znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 299/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   N.,   s.   r.   o.,   P.,   zastúpenej   advokátom JUDr.   P.   E.,   B.,   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 119/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti N., s. r. o., P., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2008 doručená   sťažnosť   spoločnosti   N.,   s.   r.   o.,   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. P. E., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 27 Cb 119/06.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že: «Konanie č. 27 Cb 119/06 v právnej veci sťažovateľa, spoločnosti N., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ“) sa na Okresnom súde Bratislava I. vedie od 28. 2. 2006. Dňa 22. 12. 2006 bol do rúk predsedu súdu odoslaný list sťažovateľa, v ktorom sa domáhal prešetrenia postupu súdu v predmetnom konaní, ktorý bol aj napriek predchádzajúcim výzvam   sťažovateľa   nečinný   a   vo   veci   ani   po   10   mesiacoch   odo   dňa   doručenia žalobného návrhu žiadnym spôsobom nekonal. Predseda súdu listom zo dňa 26. 1. 2007 konštatoval, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a v konaní došlo k zisteniu prieťahu. Následne dňa 22. 2. 2007 bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor. Na výzvu súdu podal sťažovateľ dňa 15. 3. 2007 k odporu vyjadrenie.   Napriek   promptným   reakciám   sťažovateľa   na výzvy   súdu,   súd vytýčil pojednávanie   až   na   deň   12.   7.   2007.   Doručeniu   predvolania   na pojednávanie predchádzala   výzva   sťažovateľa   na   konanie   vo   veci   a   vytýčenie   pojednávania   za účelom   jej   prejednania.   Od   konania   pojednávania,   dňa   12.   7.   2007,   ktoré   bolo odročené za účelom predloženia dôkazov zo strany žalovaného, na ktoré sa odvoláva a na základe   ktorých   popiera   sťažovateľov   nárok,   sme   súd   viackrát   vyzývali   na vytýčenie   termínu   pojednávania   vo   veci.   Ide   napr.   o   podania   zo   dňa   18.   9.   2007, doručené súdu po uplynutí lehoty na predloženie dôkazov žalovaným, podanie zo dňa 4. 10. 2007, 12. 11. 2007 a 18. 1. 2008. Od posledného úkonu súdu prešlo 12 mesiacov, do   dnešného   dňa   však   súd   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k nariadeniu pojednávania   a   prejednaniu   veci   pri   dodržaní   zásady   hospodárnosti   a rýchlosti súdneho konania.

Ako   z   uvedeného   vyplýva   súd   je   v   konaní   prevažne   nečinný,   čím   neúmerne predlžuje   konanie   a   tým   porušuje   právo   sťažovateľa   na   prejednanie   veci   bez zbytočných prieťahov, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.»

Sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 119/06 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 23 419 Sk.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri skúmaní opodstatnenosti sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru, prihliada ústavný súd na doterajšiu   dĺžku   konania   a na   to,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú môže okrem   iného   v prípade,   keď   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   možno   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle uvedeného článku ústavy (napr. I. ÚS 57/01, II. ÚS 199/02, IV. ÚS 296/04).

Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovenú lehotu na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, avšak ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Vychádzajúc z uvedeného,   z predloženej   sťažnosti   a z k nej   pripojených   vyjadrení ústavný   súd   zistil,   že   rozsahom   ide   zatiaľ   o ojedinelú   nečinnosť   okresného   súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov (12), ktorá prešla do štádia predloženia dôkazov súdu.

Vzhľadom na uvedené, najmä na doterajšiu dĺžku konania a na vzniknutý ojedinelý prieťah, ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ak by však okresný súd nepokračoval v konaní podľa § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v ďalšom jeho priebehu by mohol porušiť základné práva sťažovateľky.Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú, bolo bezpredmetné rozhodovať o jej ďalších návrhoch.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008