znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 30/05-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť B. R., Z., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. V., Z., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní sp. zn. 21 C 180/96, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo B. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Trnava   pod sp. zn. 21 C 180/96 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 21 C 180/96 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   B.   R. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20   000   Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún), ktoré   jej   je Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy právneho zastúpenia B. R. v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) advokátke JUDr. Z. V., Z..

5.   Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť   Kancelárii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky trovy právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských   korún) na účet Kancelárie Ústavného súdu   Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

6. Sťažnosti B. R. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra 2004   doručená   sťažnosť   B.   R.,   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. Z.   V.,   Z.,   doplnená   podaním   právnej   zástupkyne   doručeným   ústavnému   súdu 11. apríla 2005, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 21 C 180/96.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   30/05-10   z   2.   februára   2005   ustanovil sťažovateľke za právnu zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom advokátku JUDr. Z. V., Z., a uznesením č. k. III. ÚS 30/05-16 z 9. marca 2005 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 18. apríla 2005, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo vyjadrení   doručenom   ústavnému súdu 18. apríla 2005 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   sa   stala   vlastníčkou   nehnuteľnosti v dedičskom   konaní   po   zosnulom   manželovi,   pričom   navrhovateľ   ako   darca   uvedenej nehnuteľnosti   zosnulému   manželovi   sťažovateľky   sa   v   konaní   okresného   súdu   sp.   zn. 21 C 180/96   domáha   vrátenia   daru.   Sťažovateľka   ako   odporkyňa   -   manželka   zosnulého obdarovaného   vstúpila   do   predmetného   konania   na   základe   osvedčenia   o dedičstve Okresného súdu Zvolen sp. zn. D 1647/98 z 11. januára 1999.

Okresný   súd   po   vstupe   sťažovateľky   do   predmetného   konania   vo   veci   naďalej nekonal,   preto   sťažovateľka   podala   30.   mája   2000   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi z 31. júla 2000 uviedla, že „... pre nedostatočné personálne   obsadenie   tunajšieho   súdu   nemožno   vo   veci   konať   rýchlejšie...“ a sťažnosť sťažovateľky   považuje za   neodôvodnenú. Predseda   Krajského súdu   v Trnave (ďalej len „krajský   súd“)   na   ďalšiu   sťažnosť   sťažovateľky   na   prieťahy   v   konaní   v odpovedi   z 25. septembra 2000 uviedol, že sťažnosť sťažovateľky považuje za čiastočne opodstatnenú.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite) žiada, aby ústavný   súd vyslovil   porušenie   jej   základného práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn. 21 C 180/96 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 400 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd výzvou z 12. apríla 2005 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadrila   k   sťažnosti sťažovateľky.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   sp.   zn.   Spr   626/05 z 24. mája 2005 uviedla prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadrila sa, že daná   vec   je   komplikovaná   a problematická   z hľadiska   dokazovania.   Postup   konania okresného súdu bol sťažený úmrtím účastníkov konania – navrhovateľa, ako aj odporcu (manžela   sťažovateľky),   zisťovaním   okruhu   a   pobytu   dedičov,   preto   predsedníčka nepovažuje sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   ďalej   uviedla,   že   vo   veci   sa   konalo priebežne s prihliadnutím aj na počet vybavovaných vecí v príslušnom oddelení, pričom vo veci konalo viacero zákonných sudcov z dôvodu odchodu niektorých sudkýň na materskú dovolenku v priebehu konania.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedníčky okresného súdu a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 21 C 180/96 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Navrhovateľ doručil okresnému súdu   23. októbra 1996 návrh na vrátenie daru   – nehnuteľnosti a vydanie predbežného opatrenia proti odporcovi – manželovi sťažovateľky. Okresný   súd   vydal   5.   novembra 1996   pokyn na doručenie výzvy   právnemu   zástupcovi navrhovateľa, aby v určenej lehote oznámil finančnú hodnotu daru, ktorý je predmetom konania, za účelom spoplatnenia návrhu na začatie konania.

Okresný súd uznesením č. k. 21 C 180/96-9 z 19. novembra 1996 rozhodol o vydaní predbežného opatrenia, ktorým bolo zakázané odporcovi previesť darovanú nehnuteľnosť na tretie osoby do právoplatného rozhodnutia týkajúceho sa predmetnej veci. Okresný súd vydal 19. novembra 1996 pokyn na doručenie výzvy právnemu zástupcovi navrhovateľa, aby   v určenej   lehote   uhradil   súdne   poplatky   za   návrh   na   začatie   konania   a   vydanie predbežného opatrenia.

Právny   zástupca   navrhovateľa   doručil   okresnému   súdu   18.   novembra   1996 požadované písomnosti týkajúce sa predmetu konania. Navrhovateľ doručil okresnému súdu 27.   novembra   1996   úhradu   súdneho   poplatku.   Právna   zástupkyňa   odporcu   doručila okresnému   súdu   12.   decembra   1996   vyjadrenie   odporcu   k návrhu   na   začatie   konania s prílohami   a   13.   decembra   1996   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k. 21 C 180/96-9 z 19. novembra 1996.

Okresný súd vydal 17. decembra 1996 pokyn na doručenie spisu krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní. Krajský súd uznesením č. k. 4 Co 25/97-48 z 31. januára 1997 potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 21 C 180/96-9 z 19. novembra 1996. Posudzovaný spis bol okresnému súdu vrátený 14. februára 1997.

Okresný súd nariadil 3. marca 1997 termín pojednávania na 7. apríl 1997. Právna zástupkyňa odporcu doručila okresnému súdu 12. marca 1997 oznámenie o úmrtí odporcu 28. januára 1997. Právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu 17. marca 1997 oznámenie o okruhu dedičov po zosnulom odporcovi.

Na pojednávaní 7. apríla 1997 vypovedali právny zástupca navrhovateľa a prítomní svedkovia, pričom pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vypočutia odporcov, ktorí sa na pojednávaní nezúčastnili. Okresný súd vydal 8. apríla 1997 pokyn na doručenie dožiadania Okresnému súdu Zvolen vo veci vypočutia odporcov.

Okresný   súd   stanovil   21.   mája   1997   termín   pojednávania   na   28.   jún   1997. Okresnému súdu bolo 30. mája 1997 doručené vybavenie dožiadania - zápisnica z výsluchu odporcov uskutočneného 28. mája 1997 pred Okresným súdom Zvolen. Okresný súd vydal

1. júla 1997 pokyn na doručenie prípisu Mestskému úradu P. Právny zástupca navrhovateľa doručil okresnému súdu 10. júla 1997 oznámenie o úmrtí navrhovateľa 6. júna 1997.

Okresný súd vydal 2. októbra 1997 pokyn na doručenie prípisu notárskemu úradu prejednávajúcemu dedičstvo po navrhovateľovi za účelom oznámenia okruhu dedičov po zosnulom navrhovateľovi. Notársky   úrad listom   z 15. októbra 1997 oznámil okresnému súdu okruh dedičov po zosnulom navrhovateľovi.

Okresný súd vydal 5. novembra 1997 a 8. decembra 1997 pokyn na doručenie prípisu notárskemu   úradu   prejednávajúcemu   dedičstvo   po   zosnulom   navrhovateľovi   za   účelom oznámenia, v akom štádiu sa nachádza dedičské konanie, a výzvy Okresnému súdu Zvolen. Oznámenie   Okresného   súdu   Zvolen   bolo   okresnému   súdu   doručené   12.   januára   1998. Notársky úrad oznámil okresnému súdu požadované skutočnosti listom z 2. januára 1998.

Okresný súd vydal 14. januára 1998 pokyn na doručenie prípisu Okresnému súdu Piešťany   za   účelom   pripojenia   dedičského   spisu   sp.   zn.   D   514/97.   Okresný   súd   vydal 5. marca 1998 pokyn na doručenie urgencie Okresnému súdu Piešťany a 16. apríla 1998 pokyn   na   doručenie   ďalšej   urgencie   Okresnému   súdu   Piešťany   týkajúcej   sa   pripojenia požadovaného dedičského spisu.

Okresný súd vydal 16. apríla 1998 pokyn na doručenie prípisu   Okresnému súdu Zvolen za účelom vyžiadania dedičského spisu sp. zn. D 166/97. Odpoveď Okresného súdu Piešťany bola okresnému súdu doručená 25. mája 1998. Okresný súd nariadil 29. júla 1998 termín pojednávania na 23. september 1998 a vydal pokyn na doručenie prípisu Okresnému úradu v P., katastrálnemu odboru.

Okresný   súd   vydal   10.   augusta   1998   pokyn   na   zrušenie   termínu   pojednávania nariadeného na 23. september 1998 a stanovil termín pojednávania na 30. september 1998. Okresný úrad v P., katastrálny odbor, doručil okresnému súdu 24. augusta 1998 požadované informácie a písomnosti týkajúce sa predmetu konania.

Okresnému   súdu   bolo   17.   septembra   1998   doručené   ospravedlnenie   neúčasti   na pojednávaní predvolaných účastníkov konania so žiadosťou o uskutočnenie výsluchu pred dožiadaným súdom. Na pojednávaní 30. septembra 1998 boli predložené splnomocnenia účastníkov   konania   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom ďalšieho dokazovania.

Okresný súd vydal 10. decembra 1998 pokyn na vylúčenie pripojeného spisu sp. zn. D 166/97 a jeho vrátenie Okresnému súdu Zvolen. Okresný súd vydal 23. januára 1999 pokyn na opätovné vyžiadanie spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. D 166/97 v súvislosti s výsledkom   prejednania   novoobjaveného   majetku   a   jeho   pripojenie   k posudzovanému spisu.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu   1.   februára   1999 písomnosti súvisiace s predmetom konania. Okresný súd stanovil 31. augusta 1999 termín pojednávania   na   28.   september   1999.   Na   pojednávaní   28.   septembra   1999   vypovedali účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na 26. október 1999.

Okresný súd vydal 28. septembra 1999 pokyn na doručenie prípisu Okresnému súdu Nitra týkajúceho sa predmetu konania a dožiadania Okresnému súdu Veľký Krtíš za účelom vykonania   výsluchu   účastníkov   konania.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila okresnému   súdu   4.   októbra   1999   žiadosť   o zrušenie   predbežného   opatrenia,   ktoré   bolo nariadené uznesením okresného súdu č. k. 21 C 180/96-9 z 19. novembra 1996.

Okresnému   súdu   bolo   7.   októbra   1999   a 12.   októbra   1999   doručené   oznámenie účastníkov konania týkajúce sa predmetu konania. Na pojednávaní 26. októbra 1999 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom zaslania   prípisu   vo   veci   vyjadrenia   Okresného   súdu   Piešťany   a Okresného   súdu   Nitra týkajúcich sa predmetu posudzovaného konania. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 26.   októbra   1999   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   prevzala   uznesenie   krajského   súdu č. k. 4 Co 25/97-48 z 31. januára 1997.

Okresný súd uznesením č. k. 21 C 180/96-137 z 27. októbra 1999 návrh na zrušenie predbežného   opatrenia   nariadeného   uznesením   okresného   súdu   č.   k.   21   C   180/96-9 z 19. novembra 1996 zamietol. Okresný súd vydal 21. decembra 1999 pokyn na preverenie doručenia predmetného uznesenia právnej zástupkyni sťažovateľky a 10. marca 2000 vydal pokyn na opätovné doručenie uznesenia okresného súdu č. k. 21 C 180/96-137 z 27. októbra 1999 právnej zástupkyni sťažovateľky.

Právny zástupca účastníkov konania doručil okresnému súdu 9. júna 2000 žiadosť o nariadenie pojednávania a urýchlené prejednanie posudzovanej veci. Okresný súd vydal 20.   júna   2000   pokyn   na   vykonanie   uznesenia   podľa   zápisnice   z pojednávania uskutočneného 26. októbra 1999 a pokynov zákonnej sudkyne z 27. októbra 1999.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   21   C   180/96-145   zo   6.   septembra   2000   vyzval sťažovateľku   na   úhradu   súdneho   poplatku   za   žiadosť   o prikázanie   veci   inému   súdu a oznámenie, ktorému súdu žiada sťažovateľka predmetnú vec prikázať. Právny zástupca účastníkov   konania   doručil   okresnému   súdu   8.   septembra   2000   žiadosť   o nariadenie pojednávania a urýchlené prejednanie posudzovanej veci.

Okresný   súd   Piešťany   doručil   okresnému   súdu   14.   septembra   2000   oznámenie týkajúce   sa   predmetu   konania.   Okresnému   súdu   boli   18.   septembra   2000   doručené oznámenie   sťažovateľky   týkajúce   sa   prikázania   predmetnej   veci   inému   súdu   a úhrada súdneho poplatku.

Okresnému súdu boli 20. septembra 2000 a 21. septembra 2000 doručené vyjadrenia účastníkov konania týkajúce sa posudzovanej veci. Predseda krajského súdu oznámením sp. zn.   Spr   5050/00   z 25.   septembra   2000   vrátil   posudzovaný   spis   okresnému   súdu a požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa vo veci riadne pokračovalo a bol urýchlene stanovený termínu pojednávania.

Okresnému súdu bolo 23. októbra 2000 doručené oznámenie Okresného súdu Nitra týkajúce sa predmetu konania. Okresný súd vydal 6. novembra 2000 pokyn na odstránenie nedostatku,   ktorý   vznikol   nezaradením   žiadosti   sťažovateľky   sp.   zn.   Spr.   1554/00 o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti do posudzovaného spisu, a zároveň vydal pokyn na doručenie prípisu sťažovateľke, aby v určenej lehote predložila okresnému súdu doklady   preukazujúce   jej   nepriaznivý   zdravotný   stav.   Sťažovateľka   doručila   okresnému súdu odpoveď na uvedený prípis 16. novembra 2000.

Okresný súd vydal 29. novembra 2000 opätovný pokyn na odstránenie nedostatku, ktorý vznikol nezaradením žiadosti sťažovateľky sp. zn. Spr. 1554/00 o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti do posudzovaného spisu. Okresný súd vydal 11. decembra 2000   pokyn   na   predloženie   spisu   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) za účelom rozhodnutia o prikázaní posudzovanej veci z dôvodu vhodnosti inému súdu.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndc 47/01 z 31. januára 2001 návrhu na prikázanie veci   inému   súdu   nevyhovel,   pretože   neboli zistené   zákonné predpoklady   navrhovaného opatrenia v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd vydal   14.   februára   2001   pokyn   na   doručenie   predmetného   uznesenia   najvyššieho   súdu sťažovateľke.

Okresný súd nariadil 20. apríla 2001 termín pojednávania na 29. máj 2001. Právny zástupca účastníkov konania doručil okresnému súdu 10. mája 2001 žiadosť o nariadenie pojednávania a urýchlené prejednanie posudzovanej veci. Okresnému súdu bolo 16. mája 2001 doručené vyjadrenie účastníkov konania k predmetu posudzovaného konania.

Na   pojednávaní   29.   mája   2001   vypovedali   predvolaní   účastníci   konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na 28. jún 2001 za účelom predvolania ďalších svedkov a účastníkov konania. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 8. júna 2001 splnomocnený   právny   zástupca   časti   účastníkov   konania   –   navrhovateľov   nahliadol v uvedený   deň   do   posudzovaného   spisu.   Na   pojednávaní   28.   júna   2001   vypovedali predvolaní   účastníci   konania   a svedkovia   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na 11. september 2001 s tým, že okresný súd vydal pokyn na doručenie prípisu Okresnému súdu Piešťany týkajúceho sa predmetu konania. Oznámenie Okresného súdu Piešťany bolo okresnému súdu doručené 6. augusta 2001.

Na   pojednávaní   11.   septembra   2001   boli   vypočutí   predvolaní   účastníci   konania a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   23.   október   2001   za   účelom   ďalšieho dokazovania. Na pojednávaní 23. októbra 2001 boli vypočutí predvolaní účastníci konania a svedkovia a pojednávanie bolo uznesením odročené na 4. december 2001. Na pojednávaní 4. decembra 2001 boli vypočutí predvolaní účastníci konania a svedkovia a pojednávanie bolo uznesením odročené na 22. január 2002.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila   okresnému   súdu   18.   decembra   2001 vyjadrenie s prílohami k predmetu konania. Na pojednávaní 22. januára 2001 boli vypočutí predvolaní   účastníci   konania   a   svedkovia   a   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na 5. marec 2002. Okresnému súdu bolo 12. februára 2002 doručené oznámenie Obvodného oddelenia   Policajného   zboru   v P.   s   výsledkami   doručení   predvolaní   na   pojednávanie účastníkom konania a svedkom.

Na pojednávaní 5. marca 2002 okresný súd ukončil dokazovanie v predmetnej veci a rozsudkom   č.   k.   21   C   180/96-238   z 22.   marca   2002   zaviazal   sťažovateľku   vrátiť nehnuteľnosť darovanú jej zosnulému manželovi do dedičstva po zosnulom navrhovateľovi. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 15. mája 2002 odvolanie proti predmetnému rozsudku. Okresný súd vydal 29. mája 2002 pokyn na doručenie odvolania sťažovateľky účastníkom konania za účelom vyjadrenia v určenej lehote.

Okresnému súdu boli doručené vyjadrenia účastníkov konania 11. až 30. júla 2002. Okresný   súd   vydal   2.   októbra   2002   pokyn   na okamžité preverenie   vrátenia doručeniek k zásielkam, ktorými boli účastníci konania vyzvaní, aby sa vyjadrili k odvolaniu podanému sťažovateľkou. Okresný súd uznesením č. k. 21 C 180/96-267 z 8. októbra 2002 vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie v určenej lehote. Okresnému súdu bola 22. októbra 2002 doručená úhrada súdneho poplatku sťažovateľkou za podanie odvolania.

Okresný   súd   vydal   24.   januára   2003   pokyn   na   doručenie   prípisu   určenému účastníkovi konania za účelom doplnenia vyjadrenia z 26. júla 2002. Doplnené vyjadrenie uvedeného účastníka konania bolo okresnému súdu doručené 13. februára 2003. Okresný súd vydal 7. marca 2003 pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom vykonania úkonov v zmysle pokynov zákonného sudcu.

Okresný súd vydal 17. marca 2003 pokyn na doručenie prípisu určenému účastníkovi konania   za   účelom   upresnenia   vyjadrenia   z 26.   júla   2002.   Požadovaná   odpoveď   bola okresnému súdu doručená 28. marca 2003. Okresný súd vydal 31. marca 2003 pokyn na vypracovanie   predkladacej   správy   pre   krajský   súd   za   účelom   rozhodnutia   o odvolaní sťažovateľky. Predmetný spis bol krajskému súdu doručený 23. apríla 2003.

Krajský súd nariadil 7. septembra 2003 termín pojednávania na 16. september 2003. Na pojednávaní 16. septembra 2003 boli vypočutí prítomní účastníci konania a krajský súd uznesením č. k. 9 Co D 34/03-283 zo 16. septembra 2003 rozsudok okresného súdu č. k. 21 C 180/96-238 z 22. marca 2002 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Spis bol okresnému súdu vrátený 9. októbra 2003. Okresný súd vydal 23. októbra 2003 pokyn na doručenie predmetného uznesenia okresného súdu účastníkom konania.

Okresný súd vydal 2. decembra 2003 pokyn na predloženie posudzovaného spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby obratom odstránil chybu v doručení uznesenia krajského súdu   účastníkovi   konania.   Okresný   súd   vydal   11.   decembra   2003   pokyn   na   doručenie prípisu   Registru   obyvateľov   Slovenskej   republiky   Banská   Bystrica   za   účelom   zistenia trvalého   pobytu   účastníka   konania.   Okresnému   súdu   bola   8.   januára   2004   doručená odpoveď Registra obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica.

Okresný súd vydal 26. februára 2004 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu č. k. 9 Co D 34/03-283 zo 16. septembra 2003 účastníčke konania. Okresný súd uznesením č. k. 21 C 180/96-297 zo 16. júna 2004 vyzval účastníkov konania – navrhovateľov, aby v určenej lehote doplnili a upravili petit žaloby v zmysle predmetného uznesenia krajského súdu.

Okresný   súd   pokynom z 26. júna 2004 požiadal   Register   obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica o zaslanie adresy trvalého pobytu účastníka konania. Okresnému súdu   bolo   1.   júla   2004   doručené   prehlásenie   účastníčky   konania   týkajúce   sa   predmetu posudzovanej veci. Právny zástupca navrhovateľov – účastníkov konania doručil okresnému súdu   9.   júla   2004   žiadosť   o predĺženie   lehoty   na   doplnenie   a upresnenie   petitu   návrhu v zmysle uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   21   C   180/96-297   zo 16.   júna 2004   z dôvodu veľkého počtu účastníkov konania a čerpania dovolenky.

Okresnému   súdu   bola   14.   júla   2004   doručená   odpoveď   Registra   obyvateľov Slovenskej republiky Banská Bystrica. Okresný súd vydal 20. júla 2004 pokyn na doručenie uznesenia okresného súdu č. k. 21 C 180/96-297 zo 16. júna 2004 účastníkovi konania. Právny   zástupca   účastníkov   konania   doručil   okresnému   súdu   30.   júla   2004   doplnenie a upresnenie   petitu   návrhu   v   zmysle   uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   21   C   180/96-297 zo 16. júna 2004.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   21   C   180/96-308   zo   4.   novembra   2004   doplnenie a upresnenie   petitu   návrhu   navrhovateľov v   4.   až 7.   rade   odmietol.   Okresný   súd vydal 20. decembra   2004   pokyn   na   doručenie   predmetného   uznesenia   účastníčke   konania prostredníctvom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   v   N.   Okresnému   súdu   bolo 16. februára 2005 doručené oznámenie Obvodného oddelenia Policajného zboru L.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   21   C   180/96-314   zo   16.   februára   2005   ustanovil účastníčke konania - navrhovateľke v 6. rade, ktorej sa predmetné uznesenie nedoručilo z dôvodu jej pobytu na neznámom mieste, za opatrovníčku súdnu tajomníčku okresného súdu.   Podľa   úradného   záznamu okresného   súdu   zo   7.   marca   2005   bola   v uvedený   deň podpredsedníčkou okresného súdu vykonaná kontrola posudzovaného spisu.

Okresný   súd   vydal   31.   marca   2005   pokyn   na   vyznačenie   dátumu   právoplatnosti uznesenia č. k. 21 C 180/96-308 zo 4. novembra 2004. Okresný súd vydal 7. apríla 2005 pokyn na založenie fotokópie uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 30/05-16 z 9. marca 2005 do posudzovaného spisu. Okresný súd vydal 15. apríla 2005 pokyn na predloženie spisu   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   z dôvodu   vyznačenia   nesprávneho   dátumu právoplatnosti   uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   21   C   180/96-308   zo   4.   novembra   2004 a doručenia prípisu účastníčke konania – navrhovateľke v 4. rade. Uvedeným záznamom okresného súdu posudzovaný spis končí (č. l. 321).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný   súd   vo   svojich   rozhodnutiach   uvádza,   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 59/03), pričom uvedený účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná (rozhodnutie sp. zn. I.   ÚS   76/03,   II.   ÚS   157/02).   K vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu“   (rozhodnutie   sp.   zn. III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníkov   súdneho   konania   a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke predmet posudzovanej veci – návrh na vrátenie darovanej nehnuteľnosti ako   občianskoprávny   spor   -   patrí   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecného súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Ústavný   súd   pri   posúdení   skutkovej   stránky   posudzovanej   veci   prihliadol   aj   na stanovisko predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 626/05 z 24. mája 2005, ktorá uviedla, že predmetné konanie sa predlžovalo z dôvodu úmrtia pôvodných účastníkov konania na strane   navrhovateľa   aj   odporcu   a zisťovania   okruhu   oprávnených   dedičov   najmä   po zosnulom navrhovateľovi, ako aj ich trvalého pobytu.

Ústavný   súd   pri   podrobnom   preštudovaní   posudzovaného   spisu   dospel   k   záveru o určitej   skutkovej   náročnosti   posudzovanej   veci   s ohľadom   na   zmenu   v osobe   a   počte účastníkov konania. Dĺžka predmetného konania - 8,5 rokov však nie je ani so zreteľom na skutkovú náročnosť danej veci ústavne akceptovateľná.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil z posudzovaného   spisu   žiadnu   okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľka   prispela   k   prieťahom v danom konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd podrobným preštudovaním posudzovaného spisu zistil, že okresný súd nevykonal žiadny úkon v predmetnej veci od 9. februára 1999 do 31. augusta 1999, čím vznikli zbytočné prieťahy v danom konaní v dĺžke 6,5 mesiacov.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   sp.   zn.   Spr   626/05   z   24.   mája   2005 uviedla   prehľad   úkonov   vykonaných   v predmetnej   veci   a vyjadrila   sa,   že   daná   vec   je komplikovaná a problematická z hľadiska dokazovania. Postup konania okresného súdu bol sťažený   úmrtím   účastníkov   konania   –   navrhovateľa,   ako   aj   odporcu   (manžela sťažovateľky),   zisťovaním   okruhu   a   pobytu   dedičov,   preto   predsedníčka   nepovažuje sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   ďalej   uviedla,   že   vo   veci   sa   konalo priebežne s prihliadnutím aj na počet vybavovaných vecí v príslušnom oddelení, pričom vo veci konalo viacero zákonných sudcov z dôvodu odchodu niektorých sudkýň na materskú dovolenku v priebehu konania.

Ústavný   súd   už   v priebehu   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   ustálil,   že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97). Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 „Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“.

Základné právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia   v sume   400   000   Sk.   Ústavný   súd   s prihliadnutím   na   dĺžku   zbytočných prieťahov v činnosti okresného súdu v posudzovanom konaní a okolnosť, že od podania návrhu na začatie konania uplynulo viac ako 8,5 rokov, priznal sťažovateľke primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   20   000   Sk   aj   s prihliadnutím   na   skutočnosť,   že nerozhodnutie   okresného   súdu   v danej   veci   vníma   sťažovateľka   zvlášť   nepriaznivo vzhľadom na pokročilý vek a nepriaznivý zdravotný stav.

Ústavný   súd   pri   stanovení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   zvlášť hodnotil predmetné konanie z hľadiska plynulosti úkonov v období rokov 2002 až 2005, pretože dĺžka konania v tomto čase presiahla 6 rokov a okresný súd bol povinný postupovať v danom konaní obzvlášť starostlivo s prihliadnutím na plynulosť a rýchlosť konania (napr. sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   15.   mája   2002   odvolanie   proti   rozsudku   č.   k. 21 C 180/96-238 z 22. marca 2002 a spis bol okresným súdom postúpený krajskému súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní 2. apríla 2003, pričom v medziobdobí 10,5 mesiacov okresný súd vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku za odvolanie až pokynom z 2. októbra 2002). V danej fáze konania ústavný súd tempo uskutočňovania úkonov v danej veci zo strany okresného súdu už nepovažoval za dostatočne plynulé a rýchle z hľadiska jeho ústavnej akceptovateľnosti.

Ústavný súd zároveň prihliadol aj na okolnosť, že od vrátenia spisu okresnému súdu 9.   októbra   2003   na ďalšie   prejednanie a rozhodnutie   sa   zatiaľ   neuskutočnilo   ani jedno pojednávanie, čo znamená, že rozhodnutie v danej veci nie je otázkou blízkej budúcnosti a je potrebné hodnotiť ju ako reštančnú.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný súd žiadosti sťažovateľky o primerané finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s prihliadnutím na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní a intenzitu zásahu do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj celkovú dĺžku predmetného konania.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2005, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony   právnej   pomoci   každý   v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd rozhodol   aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   16   ods.   3   vyhlášky   č.   655/2004   Z.   z., t. j. dvakrát 150 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   správny   výpočet   trov   v sume   5   302   Sk,   ktorú Kancelária ústavného súdu uhradí právnej zástupkyni sťažovateľky. Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky Kancelárii ústavného súdu, a to v súlade so zásadou primeranosti a zodpovednosti za výsledok v konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005