SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 30/02
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. I., bytom B. B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 až 4 a čl. 21 ods. 1 až 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14 NC PO 24/00-24, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. I. o d m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára 2002 doručená sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) M. I., bytom B. B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 až 4 a čl. 21 ods. 1 až 3 ústavy uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14 NC PO 24/00-24.
Porušenie svojich uvedených práv vidí v tom, že Okresný súd Banská Bystrica napadnutým uznesením zakázal jej manželovi nakladať s bytom a bytovým zariadením, ktoré sú v ich bezpodielovom vlastníctve. Navrhovateľka sa teda obrátila na ústavný súd so žiadosťou o ochranu svojich ústavných práv, hoci túto jej môžu poskytnúť všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní. Vo veciach bezpodielového vlastníctva manželov rozhodujú všeobecné súdy.
Čl. 127 ods. 1 ústavy zakotvuje zásadu subsidiarity, podľa ktorej je ústavný súd oprávnený rozhodovať o ochrane základných práv a slobôd, iba ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Preto v danom prípade nie je príslušný ústavný súd, ale všeobecný súd.
Nedostatok príslušnosti ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti navrhovateľky nie je možné odstrániť. Preto ústavný súd nevyzval navrhovateľku na odstránenie iných vád jej sťažnosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. marca 2002