   Kohut   vyjadril   svoju predpojatosť vo viacerých veciach, v ktorých som bol účastníkom konania, kde mal tento sudca byť pôvodne členom senátu.“

Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Jurajovi   Horváthovi navrhovateľ   odôvodnil   takto: „Zotrvávanie   tohto   sudcu   na   Ústavnom   súde   Slovenskej republiky považujem za protiústavný stav. Naďalej tvrdím, že žiadny sudca nemôže obliecť sudcovský talár, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin – a to bez ohľadu na to, že ev. bolo jeho odsúdenie zahladené. Podmienkou pre výkon funkcie sudcu, a tým viac pre výkon funkcie sudcu ústavného súdu, musí byť nulová tolerancia. Ak to ústavný sudca nechápe, resp. nerešpektuje – zrejme pre výhody plynúce z postavenia sudcu ústavného súdu, dokumentuje tým výraznú absenciu profesnej etiky. Odmietam, aby taký sudca konal a rozhodoval vo veci, v ktorej som účastníkom konania, ktorý nerešpektoval ani výzvu pléna ústavného súdu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a aby odstúpil, lebo zotrvávaním vo funkcii škodí Ústavnému súdu Slovenskej republiky.“.

II.

Podľa   § 27 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   sudca   je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,   k   účastníkom   konania   alebo   k   ich   zástupcom   možno   mať   pochybnosti   o   jeho nepredpojatosti.

Podľa   § 28 ods.   1 zákona o ústavnom   súde účastník konania môže vyhlásiť,   že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho   pojednávania,   môže   ju   účastník   konania   vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Po   preskúmaní   vyhlásenia   navrhovateľa   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti,   ktoré   by   podľa   §   27   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   viedli   k   vylúčeniu uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci.

Konanie vedené ústavným súdom sp. zn. II. ÚS 400/2011 sa týka sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky JUDr. M. T., B., správkyne konkurznej podstaty úpadcu – spoločnosti D. v konkurze, B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv a   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   10   ObdoV/1/2009 z 28. februára 2011.

Zo všeobecných ustanovení upravujúcich konanie pred ústavným súdom vyplýva, že účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon (§ 21 ods. 1 zákona o ústavnom súde); ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda (§ 21 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Konanie   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   a   právnických   osôb   podrobne   upravujú ustanovenia § 49 až § 56 zákona ústavnom súde.

Podľa § 51 zákona o ústavnom súde účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.

Keďže navrhovateľ nie je účastníkom konania a ani osobou oprávnenou podať takéto vyhlásenie, senát ústavného súdu jeho návrh podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012