znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 298/05-26

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti Ing. A. N., bytom P., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 375/01 na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 375/01   p o r u š i l základné právo Ing. A. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 375/01 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. A. N.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   A.   N.   p r i z n á v a   náhradu   trov   konania v sume 9   454 Sk (slovom deväťtisícštyristopäťdesiatštyri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr.   D.   K.,   P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 298/05-14 z 20. októbra 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť Ing. A. N., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 375/01.

Vo svojom podaní sťažovateľka uviedla, že 9. augusta 2001 doručila okresnému súdu návrh   na vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Veci   bola   pridelená spisová značka 16 C 375/01. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 8. októbra 2003, bolo však odročené z dôvodu zisťovania pobytu odporcu, pretože sa mu nepodarilo doručiť predvolanie   súdu.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   nebola   spokojná   s postupom   súdu v súvislosti   so   zisťovaním   pobytu   odporcu,   viackrát   upozornila   súd   na   to,   že   odporca sa zdržiava   v P.   a že   doručenie   predvolania   by   mal   zabezpečiť   prostredníctvom   polície. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 27. januára 2004, ale ani tohto sa odporca nezúčastnil, a preto   bolo   opätovne   odročené.   Následne   sa   vo   veci   uskutočnili   ďalšie   pojednávania, a to v dňoch   17.   marca   2004,   26.   mája   2004,   22.   septembra   2004,   3. novembra   2004 a 24. novembra 2004, na ktorých súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov.   Sťažovateľka   uviedla,   že   zatiaľ   čo   ona   sa   zúčastnila   všetkých   pojednávaní konaných v danej veci na okresnom súde, odporca sa nezúčastnil troch z nich. Posledné pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   nariadenia   znaleckého   dokazovania,   ktoré   súd nariadil na 22. december 2004. Na základe výzvy okresného súdu sťažovateľka 17. januára 2005   zložila   zálohu   na   znalecké   dokazovanie.   Od   nariadenia   znaleckého   dokazovania sa vo veci nekoná.

Vzhľadom   na   opätovnú   dlhodobú   nečinnosť   okresného   súdu   v danej   veci   podala sťažovateľka 22. apríla 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu, a to v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v platnom   znení   (ďalej   len   „zákon   o súdoch“).   Na   sťažnosť   reagovala podpredsedníčka okresného súdu listom z 19. mája 2005, v ktorom uviedla, že sťažnosť sťažovateľky hodnotí ako nedôvodnú, pretože postup súdu je sťažený predovšetkým tým, že viackrát sa nepodarilo doručiť súdne zásielky odporcovi.   Sťažovateľka však nesúhlasila s vyjadrením   podpredsedníčky   okresného   súdu   o tom,   že   konanie   je   sčasti   sťažené   aj komunikáciou s ňou.

Sťažovateľka   sa   domnieva,   že   postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené odôvodňuje   aj   tým,   že   od   podania   návrhu   9.   augusta   2001   do   uskutočnenia   prvého pojednávania vo veci 8. októbra 2003 uplynulo 26 mesiacov a že toto obdobie považuje za neprimerane   dlhé,   a to   aj   pri   zohľadnení   doby   potrebnej   na   naštudovanie   návrhu a prípravu pojednávania. Sťažovateľka argumentovala aj tým, že od nariadenia znaleckého dokazovania 22. decembra 2004 do podania sťažnosti ústavnému súdu uplynula dlhšia doba a ani   v tomto   čase   okresný   súd   nevykonal   vo   veci   žiadny   relevantný   úkon   smerujúci k právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   samej.   Postup   okresného   súdu   je   poznamenaný nečinnosťou a neefektivitou a vzhľadom na povahu konania a správanie odporcu súd podľa nej   nevyužíva   všetky   zákonné   prostriedky   na   zabezpečenie   plynulosti   konania (napr. poriadkové pokuty).

Sťažovateľka   je toho názoru, že vec nie je právne zložitá, pretože rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorí štandardnú agendu súdov, a podľa nej vec nie je ani skutkovo zložitá, aj keď si uvedomuje, že úlohou súdu je náležite objasniť   skutkový   stav.   Zároveň   uviedla,   že   svojím   konaním   sa   nepričinila   o prieťahy v konaní okresného súdu, poskytovala mu potrebnú súčinnosť, pričom správanie odporcu ju nenechalo ľahostajnou a viackrát upozornila súd na to, že odporca sa zdržiava v P., ale zámerne nepreberá zásielky, čím marí priebeh súdneho konania.

Na základe uvedených tvrdení sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky Ing. A. N. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16 C 375/01 porušené boli.

2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 375/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke Ing. A. N. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 80 000 Sk (slovom   osemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Prešov   povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Zároveň žiadala aj o priznanie jej náhrady trov konania, ktoré ústavný súd zaviaže uhradiť okresný súd do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 19.   septembra   2005   sa   k sťažnosti   vyjadril podaním sp. zn. U-Spr 3015/2005 zo 6. októbra 2005 okresný súd prostredníctvom svojho predsedu. V rámci svojho vyjadrenia uviedol   prehľad úkonov a k veci zaujal stanovisko spočívajúce   v   tvrdení,   že   zo   strany   súdu   nedošlo   k žiadnym   prieťahom,   a teda   ani k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Domnieva   sa,   že   ide   o vec   skutkovo   zložitú   a náročnú   na   dokazovanie,   keďže „medzi bývalými   manželmi   nie   je   zhoda   vo   vzťahu   k okruhu   vecí   patriacich   do   BSM   a ich zostatkovým   hodnotám“. Predseda   okresného   súdu   poznamenal,   že   dĺžka   konania je ovplyvnená   predovšetkým   správaním   odporcu,   ale   aj   sťažovateľky,   pretože   od   nej sa vyžadovalo, aby minimálne sprístupnila byt, ktorý patrí aj jej, a to za účelom znaleckého dokazovania.   Z uvedeného   dôvodu   považuje   postup   okresného   súdu   za   efektívny a hospodárny a navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu vo veci vedenej   pod   sp.   zn.   16   C   375/01   nebolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Listom   z 26.   októbra   2005   okresný   súd   prostredníctvom   svojej   podpredsedníčky oznámil ústavnému súdu, že netrvá na ústnom prejednaní veci.

Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podaní z 30. novembra 2005 prejavila súhlas, aby ústavný súd prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania. Týmto listom zaujala stanovisko k vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti. Vo vyjadrení okrem iného uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením okresného súdu o tom, že aj ona sa mala sčasti   podieľať   na   dĺžke   súdneho   konania.   V tejto   súvislosti   sťažovateľka   uviedla, že nemohla   sprístupniť   byt   za   účelom   znaleckého   dokazovania,   pretože   už   v čase   jeho nariadenia v tomto byte nebývala a nemá doň ani prístup.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   konania,   ako   aj   z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 375/01:

Dňa   9.   augusta   2001   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dňa   20.   februára   2002   vyzval   okresný   súd   sťažovateľku   na zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa 8. marca 2002 sťažovateľka na základe výzvy zaplatila súdny poplatok.Dňa   28.   marca   2002   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   vyjadrenie   k návrhu sťažovateľky.

Dňa 18. júna 2002 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru P. (ďalej len „obvodné oddelenie“) o doručenie návrhu a výzvy odporcovi.

Dňa   9.   júla 2002   bola okresnému   súdu   doručená   odpoveď   obvodného   oddelenia o nemožnosti doručenia návrhu a výzvy odporcovi.

Dňa 9. júla 2002 okresný súd opäť vyzval odporcu na poskytnutie informácie, kde sa zdržiaval v čase doručovania návrhu a výzvy súdu.

Dňa 13. augusta 2002 a 10. septembra 2002 boli okresnému súdu vrátené nedoručené zásielky adresované odporcovi.

Dňa   16.   septembra   2002   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľky na oznámenie   adresy   zamestnávateľa   odporcu,   prostredníctvom   ktorého   chcel   doručiť odporcovi zásielky.

Dňa 2. októbra 2002 bola okresnému súdu doručená odpoveď právneho zástupcu sťažovateľky.

Dňa   4.   decembra   2002   okresný   súd   opätovne   požiadal   obvodné   oddelenie o doručenie návrhu a výzvy odporcovi.

Dňa 3. januára 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď obvodného oddelenia o nemožnosti doručenia písomností odporcovi.

Dňa   27.   januára   2003   okresný   súd   zisťoval   odporcovu   adresu   prostredníctvom evidencie pobytu obyvateľov.

Dňa   13.   februára   2003   predseda   okresného   súdu   pridelil   vec   inému   zákonnému sudcovi.

Dňa 27. februára 2003 okresný súd opäť doručoval písomnosti na známu adresu odporcu.

Dňa   14.   mája   2003   okresný   súd   opäť   požiadal   obvodné   oddelenie   o doručenie písomností odporcovi.

Dňa 23. mája 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď obvodného oddelenia o nemožnosti doručenia zásielky.

Dňa 17. júna 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky týkajúce sa nemožnosti doručenia zásielok odporcovi.

Dňa 21. júna 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 8. október 2003.Dňa 17. júla 2003 okresný súd opäť požiadal obvodné oddelenie o doručenie návrhu, výzvy a predvolania odporcovi.

Dňa 31. júla 2003 bolo okresnému súdu doručené oznámenie obvodného oddelenia o odstúpení dožiadania.

Dňa   15.   augusta   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   obvodného oddelenia o nemožnosti doručenia zásielok odporcovi.

Dňa 23. júla 2003 okresný súd opäť požiadal obvodné oddelenie o doručenie návrhu, výzvy a predvolania odporcovi.

Dňa 19. augusta 2003 okresný súd požiadal mestskú políciu o doručenie zásielok odporcovi.

Dňa 4. septembra 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď mestskej polície o nemožnosti doručenia zásielok odporcovi.

Dňa 8.   októbra   2003   sa   na okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené z dôvodu zisťovania pobytu odporcu a nemožnosti doručiť mu zásielky. Dňa 9. decembra 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 27. január 2004.Dňa   9.   decembra   2003   okresný   súd   opäť   požiadal   mestskú   políciu   o doručenie návrhu, výzvy a predvolania odporcovi.

Dňa 19. decembra 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď mestskej polície o nemožnosti doručenia zásielok odporcovi.

Dňa 30. decembra 2003 okresný súd opäť požiadal obvodné oddelenie o doručenie súdnej zásielky odporcovi.

Dňa 13. januára 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď obvodného oddelenia o nezastihnutí odporcu za účelom doručenia zásielok.

Dňa 27. januára 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom potreby doručenia zásielok odporcovi.

Dňa   29.   januára   2004   okresný   súd   opäť   požiadal   obvodné   oddelenie   a mestskú políciu o doručenie súdnej zásielky odporcovi.

Dňa 18. februára 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď mestskej polície o nedoručení   zásielky   odporcovi,   aj   keď   sa   na   uvedenej   adrese   mal   podľa   vyjadrenia susedov zdržiavať.

Dňa 17. marca 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný aj odporca a ktoré bolo odročené na 26. máj 2004.

Dňa 13. apríla 2004 odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie k sťažovateľkinmu návrhu.

Dňa 15. apríla 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie obvodného oddelenia o nemožnosti doručenia zásielky odporcovi.

Dňa 29. apríla 2004 sťažovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie k odporcovmu vyjadreniu k návrhu.

Dňa   26.   mája   2004   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené na 22. september 2004 za účelom vyriešenia veci vzájomnou dohodou   medzi účastníkmi konania.

Dňa 22. septembra 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa odporca nezúčastnil a ktoré bolo odročené na 3. november 2004.

Dňa   1.   októbra   2004   okresný   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   odporcovi   uložil poriadkovú pokutu.

Dňa 3. novembra 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil aj odporca a ktoré bolo odročené na 24. november 2004.

Dňa 24. novembra 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby znaleckého dokazovania.

Dňa   22.   decembra   2004   okresný   súd   uznesením   poveril   znalca   vypracovaním znaleckého posudku.

Dňa   20.   januára   2005   okresný   súd   spísal   záznam   o zložení   zálohy   na   trovy znaleckého dokazovania sťažovateľkou.

Dňa 21. februára 2005 okresný súd požiadal obvodné oddelenie o doručenie zásielky odporcovi.

Dňa 16. marca 2005 bola okresnému súdu doručená odpoveď obvodného oddelenia o nemožnosti doručenia zásielky odporcovi, aj keď sa na uvedenej adrese zdržiava.Dňa 23. mája 2005 okresný súd požiadal S. p., a. s., pobočku P. (ďalej len „S. p.“), o podanie správy.

Dňa 13. júla 2005 okresný súd urgoval S. p. za účelom podania správy.Dňa 11. augusta 2005 bola okresnému súdu doručená odpoveď S. p.Dňa 5. septembra 2005 okresný súd požiadal živnostenský register Obvodného úradu v P. (ďalej len „živnostenský register“) o podanie správy.

Dňa 12. septembra 2005 znalkyňa oznámila okresnému súdu nemožnosť vykonania obhliadky bytu.

Dňa 13. septembra 2005 bola okresnému súdu doručená odpoveď živnostenského registra.

Dňa 20. septembra 2005 okresný súd uznesením uložil odporcovi poriadkovú pokutu.Dňa   7.   októbra   2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   sprístupnenie   bytu a požiadal obvodné oddelenie o doručenie zásielky odporcovi.

III.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 6/03, III. ÚS 7/05).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu,   akým   v konaní   postupoval   súd   (napr.   I.   ÚS   70/98,   III.   ÚS   113/03).   Tieto tri kritériá   zohľadňuje   pri   namietanom   porušení   práva   na   prerokovanie   veci   súdom v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na začatie konania   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Z obsahu   súdneho spisu,   z   vyjadrení   sťažovateľky   a   okresného   súdu   ani   z nimi   predložených   na   vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci. Možno konštatovať, že vec nemá charakter mimoriadnej náročnosti, existuje k nej stabilizovaná   judikatúra   a metodika   postupu   všeobecných   súdov.   Čo   sa   týka   skutkovej náročnosti   veci,   v tejto   súvislosti   je   potrebné   uviesť,   že   v prípade   rozhodovania o vyporiadaní   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   ide   o vec   skutkovo   zložitú, vyžadujúcu si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, často aj znaleckého dokazovania.

B) Správanie sťažovateľky ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako aktívne, sťažovateľka   reagovala   na   výzvy   okresného   súdu   a   zúčastňovala   sa   jednotlivých pojednávaní. Po tom, ako sa dozvedela, že odporcovi nemožno doručiť súdne zásielky, oznámila súdu, že odporca sa zdržiava v P. a že takýmto prístupom k veci sa snaží mariť priebeh   súdneho   konania.   Okresný   súd   vyčítal   sťažovateľke   sťaženú   komunikáciu v súvislosti   so   sprístupnením   bytu   za   účelom   znaleckého   dokazovania.   Z pozitívneho hľadiska však možno v prospech sťažovateľky pripísať skutočnosť, že po tom, ako súd nariadil znalecké dokazovanie 22. decembra 2004, na základe výzvy súdu sťažovateľka zložila zálohu na trovy znaleckého dokazovania, o čom svedčí záznam v spise okresného súdu z 20. januára 2005. V prospech sťažovateľky vyznieva aj skutočnosť, že aj napriek tomu, že súd nariadil znalecké dokazovanie v decembri 2004, sťažovateľku na sprístupnenie bytu vyzval až 7. októbra 2005. Ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že sťažovateľka byt   sprístupniť   nemohla,   pretože   v čase   nariadenia   znaleckého   dokazovania   v ňom   už nebývala a ani nemala doň prístup.

V správaní sťažovateľky teda ústavný súd nezistil také okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k podstatnému spomaleniu postupu súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov 9. augusta 2001. V období do 28. marca 2002, keď   okresný   súd   vyzval   odporcu   na vyjadrenie   k návrhu,   vyzval   súd   sťažovateľku na zaplatenie   súdneho   poplatku,   ktorý   sťažovateľka   uhradila.   Ústavný   súd   konštatuje, že okresný súd sa v období od 18. júna 2002 do 21. júna 2003 (viac ako 12 mesiacov), keď nariadil prvé pojednávanie vo veci, obmedzil len na zisťovanie pobytu odporcu, pričom súdne   zásielky   sa   mu   snažil   doručiť   opakovane alebo   prostredníctvom   polície.   Aj   keď okresný súd 21. júna 2003 určil termín pojednávania na 8. október 2003, toto pojednávanie odročil   z dôvodu   zisťovania   pobytu   odporcu   a nemožnosti   doručiť   mu   zásielky.   Z toho istého dôvodu bolo odročené aj pojednávanie, ktoré sa na okresnom súde konalo 27. januára 2003.   Aj   keď   okresný   súd   medzitým   opätovne   zisťoval   pobyt   odporcu   a za   účelom doručenia   zásielok   požiadal   o súčinnosť   príslušné   obvodné   oddelenie,   ako   aj   mestskú políciu, odporca sa zúčastnil až na pojednávaní konanom 17. marca 2004.

Podľa   ustanovenia   § 100 ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku   v platnom znení len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd uloží uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 25 000 Sk. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia pri opakovanom   hrubom   sťažení   postupu   konania   podľa   odseku   1   súd   uloží   uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 50 000 Sk.

Podľa   ustanovenia   §   29   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   v platnom   znení pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie   je   známy,   ktorému   sa   nepodarilo   doručiť   na   známu   adresu   v   cudzine   alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   nepostupoval   v konaní   o návrhu sťažovateľky   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   v súlade so zásadou civilného procesu zakotvenou v ustanovení § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   hodnotí   postup   okresného   súdu   v období od 18. júna 2002, keď prvýkrát požiadal o súčinnosť políciu za účelom doručenia zásielok odporcovi,   do   17.   marca   2004,   keď   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie, na ktorom bol prvýkrát prítomný aj odporca, ako neefektívny. Vo vymedzenom období (1 rok   a 9   mesiacov)   sa   síce   na   okresnom   súde   uskutočnili   dve   pojednávania   vo   veci (8. októbra 2003 a 27. januára 2004), ale boli odročené z dôvodu zisťovania pobytu odporcu a nemožnosti   doručenia   mu   súdnych   zásielok.   Pojednávania   sa   neuskutočnili,   aj   keď okresný súd zisťoval pobyt odporcu prostredníctvom polície, pričom sa mu touto cestou snažil doručiť aj zásielky, avšak tento postup súdu bol neúspešný. Ústavný súd je toho názoru, že za účelom zabezpečenia plynulosti, rýchlosti a efektívnosti konania mal okresný súd   možnosť   ustanoviť   odporcovi   opatrovníka   v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   2 Občianskeho   súdneho   poriadku.   Týmto   postupom   by   bol   chránil   základné   právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   o neefektívnosti   postupu   okresného   súdu   svedčí   aj skutočnosť, že po nariadení znaleckého dokazovania 22. decembra 2004 a zložení zálohy na trovy znaleckého dokazovania sťažovateľkou, o čom súd spísal úradný záznam 20. januára 2005,   sa   okresný   súd   opäť   len   pokúšal   o doručenie   zásielky   odporcovi   cestou   polície a žiadal príslušné orgány o podanie správ. Až napokon 20. septembra 2005 okresný súd uznesením uložil odporcovi poriadkovú pokutu a až 7. októbra 2005 vyzval sťažovateľku na sprístupnenie bytu za účelom znaleckého dokazovania. Aj keď okresný súd mal možnosť postupovať v súlade so zásadou rýchlosti a efektívnosti konania spočívajúcou aj vo využití ustanovenia   §   53   Občianskeho   súdneho   poriadku   o uložení   poriadkovej   pokuty,   k tejto možnosti pristúpil až po 8 mesiacoch od nariadenia znaleckého dokazovania.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   aj   keď   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo 7 pojednávaní   (aktuálny   stav   k dátumu   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie),   z hľadiska efektívnosti nemožno postup okresného súdu akceptovať. Ústavný súd sa v tejto súvislosti opiera   o zistenie,   že   okresný   súd   určil   termíny   dvoch   pojednávaní   (8.   októbra   2003 a 27. januára 2003) aj napriek tomu, že už dlhší čas si bol vedomý skutočnosti, že pobyt odporcu sa dosiaľ nepodarilo zistiť a taktiež mu nebolo možné doručiť súdne zásielky, a to ani prostredníctvom polície. Možno konštatovať, že okresný súd nepostupoval ani v súlade s ustanovením   §   114   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   v platnom   znení.   Podľa citovaného ustanovenia ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

V súvislosti   s vyššie   citovanými   ustanoveniami   Občianskeho   súdneho   poriadku ústavný súd poznamenáva, že aj keď v priebehu konania na okresnom súde došlo k ich zmene a novelizácii, táto sa netýkala skutočností, ktoré by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť ich aplikáciu, pretože ich podstata ostala zachovaná.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   tvrdenie okresného súdu o tom, že jeho postup v danej veci bol hospodárny a efektívny, pretože bol v súlade   s Občianskym   súdnym   poriadkom,   nemožno   akceptovať.   Vzhľadom   na   dĺžku konania, jeho doterajší priebeh, vykonané dokazovanie, ako aj s prihliadnutím na uplatnenie zásady   rýchlosti   a efektívnosti   konania   zo   strany   okresného   súdu   je   ústavný   súd   toho názoru,   že   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   16 C 375/01   došlo   k zbytočným   prieťahom (obdobne napr. IV. ÚS 15/05).

Tento právny a skutkový názor je podopretý zistením, že na súde prvého stupňa je i po uplynutí 4 rokov konanie vo veci majúcej význam pre majetkový a sociálny status účastníkov   konania   bez   jediného   rozhodnutia,   vo   veci   nie   je   ukončené   ani   znalecké dokazovanie a ani v dohľadnom čase nie je možné za tohto stavu očakávať rozhodnutie vo veci samej.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 375/01 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že boli porušené základné práva alebo slobody a porušenie vzniklo nečinnosťou, môže prikázať, aby ten, kto tieto práva porušil, vo veci konal. Ústavný súd uložil okresnému súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 375/01 konať (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky a keďže výrok o tomto porušení nemožno považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie. Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 20 000 Sk (bod 3 výroku nálezu).

Pri posúdení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadol predovšetkým na dĺžku posudzovaného konania a neefektívny postup súdu.

Sťažovateľka žiadala priznať aj trovy svojho právneho zastúpenia, ktoré jej právna zástupkyňa vyčíslila sumou 9 454 Sk za tri úkony právnej pomoci a tri paušálne náhrady realizované v roku   2005   zvýšené   o 19   %   DPH,   keďže   právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom   DPH.   Aj   keď   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   konkrétne   nešpecifikovala úkony právnej pomoci, za ktoré žiadala priznať trovy právneho zastúpenia, ústavný súd jej priznal   trovy   za   tri   takéto   úkony   (príprava   a prevzatie   zastúpenia,   podanie   sťažnosti a vyjadrenie   k veci   z 30.   novembra   2005,   pretože   v ňom   uviedla   podstatné   skutočnosti, na ktoré   ústavný   súd   prihliadal   pri   hodnotení   správania   sťažovateľky   ako   účastníka konania).

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Sťažovateľka bola v konaní úspešná, a preto podľa výsledkov konania (§ 36 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde)   ústavný   súd   uložil   uhradiť   trovy   konania   okresnému   súdu (bod 4 výroku nálezu). Pri ich výpočte ústavný súd vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a režijný paušál 150 Sk. Trovy právneho zastúpenia za   tri   úkony   právnej   pomoci   a tri   režijné   paušály   zvýšené   o 19   %   DPH   tým   celkovo predstavujú 9 464 Sk. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky vyčíslila trovy právneho zastúpenia vo výške 9 454 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v tejto výške.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2005