SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 298/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, postupomOkresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 557/2009 a jeho uznesenímz 25. novembra 2013 (Rvp 13887/2014), sp. zn. 4 Er 131/2008 a jeho uznesenímz 3. decembra 2013 (Rvp 13888/2014), ako aj postupom Okresného súdu Spišská Nová Vesv konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 421/2007 a jeho uznesením zo 14. novembra 2013(Rvp 14821/2014) a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených podsp. zn. 5 CoE 20/2014 (Rvp 13887/2014) a sp. zn. 5 CoE 23/2014 (Rvp 13888/2014)a jehouzneseniami z 29. júla 2014 a sp. zn. 5 CoE 72/2014 a jeho uznesením z 12. augusta 20142013 (Rvp 14821/2014) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 13887/2014, sp. zn. Rvp 13888/2014 a sp. zn. Rvp 14821/2014 s p á j a na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 298/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli27. októbra 2014 a 10. novembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo vecinamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 47 Charty základných právEurópskej únie (ďalej len „charta“) označeným postupom a uzneseniami Okresného súduRožňava a Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „postup a uznesenia okresnýchsúdov“) a označeným postupom a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len„postup a uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami – dlžníkmi úvery, ktoréboli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadomna skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stalisa pohľadávky sťažovateľky splatnými. Na základe exekučných titulov (rozhodcovskýchrozsudkov, resp. notárskych zápisníc) boli v prospech sťažovateľky začaté exekučnékonania, v priebehu ktorých okresný súd uzneseniami rozhodol o vyhlásení exekúciíza neprípustné a o ich zastavení. Po podaní odvolaní sťažovateľkou krajský súd svojimiuzneseniami potvrdil uznesenia okresného súdu ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušnýchprávnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytujeústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedenékonania.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, právapodľa čl. 47 charty, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniamiokresného súdu a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zrušíuznesenia okresného súdu a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresnému súdu na ďalšiekonanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trovkonania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže súd v záujme hospodárnostikonania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebosa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovanie predústavným súdom, a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu rozhodolústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohtouznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automatickynezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súdpri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahovústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydané uznesenia o zastaveníexekúcií, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmtouzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka ajvyužila. Označené uznesenia okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorývydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť pre nedostatokprávomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa v záhlaví tohtorozhodnutia citovaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu a v kontexte svojichzistení dospel k záveru, že v nich použitá argumentácia je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období, v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdova ktoré skončili odmietnutím sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodunedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie (v častiach týkajúcich sarozhodnutí okresných súdov), resp. z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti (v častiachtýkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdutak na problematiku týkajúcu sa právomoci všeobecného súdu v rámci exekučného konaniaskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozsudkurozhodcovského súdu), ako aj na ostatné skutkové okolnosti, ktoré boli podstatné pre záveryvšeobecných súdov, a na námietky sťažovateľky týkajúce sa postupu a záverov všeobecnýchsúdov v týchto exekučných konaniach.
S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitejprávnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecnýchsúdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov odmietnutiasťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnuproblematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov asťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien nie je potrebné uvádzať tie istédôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmisvojich predchádzajúcich rozhodnutí (najmä sp. zn. II. ÚS 614/2013 z 13. novembra 2013,sp. zn. III. ÚS 369/2013 z 28. augusta 2013, sp. zn. III. ÚS 506/2013 z 29. októbra 2013, sp.zn. IV. ÚS 70/2014 z 30. januára 2014, sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18. septembra 2012, sp.zn. IV. ÚS 168/2013 z 27. marca 2013, sp. zn. III. ÚS 488/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn.I. ÚS 67/2013 zo 6. februára 2013 a v nich citovaná prejudikatúra, ale aj mutatis mutandisnapr. sp. zn. IV. ÚS 91/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. IV. ÚS 142/2013 z 8. marca2013, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013, sp. zn. II. ÚS 342/2013 z 19. júna 2013),ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodovtam uvedených.
Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálenéprávne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdepre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (v časti týkajúcej sa napadnutýchuznesení okresného súdu), resp. z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (v časti týkajúcej sanapadnutých uznesení krajského súdu).
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky uplatnených v nich nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2015