znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 30/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. G., MBA, B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou N., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ JUDr. P. N., vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 215/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. G., MBA,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2010 doručená sťažnosť Ing. I. G., MBA (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 215/2009.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde 22. septembra 2009 návrh na určenie neplatnosti rozhodnutia Mestského zastupiteľstva v P. v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Keďže okresný súd nevykonal žiadny úkon, sťažovateľ sa telefonicky vo februári 2010 informoval na stav uvedeného konania. Po podaní informácie, že vec bola pridelená zákonnej sudkyni, však ďalej okresný súd nekonal, preto opätovne žiadal okresný súd v auguste 2010 o podanie správy o stave konania a v októbri 2010 tiež podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Dosiaľ mu nebola doručená odpoveď na jeho sťažnosť, ale 2. novembra 2010 mu bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   okresného   súdu   v uvedenom   konaní   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   finančné   zadosťučinenie v sume 1 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   sa   sťažnosťou   z 22.   novembra   2010 doručenou ústavnému súdu 29. novembra 2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha vyslovenia porušenia svojich práv na ústavnom súde, pretože okresný súd nekonal viac   ako   jeden   rok   od   podania   návrhu   (od   22.   septembra   2009).   Preto   podal 19. februára 2010 predsedovi okresného súdu aj sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č.   757/2004 Z.   z. o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“).   Na   jeho   sťažnosť   však   nedostal odpoveď.

Ústavný súd k tomu ďalej uvádza, že namietané konanie na okresnom súde trvalo do podania sťažnosti ústavnému súdu iba 14 mesiacov. Túto dobu ústavný súd zásadne nepovažuje za dobu relevantne zasahujúcu do základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. m. m. IV. ÚS 200/03), ak navyše sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy iba mesiac predtým, ako sa obrátil na ústavný súd. Takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom so zreteľom na to, že odpoveď   na   jeho   sťažnosť   mu   ešte   nebola   doručená,   nepredstavuje   dostatočný   časový priestor   na   poskytnutie   možnosti   napadnutému   všeobecnému   súdu,   aby   sám   odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou. Sťažovateľ navyše   nepodal proti postupu predsedu   okresného   súdu   sťažnosť,   keďže   ju   ten   nevybavil riadne v zákonnej   lehote podľa zákona o súdoch.

Podľa   § 63   zákona   o súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda   príslušného   súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Podľa   §   67   ods.   1   písm.   a)   zákona   o súdoch   ak   je   sťažovateľ   toho   názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písm. b) tohto   ustanovenia   ministerstvo   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedom   krajského súdu...

Keďže sťažovateľ v sťažnosti nepreukázal, či využil tieto účinné právne prostriedky nápravy,   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   pre   neprípustnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   tiež   konštatuje,   že   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   podaná   v danom prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv účinne poskytuje a na   použitie   ktorého   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   bolo   bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol o tejto časti sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec k tomu ústavný súd poznamenáva, že z judikatúry ústavného súdu navyše vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   [i   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04].

V zmysle judikatúry   ústavného súdu   ak dospeje   ústavný   súd k záveru,   že   postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   nevysloví   porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku (napr. II. ÚS 57/01,   III.   ÚS   30/03,   III. ÚS 52/05)   alebo   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 252/05).

Ústavný súd preto skutočnosť, že okresný súd   bol nečinný trinásť mesiacov (od 22. septembra 2009, keď bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa, do 27. októbra 2010,   keď   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   v   sume 1 866 €), posúdil   iba ako ojedinelý prieťah,   ktorý však nenadobudol intenzitu porušenia základných práv sťažovateľa, pretože v kontexte uvedeného ide o veľmi krátke obdobie. Navyše po podaní sťažnosti okresný súd urobil ihneď prvý úkon, keď spracoval výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ nezaplatil už pri podaní návrhu, čo je jeho povinnosťou.

Z uvedených dôvodov ústavný súd mohol sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   však   k tomu   pripomína,   že   prípadne   dlhšie   obdobie   nečinnosti všeobecného   súdu,   prípadne   iné   jeho   konanie   (neefektívny,   nesústredený   postup   súdu), ktoré   by   boli   v príčinnej   súvislosti   s porušovaním   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011