SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 297/08-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť B. B., Poľská republika, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 299/2005 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť B. B. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2008 (po doplnení 2. septembra 2008) doručená sťažnosť B. B., Poľská republika (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 299/2005.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:„V odpovedi na vyzvu RVP 14773/08-5 uvadzam nasledovne: Petit mojej staznosti k Ustavnemu Sudu SR doplnujem a podavam podľa cl. 48 odst. 2. Podotykam, ze pretachy v konani boli urobene Okresnom sude v Ziari/Hronom nakoľko na podany mnou navrh 3. 11. 2003 r k Okresnemu sudu v Z/H, vspominany sud vo veci nic nerobil a neodpovedal. Vo veci mnou podaneho navrhu Okresny sud v Ziari nad Hronom vydal Uznesenie 4 C 299/2005-11 so dnia 19. 01. 2006 r. V tejto veci spornej uzivania bytu rozhodoval aj Krajsky sud v Banskej Bystrici vydal Uznesenie 4 C 299/05-36 so dňa 30. juna 2006 r.... Okresny sud v Z/H neresil spornu vec uzivania bytu prontne a tež celkom spravnie. K veci tak ako som uz vspominala s 3. 11. 2003 r sa vyjadril až v 2006 r, a tak som podane doplnila a žiadala nahradny byt pricom doposial sa v tejto veci nerozhodlo a vspominany byt nemozem s detmi uzivať tak ako aj nebol mnie aj detom prydeleny nahradny. Krajsky sud v Banskej Bystrici tez sa k veci nevyjadril kľadnie....“
Okrem toho sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súd za porušenie označeného základného práva priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 000 Sk za spôsobenú psychickú traumu, a zároveň žiadala, aby jej bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený právny zástupca z radov advokátov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Preskúmaním obsahu sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 299/2005, keď na viacerých miestach sťažnosti argumentovala tým, že na jej návrh z 3. novembra 2003 okresný súd nereagoval.
Na základe výzvy ústavného súdu predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2110/08 zo 7. augusta 2008 oznámil, že „podanie navrhovateľky, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania“, bolo uznesením okresného súdu č. k. 4 C 299/2005-21 z 9. marca 2006 odmietnuté. Na základe sťažovateľkou podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 14 Co 153/06-36 z 30. júna 2006 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Predmetné rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ktoré sa týkali podania sťažovateľky doručeného okresnému súdu 3. novembra 2003, nadobudli právoplatnosť 6. septembra 2006.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).
Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 299/2005 (6. septembra 2006), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (4. júla 2008) ústavný súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 156/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky nastolenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2008