znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 30/01-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   dňa 11. apríla 2001 predbežne prerokoval podnet na začatie konania pre porušenie práv N. A., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Útvare Zboru nápravnej výchovy R., v konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 T 7/98 a takto

r o z h o d o l :

Podnet N. A.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním   zo   7.   februára   2001   označeným   ako   „Návrh   a podnet   spojený s prosbou   na   začatie   konania“ sa   na Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústavný súd“) obrátil N. A. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorý v súčasnosti vykonáva trest   odňatia   slobody   v trvaní   osem   a pol   roka   so   zaradením   do   tretej nápravnovýchovnej   skupiny.   Tento   mu   bol   uložený   v konaní   proti   ušlému   (podľa druhého oddielu devätnástej hlavy Trestného poriadku) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 T 7/98 z 22. septembra 1999 za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 5 Trestného zákona a iné.

Z podania   navrhovateľa   adresovaného   ústavnému   súdu   vyplýva,   že   je nespokojný   s odsúdením   v neprítomnosti   vyššie   citovaným   rozsudkom,   pretože „... som bol odsúdený na základe nepodložených dôkazových materiálov...“, pričom verí, že jeho prítomnosť na súdnom pojednávaní (pred ústavným súdom) „by vzniesla svetlo do celého môjho prípadu a zmenila názor a rozhodnutie“.

Podanie   navrhovateľa   by   bolo   možné   kvalifikovať   (po   jeho   eventuálnom doplnení) ako podnet na začatie konania   pre porušenie práv podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, resp. ustanovenia § 18 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Jednou   z predpísaných   náležitostí   podnetu   podľa   ustanovenia   §   20   zákona o ústavnom   súde   je   aj   pripojenie   k nemu   splnomocnenia   na   zastupovanie navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným   právnikom   (v   splnomocnení   sa   musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom). Nesplnenie tejto   náležitosti   môže   byť   dôvodom   na   odmietnutie   podnetu   na   predbežnom prerokovaní   bez   ústneho   pojednávania   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Pretože   uvedené   splnomocnenie   na   zastupovanie   nebolo   k podnetu navrhovateľa   pripojené,   ústavný   súd   ho   listom   z 28.   februára   2001   upozornil   na označený nedostatok (vrátane jeho zákonného následku) a vyzval na jeho odstránenie v lehote   30   dní   od   doručenia   listu.   Taktiež   ho   upozornil   na   ďalšiu   možnosť,   to znamená v lehote 15 dní od doručenia uvedeného listu podľa ustanovenia § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku požiadať ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta.

Navrhovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu listom zo 6. marca 2001.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 30/01-10 z 15. marca 2001 tejto žiadosti nevyhovel,   pretože   ide   o zjavne   bezúspešné   uplatňovanie   nároku   na   ochranu ústavnosti (navrhovateľ môže svoj cieľ dosiahnuť priamo prostredníctvom   obnovy konania podľa § 277 a nasl. Trestného poriadku). Zároveň navrhovateľa upozornil, že ak   najneskôr   do   15   dní   od   doručenia   uznesenia   nepredloží   plnomocenstvo   pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, jeho podanie môže byť odmietnuté pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Navrhovateľ toto uznesenie obdržal podľa jeho vyjadrenia už 21. marca 2001 (na doručenke je vyznačený deň 22. marca 2001).

Navrhovateľ   zaslal   ústavnému   súdu   ďalšie   podania   z 20.   marca   2001 a 21. marca 2001. Vyplýva z nich predovšetkým to, že trvá na konaní ústavného súdu (hoci vyvolal medzičasom na Krajskom súde v Košiciach konanie o povolenie obnovy konania v jeho veci). Zároveň pripojil aj ním podpísané plnomocenstvo z 21. marca 2001   pre   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   zastupovanie   v konaní   pred ústavným súdom. Navrhovateľ však nesplnomocnil v stanovenej lehote, ktorá uplynula dňa 5. apríla 2001, na zastupovanie konkrétneho advokáta alebo komerčného právnika. Ich meno, podpis a ani prijatie splnomocnenia sa totiž na plnomocenstve navrhovateľa nenachádzajú.

Pretože navrhovateľ nesplnil povinnú zákonnú náležitosť podnetu na začatie konania pre porušenie práv, to znamená splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom konkrétnym advokátom alebo komerčným právnikom, bol jeho podnet odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.