znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 3/06-14

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 4. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. J., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., K., pre namietané porušenie práv zaručených čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Policajným zborom, Krajskou prokuratúrou v Košiciach   a Krajským   súdom   v Košiciach   prijatím   európskeho   zatýkacieho   rozkazu vydaného Krajským súdom v Kaliszi 26. augusta 2005 pod č. k. III Kop 9/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. J.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 19. decembra   2005   doručená   sťažnosť   Ing.   V.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   pre   vyššie označené namietané porušenie práv (aj s dvoma prílohami), pričom sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd:

- uznesením vydal dočasné opatrenie, ktorým uloží „Policajnému zboru Slovenskej republiky,   Krajskej   prokuratúre   v Košiciach   a Krajskému   súdu   v Košiciach   zdržať   sa úkonov   podľa   zákona   č.   403/2004   Z.   z.   o európskom   zatýkacom   rozkaze   na   realizáciu európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Krajským súdom v Kaliszi dňa 26. augusta 2005 pod číslom konania III Kop 9/05 proti sťažovateľovi až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej“, a aby

- nálezom vyslovil, že: „Policajný zbor Slovenskej republiky, Krajská prokuratúra v Košiciach a Krajský súd v Košiciach prijatím európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Krajským súdom v Kaliszi dňa 26. augusta 2005 pod číslom konania III Kop 9/05 proti sťažovateľovi na jeho vykonanie podľa zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze porušili jeho základné práva zaručené čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Policajnému   zboru   Slovenskej   republiky,   Krajskej   prokuratúre   v Košiciach a Krajskému   súdu   v Košiciach   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   realizovať európsky   zatýkací   rozkaz   vydaný   Krajským   súdom   v Kaliszi   dňa   26.   augusta   2005   pod číslom konania III Kop 9/05 proti sťažovateľovi.

Porušovateľov zaväzuje nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 5 300,- Sk (slovom   päťtisíctristo   slovenských   korún)   do   15   dní   od   právoplatnosti   nálezu   na   účet advokáta JUDr. R. B., so sídlom K.“.

2. Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti zdôraznil predovšetkým, že doručením rozhodnutia Krajského súdu v Kaliszi (Poľská republika) z 26. augusta sp. zn. III Kop 9/05 o vydaní európskeho zatýkacieho rozkazu (ďalej len „európsky zatýkací rozkaz“) voči nemu sa na území Slovenskej republiky vytvoril stav hrubo porušujúci práva sťažovateľa podľa čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Ústavné   súdy   Poľskej   republiky   a Spolkovej   republiky   Nemecko   medzičasom rozhodli,   že   príslušné   ustanovenia   ich   právneho   poriadku,   týkajúce   sa   európskeho zatýkacieho rozkazu odporujú ich ústavám. V nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu Spolkovej   republiky   Nemecko   už   aj   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky prijalo   opatrenie   (o. i.   o tom,   že   vydanie   občana   Slovenskej   republiky   do   Spolkovej republiky Nemecko nie je možné).

Sťažovateľ má byť ako občan Slovenskej republiky podrobený účinkom európskeho zatýkacieho rozkazu, hoci takým účinkom by nebol v žiadnom prípade podrobený poľský občan (ako ani občan Spolkovej republiky Nemecko), čo sťažovateľa diskriminuje aj ako občana Európskej únie.

Keďže sťažovateľ nemá inú možnosť účinne sa brániť proti realizácii európskeho zatýkacieho rozkazu na území Slovenskej republiky, obracia sa na ústavný súd.

3.   Ústavný   súd   požiadal   listom   z 21.   decembra   2005   o vyjadrenie   k sťažnosti krajského   prokurátora   v Košiciach,   ktorý   v podaní   z 22.   decembra   2005   predovšetkým uviedol:

„Krajskej prokuratúre v Košiciach bol dňa 28. septembra 2005 doručený predmetný európsky   zatýkací   rozkaz   vydaný   na   V.   J.   v Poľskej   republike.   V rámci   predbežného vyšetrovania   vykonávaného   prokurátorom   podľa   ustanovenia   §   18   a nasl.   zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov prokurátor v súlade s § 18 ods. 2 cit. zákona ihneď požiadal príslušný orgán štátu pôvodu o dodatočné informácie potrebné pre skúmanie podmienok výkonu predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu.

Príslušný poľský súd následne dodatočné informácie poskytol, avšak tieto prokurátor vyhodnotil ako nedostatočné pre rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu. Na   tomto   základe   v súlade   s ustanovením   §   18   ods.   4   písm.   d)   cit.   zákona   Krajská prokuratúra   v Košiciach   dňa   12.   decembra   2005   vrátila   európsky   zatýkací   rozkaz Krajskému súdu v Kaliszi bez rozhodnutia o jeho vykonaní.“

II.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   Ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

2.   Sťažovateľ   predložil   ústavnému   súdu   neoverenú   fotokópiu   európskeho zatýkacieho   rozkazu   v slovenskom   znení   (kde   je   uvedený   ako   deň   jeho   narodenia  ...), neposkytol mu však žiaden dôkaz o opatrení alebo rozhodnutí orgánu Policajného zboru alebo   prokuratúry   Slovenskej   republiky,   prípadne   všeobecného   súdu   (súvisiacich s európskym   zatýkacím   rozkazom),   ktoré   by   nasvedčovali   možnosti   porušenia   ním označených práv [§ 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde].

Keďže z vyjadrenia krajského prokurátora v Košiciach z 22. decembra 2005 vyplýva, že takáto možnosť v súčasnosti neexistuje, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (čo v sebe implikuje aj nevyhovenie jeho návrhu na vydanie dočasného opatrenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. januára 2006