znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 3/2011-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2011 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.,   Ž.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   A.   K.   V.,   R.,   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 20/2006 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.,   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 20/2006   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Topoľčany   p r i k a z u j e   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 20/2006 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti D., s. r. o.,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Topoľčany   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Topoľčany   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia spoločnosti D., s. r. o., v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej advokátky JUDr. A. K. V., R., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   3/2011-8 z 18. januára 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti D., s. r. o., Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. A. K. V., R., pre namietané porušenie jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a   práva   na prejednanie jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 20/2006.

Sťažovateľka uviedla, že predmetné konanie nie je dosiaľ právoplatne ukončené, a preto žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 20/2006 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   4   000   €,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 786,12 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 279/2011 z 24. marca 2011 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:

„Na základe návrhu navrhovateľa D., s. r. o. proti odporcovi S. S. M. na vydanie platobného   rozkazu   na   zaplatenie   istiny   500.000,-   Sk   s   príslušenstvom   doručeným okresnému súdu 26. 9. 2005 a vedeným pod sp. zn. 15 Rob 1105/05 vyšší súdny úradník dňa 23. 11. 2005 vydal platobný rozkaz sp. zn. 15 Rob/1105/2005, proti ktorému odporca... podal dňa 25. 1. 2006 odpor. Spis bol dňa 25. 1. 2006 prevedený do oddelenia obchodného pod sp. zn. 11 Cb/20/2006 a bol pridelený na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. A. B. Dňa 14. 3. 2006 bol sudkyňou určený termín pojednávania na 9. 5. 2006. Dňa 26.   4.   2006   doručila   právna zástupkyňa navrhovateľa   JUDr.   A.   H.   žiadosť o odročenie pojednávania pre kolíziu v právnej veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 3 T 163/04, preto bolo súdne pojednávanie odročené na 15. 6. 2006.

Dňa   9.   5.   2006   bolo   navrhovateľom   doručené   súdu   čiastočné   späťvzatie   návrhu v sume 200.000,- Sk, ktorú odporca zaplatil.

Dňa 15. 6. 2006 bolo vykonané súdne pojednávanie, na ktorom bola pripustená zmena návrhu a po vykonaní dokazovania bolo pojednávanie odročené za účelom výsluchu ďalších svedkov na deň 5. 10. 2006.

Dňa   13.   9.   2006   doručila   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   žiadosť   o   odročenie pojednávania z dôvodu školenia..., preto bol zmenený termín pojednávania na 16. 11. 2006. Zároveň sa nepodarilo doručiť zásielku svedkovi...

Dňa   13.   11.   2006   požiadal   právny   zástupca   odporcu   o   odročenie   pojednávania pre PN odporcu od 18. 10. 2006, preto bolo súdne pojednávanie odročené dňa 16. 11. 2006 ako aj pre nedoručenie zásielky navrhnutému svedkovi na 16. 1. 2007.

Pojednávanie dňa 16. 1. 2007 bolo vykonané a boli vypočutí traja svedkovia s tým, že pojednávanie bolo odročené za účelom vyžiadania správy zo spoločnosti S. a listinných dôkazov, ktoré boli doručené súdu dňa 17. 1. 2007 a 23. 3. 2007.

Dňa 26. 3. 2007 bol určený termín pojednávania na 24. 4. 2007, ktoré bolo riadne vykonané a odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania... Súd   dňa   24.   5.   2007   uznesením   pod   č.   k.   11   Cb   20/06-105   ustanovil   znalca... Znalecký posudok predložil znalec súdu dňa 22. 8. 2007 a dňa 27. 8. 2007 bol odoslaný zástupcom účastníkov na vyjadrenie v lehote 15 dní. Uznesením súdu zo dňa 21. 9. 2007 bolo znalcovi priznané znalečné.

Dňa   24.   9.   2007   sa   vyjadril   k   znaleckému   posudku   zástupca   odporcu   a   dňa 18. 10. 2007 právna zástupkyňa navrhovateľa.

Dňa 31. 10. 2007 boli zaslané námietky odporcu k znaleckému posudku znalcovi, ktorý sa k nim vyjadril 23. 11. 2007.

Dňa 4. 1. 2008 bol určený termín pojednávania na deň 24. 1. 2008. Dňa 7. 1. 2008 zaslal právny zástupca odporcu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že v dňoch 24. 1. 2008 do 25. 1. 2008 bude na pracovnej ceste v Rakúsku..., preto dňa 9. 1. 2008 bol zmenený termín pojednávania na 31. 1. 2008.

Dňa 31. 1. 2008 požiadal právny zástupca odporcu o odročenie pojednávania pre PN odporcu, preto bolo súdne pojednávanie dňa 31. 1. 2008 odročené...

Na pojednávaní dňa 11. 3. 2008 obe strany žiadali pojednávanie odročiť za účelom uzavretia dohody. Súd odročil pojednávanie na deň 4. 4. 2008.

Dňa 27. 3. 2008 bolo oznámené súdu, že k dohode nedošlo, preto dňa 4. 4. 2008 bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol odporca zaviazaný na zaplatenie sumy 300.000,- Sk s prísl. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca 16. 5. 2008...

Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15 Cob/118/2008-222 zo dňa 23. 9. 2008 odvolací   súd   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   11   Cb/20/2006-195   zo   dňa   4.   4.   2008 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesenie bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 25. 11. 2008.

Uznesením   okresného   súdu   zo   dňa   13.   1.   2009   bol   ustanovený   na   znalecké dokazovanie   Ú.,   ktorý   požiadal   dňa   4. 5.   2009   o   predĺženie   termínu   na   vypracovanie znaleckého   posudku   do   15.   7.   2009.   Dňa   10.   8.   2009   požiadala   znalecká   organizácia o predĺženie   termínu   z   dôvodu   požiaru   v spoločnosti   S.   B.,   kde   sa   nachádzalo   dielo a zároveň bol požiadaný súd o súčinnosť – vyžiadanie podkladov pre znalecké dokazovanie od spoločnosti S. Dňa 1. 10. 2009 boli podklady doručené a 5. 10. 2009 odoslané znaleckej organizácii. Dňa 11. 12. 2009 bol doručený súdu znalecký posudok. Dňa 31. 12. 2009 bolo priznané znalečné a 4. 1. 2010 bol predložený znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom. Navrhovateľ   sa   vyjadril   25.   1.   2010,   odporca   žiadal   o   predĺženie   lehoty   do 5. 2. 2010.

Dňa 10. 2. 2010 bol určený termín pojednávania na deň 11. 3. 2010. Právny   zástupca   odporcu   dňa   1.   3.   2010   požiadal   o   odročenie   pojednávania z dôvodu   vypracovania   odborného   vyjadrenia   k   znaleckému   posudku,   ktoré   zabezpečí odporca.   Dňa   2.   3.   2010   právny   zástupca   odporcu   zaslal   súdu   na   deň   11.   3.   2010 ospravedlnenie z dôvodu pracovnej cesty v Českej republike, pričom dňa 10. 3. 2010 podal návrh na vylúčenie sudcu pre zaujatosť.

Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15Ncb/5/2010-321 zo dňa 25. 3. 2010 rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa 18. 6. 2010 bol určený termín pojednávania na deň 8. 7. 2010, pričom dňa 28. 6. 2010   sa   ospravedlnil   právny   zástupca   odporcu   a   predložil   zmluvu   o   obstaraní zájazdu do zahraničia.

Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 7. 9. 2010, na ktorý sa nedostavil právny zástupca odporcu z dôvodu PN od 3. 9. 2010, ktorú predložil súdu, preto bolo súdne pojednávanie odročené na 28. 10. 2010.

Dňa 16. 9. 2010 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila predsedníčke Okresného súdu   Topoľčany   žiadosť   o   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov...,   ktorá   bola vyhodnotená ako opodstatnená...

Dňa   26.   10.   2010   právny   zástupca   odporcu   žiadal   pojednávanie   určené   na   deň 28. 10.   2010   odročiť   pre   námietku   zaujatosti   sudcu   predloženú   26.   10.   2010...,   preto pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   rozhodnutia   o námietke   zaujatosti. Dňa 5.   11.   2010   bol   doručený   súdu   dodatok   k   námietke   zaujatosti   sudcu   právnym zástupcom odporcu.

Krajský súd v Nitre listom doručeným okresnému súdu dňa 7. 12. 2010 konštatoval, že námietka zaujatosti sudcu sa týka okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní (§ 14 ods. 3 OSP), pričom podľa § 15a ods. 5 OSP na takúto námietku zaujatosti súd neprihliada. Námietka nebola uplatnená v zákonnej lehote.

Dňa 19. 1. 2011 požiadal odporca o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20. 1.   2011   o 10.00   hod.   z   pracovných   dôvodov   a   právny   zástupca   odporcu   požiadal o odročenie pojednávania z naliehavých osobných dôvodov.

Pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   17.   2.   2011,   kedy   bolo   vo   veci   meritórne rozhodnuté aj bez účasti odporcu a jeho zástupcu...

Dňa 22. 3. 2011 podal odporca proti rozsudku odvolanie... Po   právnej   stránke   máme   za   to,   že   ide   o vec,   ktorá   patrí   k   štandardnej   agende všeobecných   súdov   a   ktorá   nie   je   právne   zložitá.   Čo   sa   týka   správania   sa   účastníkov konania   z obsahu   spisu je   evidentné,   že právny   zástupca odporcu   zásadným spôsobom prispel   k   dĺžke   konania.   Žiadal   o   zmenu   termínov   pojednávaní   nie   vždy   z   dôležitých dôvodov. Toto všetko sa tiež negatívne prejavilo na celkovej dĺžke konania, ktorá by nemala ísť na ťarchu všeobecného súdu. Pokiaľ by právny zástupca odporcu nerobil obštrukcie, vec mohla byť v primeranej lehote rozhodnutá...

Je nepochybné, že predmetný spis sa nachádzal viackrát na Krajskom súde v Nitre, ktorý rozhodoval o odvolaní a o námietkach zaujatosti podávaných právnym zástupcom odporcu, ďalej bol k dispozícii dvakrát znalcom na vypracovanie znaleckých posudkov.“

V podstate rovnaké skutočnosti, čo sa týka procesných úkonov, zistil z obsahu spisu okresného súdu aj ústavný súd s tým, že Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) o odvolaní odporcu dosiaľ nerozhodol.

Predsedníčka   okresného   súdu   v podaní   z 24.   marca   2011   a právna   zástupkyňa sťažovateľky   v podaní   z 12.   apríla   2011   uviedli,   že   netrvajú   na verejnom   ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 20/2006.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“   (napr.   IV.   ÚS   221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   75/07,   III. ÚS 118/07)   ústavný   súd   zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je návrh sťažovateľky na zaplatenie sumy 16 596,96 € s príslušenstvom proti odporcovi „z titulu nezaplatenej časti ceny diela v zmysle písomnej zmluvy   o dielo“.   Ústavný súd konštatuje,   že   posudzovaná vec nie   je právne   zložitá   a   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov s rozsiahlou judikatúrou, čo napokon potvrdil vo svojom vyjadrení aj okresný súd. Aj keď v priebehu konania bolo potrebné vypočuť viacerých svedkov, vyžiadať listinné dôkazy a vykonať znalecké dokazovanie, ústavný súd je tohto názoru, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku posudzovaného konania pred okresným súdom.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súdu o   tom,   či   v   konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru. Zo spisu okresného súdu ústavný súd nezistil také okolnosti, na základe ktorých by   bolo   možné   konštatovať,   že   sťažovateľka   významnou   mierou   prispela   k predĺženiu predmetného   konania.   Aj   keď   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v roku   2006   dvakrát požiadala   o odročenie   pojednávaní,   čomu   okresný   súd   vyhovel   a ďalšie   termíny   určil s približne mesačným odstupom, tieto skutočnosti nemohli výraznejšie ovplyvniť predĺženie posudzovaného konania. Okresný súd vo svojom vyjadrení taktiež nepoukázal na to, že by správanie sťažovateľky ovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že v napádanom konaní, ktoré trvá od roku 2005 (teda viac ako päť a pol roka), sa medzi jednotlivými   úkonmi   okresného   súdu   nevyskytli   obdobia   nečinnosti   dlhšie   ako   štyri mesiace, ktoré by stáli za osobitnú zmienku, avšak okresnému súdu možno vytknúť najmä to, že počas celého doterajšieho konania konal neefektívne a nesústredene, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu tohto konania. Ústavný súd neakceptoval obranu okresného súdu, že vec sa viackrát nachádzala na krajskom súde, pretože, ako vyplýva z prehľadu úkonov, tento o odporcom vznesených námietkach zaujatosti nerozhodoval dlhšie ako dva týždne, resp. dva mesiace od ich predloženia, a o odporcom podanom opravnom prostriedku rozhodol za tri mesiace od jeho predloženia. Naopak, o neefektívnom postupe okresného súdu svedčí predovšetkým to, že jeho meritórne rozhodnutie zo 4. apríla 2008 bolo krajským súdom zrušené   z dôvodu   nedostatočného   zistenia   skutkového   stavu   veci.   Druhé   meritórne rozhodnutie okresného súdu, ktoré bolo rozhodnuté na pojednávaní konanom 17. februára 2011, pre odvolanie odporcu proti nemu dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Za neefektívny postup   okresného   súdu   možno   považovať   aj   to,   že   väčšinu   pojednávaní   odročoval   na základe žiadostí,   resp.   ospravedlnení právneho zástupcu   odporcu   (z dôvodu   zahraničnej služobnej cesty, dovolenky v zahraničí, resp. pre „naliehavé osobné dôvody“), ktoré však nemožno považovať za dôležité dôvody v zmysle § 119 ods. 1 OSP, pričom na zamedzenie takéhoto   správania   neprijal   žiadne   poriadkové   opatrenie   (poriadková   pokuta),   ktoré   mu poskytuje   § 53   OSP.   Taktiež   odročenie   pojednávania   na   základe   žiadosti   právnej zástupkyne   sťažovateľky   z dôvodu   školenia   nemožno   považovať   za   dôležitý   dôvod v zmysle § 119 ods. 1 OSP. Preto, ak okresný súd tvrdil, že „Pokiaľ by právny zástupca odporcu   nerobil   obštrukcie,   vec   mohla   byť   v primeranej   lehote   rozhodnutá.“,   ale   včas neprijal   účinné   opatrenia,   aby   mu   v tom   zabránil,   možno   konštatovať,   že   svojím neefektívnym postupom spôsobil vznik zbytočných prieťahov v konaní. Okresný súd sa taktiež   vôbec   nevysporiadal   so   skutočnosťou,   že   znalecký   posudok   nebol   predložený v stanovenej lehote.

Ústavný súd preto s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ale najmä na zistený neefektívny postup okresného súdu dospel k záveru, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 11 Cb 20/2006 bolo porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľky v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu (ktorého rozhodnutie z dôvodu   odvolania   odporcu   dosiaľ   nenadobudlo   právoplatnosť)   konať   bez   zbytočných prieťahov, a to, pokiaľ bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   žiadala   priznať   finančné   zadosťučinenie   v sume   4   000   €,   ktoré odôvodnila   právnou   neistotou,   v ktorej   sa   nachádza   a ktorá   obmedzuje   jej   ekonomické správanie.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v danom   prípade   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z uvedených okolností daného prípadu ústavný súd rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 1 000 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia.   Sťažovateľka   si   uplatnila   trovy   právneho zastúpenia v celkovej sume 786,12 €.

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 303,31 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2010) v hodnote po 120,23 € a dva režijné paušály v hodnote po 7,21 € plus 19 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2011