znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 297/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   B.   B.,   Poľská   republika,   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 299/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. B.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2008 (po doplnení 2. septembra 2008) doručená sťažnosť B. B., Poľská republika (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 299/2005.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:„V odpovedi na vyzvu RVP 14773/08-5 uvadzam nasledovne: Petit mojej staznosti k Ustavnemu Sudu SR doplnujem a podavam podľa cl. 48 odst. 2. Podotykam, ze pretachy v konani   boli urobene   Okresnom sude v Ziari/Hronom nakoľko na   podany mnou   navrh 3. 11. 2003 r k Okresnemu sudu v Z/H, vspominany sud vo veci nic nerobil a neodpovedal. Vo   veci   mnou   podaneho   navrhu   Okresny   sud   v Ziari   nad   Hronom   vydal   Uznesenie 4 C 299/2005-11 so dnia 19. 01. 2006 r. V   tejto veci spornej uzivania bytu rozhodoval aj Krajsky sud v Banskej Bystrici vydal Uznesenie 4 C 299/05-36 so dňa 30. juna 2006 r.... Okresny sud v Z/H neresil spornu vec uzivania bytu prontne a tež celkom spravnie. K veci tak ako som uz vspominala s 3. 11. 2003 r sa vyjadril až v 2006 r, a tak som podane doplnila a žiadala nahradny byt pricom doposial sa v tejto veci nerozhodlo a vspominany byt nemozem s detmi uzivať tak ako aj nebol mnie aj detom prydeleny nahradny. Krajsky sud v Banskej Bystrici tez sa k veci nevyjadril kľadnie....“

Okrem   toho   sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   ústavný   súd   za   porušenie   označeného základného   práva   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   5   000   000   Sk za spôsobenú   psychickú   traumu, a zároveň   žiadala, aby jej bol   v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   sťažovateľka namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   4   C   299/2005,   keď   na   viacerých   miestach   sťažnosti   argumentovala   tým, že na jej návrh z 3. novembra 2003 okresný súd nereagoval.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   predseda   okresného   súdu   listom   sp.   zn. Spr. 2110/08 zo 7. augusta 2008 oznámil, že „podanie navrhovateľky, ktoré by mohlo byť podľa   svojho   obsahu   návrhom   na   začatie   konania“,   bolo   uznesením   okresného   súdu č. k. 4 C 299/2005-21 z 9. marca 2006 odmietnuté. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania   proti   prvostupňovému   rozhodnutiu   rozhodol   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   č.   k.   14   Co   153/06-36   z 30.   júna   2006   tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Predmetné rozhodnutia okresného súdu a krajského   súdu,   ktoré   sa   týkali   podania   sťažovateľky   doručeného   okresnému   súdu 3. novembra 2003, nadobudli právoplatnosť 6. septembra 2006.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).

Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia konania vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   4   C   299/2005   (6.   septembra   2006),   ako   aj so zreteľom   na   deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (4.   júla   2008)   ústavný   súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej   lehoty   (obdobne   napr.   III. ÚS 301/04,   III.   ÚS   156/06,   III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008