znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 30/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť E. S., bytom T., ktorou namietal nečinnosť Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 138/99 a žiadal o priznanie finančnej náhrady, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. S.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra 2003 doručená sťažnosť E. S., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), z 3. novembra 2003, ktorou namietal nečinnosť Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 138/99, a v tejto súvislosti žiadal „o priznanie určitej finančnej náhrady“.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v sťažnosti neoznačil, porušenie ktorých konkrétnych základných práv alebo   slobôd   zaručených   v Ústave   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   alebo v kvalifikovanej   medzinárodnej   zmluve   namieta.   Sťažnosť   neobsahovala   ani návrh rozhodnutia (petit) vymedzený v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde, teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 185/03, III. ÚS 269/03).

Ústavný súd listom z 11. decembra 2003 (doručeným podľa doručenky 20. decembra 2003) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom   predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 14 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky odstránil   a pripojil   k sťažnosti   splnomocnenie   udelené   advokátovi   na   zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ nereagoval.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a v § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o ústavnom   súde.   Sťažovateľ   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   z 11.   decembra   2003 nedostatky   svojej   sťažnosti   v stanovenej   lehote   neodstránil,   hoci   bol   na   možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2004