znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 3/02-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2002 predbežne prerokoval návrh na začatie konania M. Z., toho času v Ústave na výkon väzby N., pre porušenie základných práv podľa čl.12 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 47 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1 T 54/99, ako aj   jeho   žiadosť   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   Ústavným   súdom Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti M. Z. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky   n e v y h o v u j e.

2.   Návrh   M.   Z.   o d   m   i e   t   a   pre   nepríslušnosť   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky na jeho prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Dňa   31.   októbra   2001   bolo   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústavný súd“) doručené podanie M. Z. (ďalej len „navrhovateľ“), ktoré doplnil ďalšími dvoma podaniami doručenými ústavnému súdu 12. novembra 2001.

Navrhovateľ je trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy podľa   §   219   ods.   1   a   2   zákona   č.   140/1961   Zb.   Trestného   zákona   v znení   neskorších predpisov. Konanie je vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1 T 54/99.

K porušeniu základných práv navrhovateľa malo dôjsť tým, že predsedníčka senátu Krajského súdu v Nitre na hlavnom pojednávaní v uvedenej trestnej veci zamietla žiadosť navrhovateľa   o pribratie   tlmočníka   z českého   jazyka   do   konania   a sama   opakovane diktovala výpovede svedkov hovoriacich českým jazykom do zápisnice po slovensky, resp. v rámci vykonávaného dokazovania čítala zápisnice a listiny spísané v českom jazyku po slovensky, čím v konaní fakticky vykonávala aj činnosť tlmočníka. Obdobne mal konať aj ďalší člen senátu.

Navrhovateľ taktiež namietol „neopodstatnené a účelové“ obmedzenie svojej osobnej slobody   vo   väzbe.   Svoje   tvrdenie   o   „neopodstatnenosti   a účelovosti“   väzby   bližšie nekonkretizoval, nepredložil ani žiadne rozhodnutia či iné listiny týkajúce sa jeho väzby, nepredložil ani dôkazy o využití právnych prostriedkov nápravy v tomto smere. Ústavný súd požiadal o prepustenie z väzby.

Podanie   navrhovateľa   ani   po   jeho   doplnení   z   12.   novembra   2001   nespĺňalo náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä   v   §   20   a   §   50   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom navrhovateľ k nemu nepripojil potrebné dôkazy a   nepreukázal využitie iných dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy.

K podaniu navrhovateľa taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného   právnika   na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,   tak   ako to ustanovuje § 20 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   z 19.   novembra   2001   upozornil   navrhovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom. Navrhovateľa vyzval, aby v lehote 21 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky podania odstránil a pripojil k nemu splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ podanie nemá byť odmietnuté podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ   svoje   podanie   doplnil   10.   decembra   2001,   pričom   prehlásil,   že nedostatky podania v stanovenej lehote odstráni a ústavnému súdu taktiež predloží listiny preukazujúce jeho tvrdenia, ako aj využitie dostupných právnych prostriedkov nápravy pri ochrane svojich práv. Zároveň uviedol, že mieni splnomocniť na svoje zastupovanie pred ústavným   súdom   advokáta   JUDr.   G.   Z.,   Advokátska   kancelária,   K.   Pre   prípad,   že   by menovaný advokát splnomocnenie neprijal, požiadal navrhovateľ ústavný súd o ustanovenie advokáta, ktorý ho bude v konaní zastupovať.

V následnom podaní doručenom ústavnému súdu 17. decembra 2001 navrhovateľ uviedol ďalšie skutočnosti týkajúce sa predmetnej veci, upresnil niektoré svoje tvrdenia a predložil ústavnému súdu aj niekoľko listín týkajúcich sa trestnej veci sp. zn. 1 T 54/99 vedenej   na   Krajskom   súde   v Nitre.   Splnomocnenie   udelené   právnemu   zástupcovi   na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom navrhovateľ v stanovenej lehote nepredložil.

II.

Podanie navrhovateľa by bolo možné po jeho náležitom doplnení kvalifikovať ako návrh   na   začatie   konania   pre   porušenie   základných   práv   podľa   §   20   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   (ďalej   len   „návrh“),   o ktorom   bola   v období   od   1.   júla   2001   do 31.   decembra   2001   na   konanie   daná   právomoc   ústavného   súdu   podľa   čl.   124   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v spojení   s čl.   1   ústavy,   a to   v záujme poskytovania ochrany ústavnosti vrátane ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd právnických a fyzických osôb.

Podľa § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Navrhovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta.

Z doterajších tvrdení navrhovateľa, ako aj z dôkazov, ktoré na podporu týchto tvrdení ústavnému súdu predložil, však vyplýva, že konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1 T 54/99, v ktorom malo dôjsť k namietanému porušeniu základných práv, dosiaľ nebolo právoplatne skončené. V uvedenej trestnej veci naďalej koná Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa.

V danom prípade sa navrhovateľ môže domáhať svojich práv v konaní pred súdom prvého stupňa a následne prostredníctvom opravného prostriedku v konaní pred odvolacím súdom v zmysle ustanovení § 245 až 265 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „trestný poriadok“).

V konaní   o návrhu   na   začatie   konania   pre   porušenie   základných   práv   (predtým podnet) je ústavný súd oprávnený zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za   predpokladu,   že   právna   úprava   takémuto   právu   neposkytuje   účinnú   ochranu prostredníctvom   opravného   prostriedku   dostupného   fyzickej   alebo   právnickej   osobe (mutatis mutandis I. ÚS 36/96, I. ÚS 78/99).

Ústavný súd preto nie je oprávnený konať o porušení základných práv navrhovateľa, ak   mu   ich   ochranu   zabezpečujú   všeobecné   súdy   v odvolacom   konaní   proti   rozsudku prvostupňového súdu prijatému v trestnej veci ( mutatis mutandis I. ÚS 1/97).

Pokiaľ   ide   o navrhovateľovu   námietku   neopodstatnenej   a neúčelnej   väzby,   je potrebné   konštatovať,   že   navrhovateľ   neuviedol   žiadnu   konkrétnu   skutočnosť,   ktorá   by nasvedčovala tomu, že postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu jeho základných   práv   alebo   slobôd   garantovaných   ústavou,   a nepredložil   v tomto   smere   ani žiadny dôkaz.

Podľa   ustanovenia   §   72   ods.   2   trestného   poriadku   má   právo   kedykoľvek   žiadať o prepustenie   z väzby   na   slobodu.   O takej   žiadosti   sa   musí   neodkladne   rozhodnúť. Rozhodnúť o prepustení z väzby je v danom prípade oprávnený všeobecný súd.

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že u navrhovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, preto jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel.

III.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nie   je   ústavný   súd   príslušný, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Pretože   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   navrhovateľa   dospel k záveru,   že   z vyššie   uvedených   dôvodov   je   daný   neodstrániteľný   nedostatok   jednej z podmienok konania ústavného súdu, a to nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie návrhu, bol návrh navrhovateľa odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2002