znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 3/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 74/2004   v   období   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2007 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   74/2004   v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006.

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Dňa 5. augusta 2004 podal som žalobu na Ing. J. S., niekdajšieho   riaditeľa   odboru   riadenia   ľudských   zdrojov   Ministerstva   hospodárstva Slovenskej   republiky   pre   zneváženie   osobnosti   šírením   o mne   nepravdivých   údajov do prostredia   štátnej   správy,   súdov   a na   mojom   pracovisku,   ktorým   bolo   v dávnejšej minulosti menované ministerstvo. Od podania mojej žaloby na Okresný súd vo Veľkom Krtíši podľa vecnej príslušnosti vo veci 4 C 74/2004 uplynuli už tri roky a tri mesiace. Vo veci bolo uskutočnené jedno pojednávanie a súd o mojej žalobe doposiaľ nerozhodol, čo preukazuje spôsobovanie prieťahov v súdnom konaní Okresným súdom vo Veľkom Krtíši vo veci 4 C 74/2004. Ústavný súd Slovenskej republiky už svojím nálezom I. ÚS 135/06-32 zo   dňa   14.   júna   2006,   na   základe   mojej   sťažnosti   zo   dňa   27.   marca   2006,   potvrdil oprávnenosť   mojej   sťažnosti   na   prieťahy   v súdnom   konaní   spôsobené   Okresným   súdom vo Veľkom Krtíši vo veci 4 C 74/2004. Ústavný súd SR uvedeným nálezom o. i. nariadil Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši, respektíve prikázal súdu, aby vo veci 4 C 74/2004 konal bez   zbytočných   prieťahov.   Zrejme   prikázanie   prvostupňovému   súdu   takto   konať   veci nepomohlo,   pretože   od   14.   júna   2006,   kedy   bolo   prijaté   rozhodnutie   ústavného   súdu, uplynul rok a päť mesiacov a vo veci 4 C 74/2004 nebolo vo veci doposiaľ rozhodnuté. Z toho   dôvodu   podávam   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   novú   sťažnosť na pokračovanie prieťahov v súdnom konaní vo veci 4 C 74/2004 spôsobených Okresným súdom vo Veľkom Krtíši.

Využitie opravných prostriedkov:

- dňa 24. septembra 2007 poslal som sťažnosť na spôsobovanie prieťahov v súdnom konaní vo veci 4 C 74/2004 predsedovi Okresného súdu vo Veľkom Krtíši. Poukázal som v nej na niektoré zbytočné procesné úkony súdu, ktoré mali o. i. za následok spôsobenie prieťahov v súdom konaní.“  

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd „svojím rozhodnutím   o mojej   sťažnosti   prikázal   Okresnému   súdu   vo   Veľkom   Krtíši,   aby   pri prerokúvaní veci 4 C 74/04 pokračoval bez prieťahov a v zrýchlenom konaní, aby sa tak aspoň čiastočne odstránili zdržania spôsobené v súdom konaní doposiaľ“, zaviazal okresný súd   zaplatiť   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   90   000   Sk   a náhradu   trov právneho zastúpenia. Okrem uvedeného žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, čo odôvodnil nepriaznivou sociálnou situáciou, v ktorej sa nachádza.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd konštatuje, že skoršou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. januára 2007 sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   74/2004   v období   po   rozhodnutí   ústavného   súdu č. k. I. ÚS 135/06-32 zo 14. júna 2006. O tejto sťažnosti rozhodol ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 254/07-14 z 27. septembra 2007 tak, že ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   a v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   odmietol   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.   Predmetné   uznesenie   ústavného   súdu   bolo   sťažovateľovi   doručené 17. októbra 2007.

Aj napriek uvedenej skutočnosti bola 29. novembra 2007 ústavnému súdu doručená ďalšia   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namietal   porušenie   rovnakého   základného   práva postupom toho istého orgánu verejnej moci v tej istej veci a za rovnaké časové obdobie. V tejto súvislosti ústavný súd zastáva názor, že v danom prípade ide o vec, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením z 27. septembra 2007. Obdobie dvoch mesiacov (pri namietanom porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), ktoré uplynulo od   uvedeného   rozhodnutia   ústavného   súdu   do   doručenia   ďalšej   sťažnosti   sťažovateľa, považuje   ústavný   súd   za   veľmi   krátke   a nepodstatné   na   to,   aby   danú   sťažnosť   mohol vyhodnotiť ako návrh spĺňajúci podmienku prípustnosti s prihliadnutím na § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde. To však neznamená, že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   v uvedenej   veci,   avšak   len   pri   splnení   všetkých   zákonných   predpokladov a náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   pre   jej neprípustnosť.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľ v sťažnosti nastolil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2008