znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 298/04-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval   sťažnosť   Jána   Pavka,   R.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. V.   O.,   R.,   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Rožňava v konaní sp. zn. 5 C 119/92 (pôvodne sp. zn. 5 C 514/91), a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Jána Pavka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5 C 119/92 (pôvodne sp. zn. 5 C 514/91)   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Rožňava p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 5 C 119/92 (pôvodne sp. zn. 5 C 514/91) konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Jánovi   Pavkovi   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 35 000   Sk   (slovom   tridsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Rožňava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Rožňava j e   p o v i n n ý   nahradiť Jánovi Pavkovi trovy právneho zastúpenia v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet právneho zástupcu JUDr. V. O., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Jána Pavka vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2004 doručená sťažnosť Jána Pavka, R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. O., R., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) Okresným súdom Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 5 C 119/92 (pôvodne sp. zn. 5 C 514/91).

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 298/04-9 zo 7. októbra 2004 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 19. novembra 2004, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 24. januára 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   okresnému   súdu   bol   24.   mája   1991 doručený návrh bývalej manželky sťažovateľa (ďalej len „navrhovateľka“) na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti sťažovateľovi ako odporcovi, pretože ich manželstvo bolo rozvedené okresným súdom 8. januára 1991 v konaní sp. zn. 6 C 1002/90.

Navrhovateľka   do   svojho   návrhu   uviedla   celkovo   265   hnuteľných   vecí a nehnuteľnosti – dva družstevné byty, dve garáže a chatu so záhradou. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd zatiaľ rozhodol len vo veci výlučného užívania družstevných bytov a ani po trinástich rokoch od podania návrhu nevyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V predmetnom   konaní   boli vypracované viaceré   znalecké   posudky,   napriek   tomu   nebol majetok bývalých manželov dosiaľ vyporiadaný.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní bez uvedenia dátumu predsedovi Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“). Predseda krajského súdu v odpovedi z 1.   júla   2002   oznámil,   že   list   sťažovateľa   postupuje   na   priame   vybavenie   predsedovi okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi z 9. júla 2002 uviedla, že konanie   trvá   viac   ako   desať   rokov   z   dôvodu   veľkého   počtu   vecí   patriacich   do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a potreby rozsiahleho dokazovania.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   konaní sp. zn. 5 C 119/92   (pôvodne   sp.   zn.   5   C   514/91)   a   prikázal   okresnému   súdu   konať v uvedenej   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Zároveň   sťažovateľ   požaduje   primerané finančné zadosťučinenie v sume 180 063 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 15. novembra 2004 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z   23.   novembra   2004   uviedol   prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril sa, že predmetná vec je skutkovo zložitá, pretože ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a s prihliadnutím na dĺžku trvania manželstva je rozsiahly počet vecí, ktoré do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že účastníci konania prispeli   svojím   správaním   k predĺženiu   konania   tým,   že   sa   nezúčastnili   viacerých pojednávaní a neumožňovali súdnym znalcom ohliadku   hnuteľných a nehnuteľných vecí a vzniesli aj námietku zaujatosti a vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania uvedenej veci.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu a najmä   podrobného   preštudovania   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   5   C   119/92   (pôvodne sp. zn. 5 C 514/91) zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Navrhovateľka   doručila   okresnému   súdu   24.   mája   1991   návrh   na   vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s prílohami proti sťažovateľovi ako odporcovi v posudzovanom konaní. Okresný súd vydal 31. mája 1991 pokyn na doručenie návrhu na začatie konania sťažovateľovi, aby sa k nemu v lehote 10 dní vyjadril. Odporca doručil okresnému   súdu   17.   júna   1991   stanovisko,   v ktorom   žiada   o predĺženie   lehoty   na vyjadrenie.

Okresný   súd   nariadil   17.   januára   1992   termín   pojednávania   na   28.   január   1992. V spise je vložené potvrdenie ošetrujúceho lekára z 23. januára 1992 o práceneschopnosti navrhovateľky   z dôvodu   operácie   a   plnomocenstvo   z   27.   januára   1992,   v   ktorom navrhovateľka   poverila   V.   P.   na   zastupovanie   jej   osoby   v predmetnom   konaní. V posudzovanom spise je vložené vyjadrenie sťažovateľa k predmetu konania bez dátumu vyhotovenia a doručenia okresnému súdu.

Na   pojednávaní   28.   januára   1992   okresný   súd   uznesením   konanie   o návrhu navrhovateľky na vydanie vecí uvedených v návrhu na začatie konania v bodoch 266 až 289 zastavil na návrh splnomocneného zástupcu navrhovateľky a rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   vylúčil   na   samostatné   konanie   pod   sp.   zn. 5 C 119/92.   Okresný   súd   nariadil   6.   júla   1992   termín   pojednávania   na   14.   júl   1992. Pojednávanie   14.   júla   1992   bolo   uznesením   odročené   na   4.   august   1992   z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 15. júla 1992 oznámenie o dôvodoch neúčasti na pojednávaní 14.   júla 1992.   Pojednávanie   4.   augusta   1992   bolo uznesením   odročené   na neurčito   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   konania,   pričom   splnomocnený   zástupca navrhovateľky telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Okresný súd nariadil 5. novembra 1992 termín pojednávania na 17. november 1992.

Na   pojednávaní 17.   novembra   1992   vypovedali   účastníci   konania a pojednávanie bolo   uznesením   odročené   na   1.   december   1992.   Pojednávanie   1.   decembra   1992   bolo uznesením odročené na 8. december 1992 z dôvodu neospravedlnenej neúčasti sťažovateľa. Pojednávanie 8. decembra 1992 bolo odročené na neurčito z dôvodu neúčasti sťažovateľa, pričom doručenka o prevzatí predvolania sťažovateľom nebola okresnému súdu vrátená. Okresný   súd   vydal   11.   decembra   1992   pokyn   na   reklamáciu   doručenky,   ktorou   bol sťažovateľ   predvolaný   na   pojednávanie   8.   decembra   1992.   Sťažovateľ   prevzal   uvedené predvolanie podľa údajov na doručenke 18. decembra 1992.

Okresný   súd   nariadil   16.   apríla   1993   termín   pojednávania   na   29.   apríl   1993. Na pojednávaní   29.   apríla   1993   vypovedali   účastníci   konania   a pojednávanie   bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania za účelom ocenenia nehnuteľností patriacich do predmetu konania a účastníci konania boli zároveň zaviazaní uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania do 20. mája 1993.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 5. októbra 1993 navrhovateľka oznámila, že v termíne od 22. októbra do 13. novembra 1993 bude na liečení. Okresný súd uznesením č.   k.   5   C   119/92-17   zo   6.   októbra   1993   nariadil   vykonanie   znaleckého   dokazovania povereným súdnym znalcom do 10. novembra 1993 v súčinnosti s účastníkmi konania.

V posudzovanom spise je na č. l. vložené oznámenie povereného súdneho znalca bez uvedenia   dátumu   jeho   vyhotovenia   a   doručenia   okresnému   súdu   s priloženou   faktúrou z 13. decembra 1993 (č. l. 19 spisu) o nemožnosti vykonať ohliadku nehnuteľností z dôvodu neposkytnutia   súčinnosti   zo   strany   účastníkov   konania,   ktorí   sa   na   dohodnuté   termíny ohliadky nedostavili. Okresný súd vydal 24. júla 1995 pokyn na opätovné doručenie spisu poverenému   súdnemu   znalcovi,   aby   vykonal   ohliadku   nehnuteľností   v súčinnosti s účastníkmi   konania   s tým,   že   pokiaľ   sa   účastníci   na   ohliadku   nedostavia,   znalec   je povinný túto skutočnosť ihneď okresnému súdu oznámiť. Okresnému súdu bol 31. augusta 1995 doručený znalecký posudok od povereného súdneho znalca.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   sa   10.   októbra   1995   dostavila   právna zástupkyňa navrhovateľky a požiadala okresný súd o nenariadenie termínu pojednávania do 31.   októbra   1995.   Okresný   súd   nariadil   11.   októbra   1995   termín   pojednávania   na 7. november 1995. Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila okresnému súdu 9. novembra 1995   vyjadrenie   k predmetu   konania.   Na   pojednávaní   7.   novembra   1995   vypovedali účastníci konania a okresný súd nariadil, aby účastníci konania zložili preddavok na trovy ďalšieho znaleckého dokazovania do 15. novembra 1995.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   17.   novembra   1995   vyjadrenie   k predmetu konania. Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-36 z 9. februára 1996 nariadil vykonanie znaleckého   dokazovania   povereným   súdnym   znalcom   v termíne   do   28.   februára   1996. Okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C   119/92-37   z   9.   februára   1996   priznal   poverenému súdnemu znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Poverený súdny znalec nariadil termín ohliadky na 8. marec 1996. Sťažovateľ listom z 1. marca 1996 oznámil dôvody   svojej   neúčasti   na   ohliadke   8.   marca   1996.   Poverený   súdny   znalec   doručil okresnému   súdu   15.   marca   1996   doplnenie   znaleckého   posudku   v zmysle   uznesenia okresného súdu   č.   k. 5 C 119/92-36 z 9. februára 1996. Okresný súd uznesením   č.   k. 5 C 119/92-47   zo   16.   apríla   1996   priznal   poverenému   súdnemu   znalcovi   odmenu   za vypracovanie znaleckého posudku a stanovil termín pojednávania na 2. máj 1996.

Na pojednávaní 2. mája 1996 vypovedali účastníci konania, bolo vykonané ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo uznesením odročené na 14. máj 1996. Právna zástupkyňa navrhovateľky   doručila   okresnému   súdu   8.   mája   1996   vyjadrenie   k predmetu   konania. Na pojednávaní 14. mája 1996 bol vypočutý predvolaný svedok, pričom sťažovateľ sa bez ospravedlnenia   nedostavil,   hoci   bol   na predchádzajúcom   pojednávaní ústne   predvolaný. Pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom   vykonania   znaleckého dokazovania   kvôli   ohodnoteniu   hnuteľných   vecí   patriacich   do   bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom účastníci konania boli zaviazaní uhradiť preddavok na trovy dokazovania do 31. mája 1996.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-56 zo 4. februára 1997 nariadil vykonanie znaleckého dokazovania povereným súdnym znalcom a predloženie znaleckého posudku do 5. marca 1997. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 1. októbra 1997. Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-64 z 10. marca 1998 priznal poverenému súdnemu znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku a stanovil termín pojednávania na 19. marec 1998.

Právna zástupkyňa navrhovateľky požiadala 16. marca 1998 okresný súd o zrušenie termínu   pojednávania   z dôvodu   kolízie   s iným   termínom   pojednávania.   Okresný   súd nariadil   termín   pojednávania   na   31.   marec   1998.   Na   pojednávaní   31.   marca   1998   boli účastníci oboznámení s výsledkom znaleckého dokazovania a pojednávanie bolo uznesením odročené na 21.   apríl   1998.   Podľa   úradného záznamu okresného súdu   z 2.   apríla   1998 nahliadla   do   posudzovaného   spisu   v uvedený   deň   právna   zástupkyňa   navrhovateľky. Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie   k predmetu   konania zo   14.   apríla   1998. Pojednávanie 21. apríla 1998 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu telefonického ospravedlnenia   neprítomnosti   právnej   zástupkyne   navrhovateľky,   pričom   okresný   súd zároveň   vydal   pokyn   na   doručenie   vyjadrenia   sťažovateľa   zo   14.   apríla   1998   právnej zástupkyni navrhovateľky.

Okresný súd nariadil 10. novembra 1998 termín pojednávania na 1. december 1998. Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila okresnému súdu 26. februára 1997 oznámenie o zložení   preddavku   na   trovy   znaleckého   dokazovania   (č.   l.   72   spisu).   Na   pojednávaní 1. decembra 1998 vypovedali účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené za účelom ďalšieho dokazovania – ohodnotenia hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom sťažovateľ boli zaviazaný uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 20. augusta 1999 na základe previerky plynulosti konania 20. augusta 1999 predseda okresného súdu uložil zákonnému sudcovi konať v posudzovanom konaní plynule. Okresný súd stanovil 13. septembra 1999 termín pojednávania na 5. október 1999. Na pojednávaní 5. októbra 1999 vypovedali účastníci konania   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia znaleckého   dokazovania   týkajúceho   sa   hnuteľných   vecí   patriacich   do   bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom účastníci konania boli zaviazaní uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Zároveň bol okresným súdom vydaný pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 10 C 187/98.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-84 z 10. septembra 2001 nariadil znalecké dokazovanie povereným súdnym   znalcom   a predložiť znalecký   posudok   do   20.   októbra 2001. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 13. novembra 2001. Okresný súd nariadil   21.   februára   2002   termín   pojednávania na   13.   marec   2002.   Sťažovateľ   doručil okresnému súdu vyjadrenie k predmetu konania z 12. marca 2002.

Na   pojednávaní   13.   marca   2002   vypovedali   právny   zástupca   navrhovateľky a poverený zástupca sťažovateľa a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom   ďalšieho   znaleckého   dokazovania   –   ocenenia   nehnuteľností   patriacich   do bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Okresný   súd   prípisom   zo   14.   marca   2002 požiadal   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Rožňava   o poskytnutie   informácie týkajúcej   sa   predmetu   posudzovaného   konania.   Odpoveď   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Rožňava bola okresnému súdu doručená 21. marca 2002.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-104 z 11. júna 2002 nariadil vypracovanie znaleckého posudku poverenému súdnemu znalcovi v lehote do 15. júla 2002. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok 12. novembra 2002. Okresný súd nariadil   13.   februára   2003   termín   pojednávania   na   12.   marec   2003.   Okresný   súd uzneseniami č. k. 5 C 119/92-106 a č. k. 5 C 119/92-120 z 12. februára 2003 určil odmenu za vypracovanie znaleckého posudku povereným súdnym znalcom. V posudzovanom spise nie sú vložené čísla listov 110 až 119.

Na pojednávaní 12. marca 2003 boli pripojené listinné dôkazy k posudzovanému spisu a pojednávanie bolo odročené na 2. apríl 2003. Právny zástupca navrhovateľky doručil okresnému súdu 20. marca 2003 vyjadrenie k predmetu konania. Na pojednávaní 2. apríla 2003   vypovedali   právny   zástupca   navrhovateľky   a splnomocnený   zástupca   sťažovateľa, pričom   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania týkajúceho sa predmetu konania a účastníkom bola uložená povinnosť uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-161 zo 14. mája 2003 nariadil znalecké dokazovanie týkajúce sa predmetu konania a vypracovať znalecký posudok do 20. júna 2003.   Okresný   súd   prípisom   z 22.   júla   2003   urgoval   zaslanie   znaleckého   posudku   od povereného súdneho znalca (č. l. 177 spisu). Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu   4.   augusta   2003   oznámenie   o nevykonaní   ohliadky   nehnuteľnosti   31.   júla   2003 z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania s tým, že ďalší termín ohliadky je stanovený na 12.   august   2003.   Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   13.   augusta   2003 oznámenie o nevykonaní ohliadky nehnuteľností týkajúcich sa predmetu konania z dôvodu neúčasti   účastníkov   konania   na   ohliadke   31.   júla   2003   a 12.   augusta   2003   a vrátil posudzovaný spis.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 22. mája 2003 sťažnosť na zákonného sudcu s námietkou jeho zaujatosti. Zákonný sudca sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril stanoviskom zo 17. septembra 2003.

Okresný súd vydal 16. októbra 2003 pokyn na predloženie posudzovaného spisu krajskému   súdu,   aby   rozhodol   o námietke   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľom.   Právny zástupca navrhovateľky v žiadosti doručenej okresnému súdu 17. októbra 2003 požiadal o nahliadnutie do predmetného spisu.

Okresný súd prípisom z 20. októbra 2003 zaslal posudzovaný spis krajskému súdu na rozhodnutie   o   námietke   zaujatosti   zákonného   sudcu.   Krajský   súd   uznesením   č.   k. 14 NcC 42/03-188   z   31.   októbra   2003   rozhodol   o nevylúčení   zákonného   sudcu z prejednávania   predmetnej   veci.   Posudzovaný   spis   bol   okresnému   súdu   vrátený 9. decembra 2003.

Právny zástupca navrhovateľky v žiadosti doručenej okresnému súdu 10. decembra 2003 požiadal o nahliadnutie do predmetného spisu. Okresný súd vydal 9. februára 2004 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu č. k. 14 NcC 42/03-188 z 31. októbra 2003 účastníkom   konania   a doručenie   prípisu   navrhovateľke,   aby   oznámila,   ktorý   právny zástupca   ju   zastupuje   v predmetnom   konaní,   pretože   nedoručila   okresnému   súdu vypovedanie   plnomocenstva   pre   predchádzajúceho   advokáta.   Navrhovateľka   doručila okresnému súdu odpoveď na prípis 25. februára 2004.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z   3.   marca   2004   právny   zástupca navrhovateľky nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu. Okresný súd uznesením č. k.   5   C   119/92-198   z 15.   marca   2004   uložil   povinnosť   účastníkom   konania   umožniť ohliadku nehnuteľností, aby mohol byť vypracovaný znalecký posudok podľa uznesenia okresného súdu č. k. 5 C 119/92-161 zo 14. mája 2003.

Okresný   súd   prípisom   z 15.   marca   2004   zaslal   posudzovaný   spis   poverenému súdnemu   znalcovi,   aby   mohol   vypracovať   znalecký   posudok   v zmysle   predmetného uznesenia okresného súdu v lehote do 30. apríla 2004. Okresný súd prípisom z 3. mája 2004 urgoval zaslanie znaleckého posudku od povereného súdneho znalca.

Poverený   súdny   znalec vo   vyjadrení   doručenom   okresnému   súdu   14.   mája 2004 oznámil,   že   ohliadka   stanovená   na   15.   máj   2004   nebola   vykonaná   z dôvodu   služobnej neprítomnosti   majiteľa   nehnuteľnosti,   a preto   odkladá   termín   ohliadky   na   neurčito. Predmetný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 28. júna 2004. Okresný súd nariadil 30. júna 2004 termín pojednávania na 11. august 2004.

Na pojednávaní 11. augusta 2004 sa právny zástupca navrhovateľky a splnomocnený zástupca   sťažovateľa   vyjadrili   k znaleckému   posudku   a pojednávanie   bolo   uznesením odročené na 8. september 2004. Na pojednávaní 8. septembra 2004 boli prednesené návrhy právneho zástupcu navrhovateľky a splnomocneného zástupcu sťažovateľa na vykonanie ďalšieho dokazovania v posudzovanej veci a pojednávanie bolo uznesením odročené na 13. október 2004.

Navrhovateľka doručila okresnému súdu 11. októbra 2004 vyjadrenie k predmetu konania. Na pojednávaní 13. októbra 2004 bola vypočutá navrhovateľka a pojednávanie bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom   vykonania   kontrolného   znaleckého dokazovania   týkajúceho   sa   nehnuteľnosti   patriacej   do   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka doručila okresnému súdu 25. októbra 2004 vyjadrenie týkajúce sa predmetu konania a 27. októbra 2004 bola okresnému súdu doručená úhrada preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

V posudzovanom   spise   je   na   č.   l.   261   –   265   vložené   vyjadrenie   predsedu a podpredsedníčky   okresného   súdu   z 23.   novembra   2004   pre   ústavný   súd   týkajúce   sa predmetného   konania.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C   119/92-268   z 3.   januára 2005 nariadil   znalecké   dokazovanie   povereným   súdnym   znalcom   týkajúce   sa   určenej nehnuteľnosti a vypracovať znalecký posudok v termíne do 15. februára 2005. Poverený súdny znalec vo vyjadrení z 11. februára 2005 požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého   posudku   do   31.   marca   2005   z dôvodu   nevyhnutnosti   vykonania   konzultácií v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku. Okresný súd prípisom z 15. februára 2005 predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 31. marca 2005.

Poverený súdny znalec vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 1. apríla 2005 vrátil predmetný spis okresnému súdu a požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 30. apríla 2005 z dôvodu potreby ďalších konzultácií v súvislosti s ocenením nehnuteľnosti. Okresný súd prípisom   zo 4. apríla 2005 predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 2. mája 2005. Uvedeným záznamom (č. l. 276) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný   súd   zároveň   v okolnostiach   posudzovanej   veci   uvádza,   že   predmetné konanie z hľadiska zbytočných prieťahov neposudzoval v období pred 17. marcom 1993 s prihliadnutím   na   nedostatok   právomoci   a   ustálenú   judikatúru   ústavného   súdu   (napr. rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   26/95,   III.   ÚS   92/01),   pretože   ústava   nadobudla   účinnosť 1. októbra 1992 a ústavný súd vznikol 17. marca 1993. Ústavný súd poskytuje ochranu iba pred   porušeniami   základných   práv   a   slobôd,   ku   ktorým   došlo   na   území   Slovenskej republiky po nadobudnutí účinnosti dokumentov, ktoré tieto práva zakotvujú, a po jeho vzniku pokračujú, pričom nedostatok právomoci ústavného súdu v tejto veci nie je možné odstrániť.

Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na prieťahy v konaní. Podpredsedníčka   okresného   súdu   v odpovedi   z 9.   júla   2002   uviedla,   že   sťažnosť sťažovateľa nepovažuje za dôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sám svojimi procesnými úkonmi prispel k predĺženiu konania najmä tým, že viackrát namietal zaujatosť zákonného sudcu a jeho úplatnosť, pričom neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by daný záver odôvodňovali.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníkov   súdneho   konania   a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že hoci predmetom sporu je návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ide o vec, ktorá patrí po právnej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Skutkovú stránku predmetnej veci ústavný súd posudzuje ako zložitú s prihliadnutím na predmet konania, pretože pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné   zohľadniť   časté   protikladné   stanoviská   a   úkony   účastníkov   konania.   V danom prípade ústavný súd vzal do úvahy aj rozsiahly počet vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sťažovateľa a navrhovateľky. Ústavný súd však zastáva názor, že aj   napriek   uvedeným   konkrétnym   okolnostiam   je   dĺžka   trvania   predmetného   konania   - takmer 14 rokov - aj pri jeho skutkovej náročnosti ústavne neakceptovateľná.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Ústavný   súd z posudzovaného spisu zistil, že sťažovateľ sa viackrát nezúčastnil bez ospravedlnenia na stanovených pojednávaniach, a to napríklad 4. augusta 1992, 1. decembra 1992 a 14. mája 1996,   ďalej   svojou   neprítomnosťou   neposkytol   súčinnosť   pri   ohliadkach   nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov 10. decembra 1993, 31. júla 2003 a 13.   augusta   2003,   pričom   termíny   ohliadok   boli   povereným   súdnym   znalcom   vopred oznámené.

Sťažovateľ ďalej vo vyjadrení zo 7. apríla 2003 namietal zaujatosť zákonného sudcu, o ktorej krajský súd uznesením č. k. 14 NcC 42/03-188 z 31. októbra 2003 rozhodol, že zákonný   sudca   nie   je   vylúčený   z prejednávania   a rozhodovania   posudzovanej   veci. Je nesporné,   že   uvedené   procesné   úkony   sťažovateľa   sú   zákonnými   prostriedkami   na vyjadrenie   jeho   vôle   v predmetnom   konaní,   ale   predĺženie   posudzovaného   konania v dôsledku jeho procesných úkonov nie je možné pripísať na ťarchu okresného súdu.Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že okresný súd nevykonal žiadny úkon v posudzovanej veci od 13. decembra 1993 do 24. júla 1995 (19 mesiacov), od 1. júna 1996 do 4. februára 1997 (8 mesiacov), od 5. marca 1997 do 10. marca 1998 (12 mesiacov), od 1. decembra 1998 do 13. septembra 1999 (9 mesiacov) a od 5. októbra 1999 do 10. septembra 2001 (23 mesiacov).

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu 24. novembra 2004 uviedol prehľad úkonov vykonaných v predmetnej veci a vyjadril sa, že predmetná   vec   je   skutkovo   zložitá,   pretože   ide   o vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov a s prihliadnutím na dĺžku trvania manželstva je rozsiahly počet vecí, ktoré do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že účastníci konania prispeli   svojím   správaním   k predĺženiu   konania   tým,   že   sa   nezúčastnili   viacerých pojednávaní a neumožňovali súdnym znalcom ohliadku   hnuteľných a nehnuteľných vecí a vzniesli aj námietku zaujatosti a vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania uvedenej veci.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu v celkovej dĺžke 71 mesiacov.

Základné právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení označeného práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu sťažovateľa najmä v okolnosti, keď ani po uplynutí obdobia takmer 14 rokov od podania návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo v predmetnej veci rozhodnuté, pričom táto situácia spôsobuje u sťažovateľa pocit trvalej neistoty.

Ústavný   súd   však   pri   stanovení   konkrétnej   výšky   primeraného   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy aj správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ktorý svojimi úkonmi   podstatne   prispel   k predĺženiu   tohto   konania,   a   preto   považoval   za   primerané finančné zadosťučinenie sumu 35 000 Sk, a to aj s prihliadnutím na intenzitu zásahu do základného práva sťažovateľa podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy   a celkovú   dĺžku   predmetného konania.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný   súd   žiadosti   sťažovateľa   o primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   zvyšnej   časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s ohľadom na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní a správanie sťažovateľa v danom konaní, ktoré prispelo k predĺženiu tohto konania.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Podľa ustanovenia § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) účinnej od 1. januára 2005 patrí advokátovi za úkony   právnych   služieb   vykonané   pred   dňom   nadobudnutia   účinnosti   tejto   vyhlášky odmena podľa doterajších predpisov.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi,   odmena   za   jeden   úkon   je   jedna   tretina výpočtového základu.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   ochrana   základných   práv   a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2004,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z   oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   výška   odmeny   za   dva   úkony   právnej   pomoci   – prevzatie   a   príprava   veci   a   podanie   vo   veci   samej   4   534   Sk   za   každý   úkon   v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., t. j. spolu 9 068 Sk. Ústavný súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3   vyhlášky č. 163/2002 Z. z. v spojení s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 136 Sk, teda spolu 272 Sk.

Podľa takto určených kritérií správny výpočet trov predstavuje sumu 9 340 Sk, ktorú ústavný   súd   zaviazal   uhradiť   okresný   súd   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa (ustanovenie   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005