znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 297/06-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   decembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Juraja Horvátha o sťažnosti Ing. M. Š., B., a J. Š., B., zastúpených advokátom JUDr. J. O., T.,   vo veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 26/97 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. Š. a J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 26/97 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. M. Š. a J. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie po 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún)   každému   z nich,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Ing. M. Š. a J. Š.   p r i z n á v a   úhradu trov konania v sume 10 216 Sk (slovom desaťtisícdvestošetnásť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   O.,   T.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2006 doručená sťažnosť Ing. M. Š., B. (ďalej aj „sťažovateľka“), a J. Š., B. (spolu ďalej len „sťažovatelia“) zastúpených advokátom JUDr. J. O., T., v ktorej namietajú porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 26/97.

Sťažovatelia uviedli, že žalobou podanou okresnému súdu 31. januára 1997 sa proti žalovaným Ing. E. T. a Ing. Z. T. (ďalej len „žalovaní“ alebo aj „žalovaná“ a „žalovaný“), domáhali vypratania nehnuteľnosti. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 C 26/97 a prvé pojednávanie bolo nariadené na 25. novembra 1998, pre neprítomnosť žalovaných však bolo odročené.   Na druhom   pojednávaní   3.   marca   1999   bolo   uznesením   konanie   prerušené z dôvodu   súbežne   prebiehajúceho   sporu,   v ktorom   žalovaní   navrhli   vysloviť   neplatnosť právneho   úkonu   (kúpnej   zmluvy,   na   základe   ktorej   nadobudli   sťažovatelia   predmetnú nehnuteľnosť). Vec bola okresným súdom vedená pod sp. zn. 9 C 255/96.

Proti uzneseniu o prerušení konania podali sťažovatelia 31. marca 1999 odvolanie. Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   č.   k.   20   Co   229/99-24 z 30. júna 1999 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,   pretože   dospel   k záveru,   že   podanie   predmetnej   žaloby   nie   je   dôvodom na prerušenie konania vo veci vypratania nehnuteľnosti.

Okresný   súd   však   napriek   tomu   od   júla   1999   do   16.   júna   2004,   keď   nariadil pojednávanie, vôbec nekonal. Sťažovatelia sa na prieťahy v konaní sťažovali sťažnosťou podanou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky 2. septembra 2003.

Sťažovatelia namietajú, že okresný súd vo veci postupuje zdĺhavo a neefektívne, hoci vec nie je natoľko zložitá,   aby ju   nemohol ukončiť v kratšej   lehote.   Počas 10 ročného obdobia trvania sporu sa nachádzajú vo veľkej právnej neistote. Hodnota prerokúvanej veci predstavuje čiastku najmenej 13 880 000 Sk, pretože ide o lokalitu v katastrálnom území S., známe ako lokalita B.

Podľa názoru sťažovateľov okresný súd porušuje ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto navrhli, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní vydal rozhodnutie,

„Na základe ktorého prijíma na ďalšie konanie túto našu sťažnosť pre porušenie nášho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré právo je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Po   začatí   konania   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   po   zistení   stavu   veci   vydal rozhodnutie   v ktorom   určí,   že   Okresný   súd   Bratislava   I porušil   právo   sťažovateľov   na prerokovanie jeho veci s. z. 13 C 26/97 bez zbytočných prieťahov, ktoré právo je zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a Okresnému   súdu   Bratislava   I prikazuje,   aby   bola   vec č. 13 C 26/97 čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľom Ing. M. Š. a J. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 000.- Sk, ktoré jemu Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Okresnému súdu Bratislava I ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov na účet jeho právneho zástupcu, ktorý je vedený vo V., a. s. a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia“.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. III. ÚS 297/06-12 z 21. septembra 2006 ju prijal na ďalšie konanie.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   vyjadrila   predsedníčka   okresného   súdu 20. apríla   2007   oznámením,   že   spisový   materiál   sa   od   21.   augusta   2006   nachádza   na krajskom súde z dôvodu podaného odvolania a že netrvá na ústnom pojednávaní. Právny zástupca sťažovateľov oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Na žiadosť ústavného súdu o zapožičanie spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 26/97 krajský súd 4. júna 2007 oznámil, že od 20. apríla 2007 sa spis opätovne nachádza na okresnom súde. Okresný súd následne (11. júna 2007) predmetný spis doručil ústavnému súdu.

Z predloženého   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   13   C   26/97   zistil   ústavný   súd nasledovný priebeh konania

Dňa   31.   januára   1997   bola   podaná   žaloba.   Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 13 C 26/97.

Dňa 19. marca 1998 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe.Dňa 8. apríla 1998 sa k žalobe vyjadrili žalovaní.Dňa 28. apríla 1998 prevzali sťažovatelia vyjadrenie žalovaných.Dňa 10. novembra 1998 právny zástupca žalovaných ospravedlnil svoju neúčasť aj neúčasť svojich klientov na pojednávaní nariadenom na 25. november 1998.

Dňa   25.   novembra   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Žalovaní   neboli   prítomní, pojednávanie bolo odročené na 3. marec 1999.

Dňa 23. novembra 1998 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľov k vyjadreniu žalovaných.

Dňa 3. marca 1999 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia boli prítomní, avšak na návrh žalovaných bolo konanie uznesením prerušené.

Dňa 7. apríla 1999 sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania.Dňa 11. júna 1999 bol spis doručený krajskému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 20 Co 229/99.

Dňa 28. júla 1999 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením č. k. 20 Co 229/99-24 z 30. júna 1999, ktorým napadnuté uznesenie zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 12. januára 2000 dala konajúca sudkyňa pokyn pripojiť spis tamojšieho súdu sp. zn. 9 C 255/96.

Dňa   13.   januára   2000,   17.   júla   2000,   12.   septembra   2002,   26.   februára   2001 a 9. apríla 2001 boli spísané úradné záznamy o tom, že spis sp. zn. 9 C 255/96 nemožno pripojiť, pretože sa nachádza u dr. H.

Dňa 20. októbra 2003 konajúca sudkyňa spísala úradný záznam zo spisu sp. zn. 9 C 255/96.

Dňa   16.   júna   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   nebola   prítomná sťažovateľka.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   okresný   súd   bude rozhodovať o návrhu na prerušenie konania.

Dňa   21.   septembra   2004   okresný   súd   rozhodol   uznesením   č.   k.   13   C   26/97-43 o prerušení   konania   až   do   právoplatného   skončenia   konania   okresného   súdu   sp.   zn. 9 C 255/96.

Dňa   14.   októbra   2004   sťažovatelia   podali   odvolanie   proti   uzneseniu   o prerušení konania.

Dňa 21. októbra   2004 bol spis doručený krajskému súdu.   Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 3 Co 343/04.

Dňa   8.   februára   2005   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s uznesením   č.   k. 3 Co 343/2004-75   z 30.   novembra   2004,   ktorým   krajský   súd   napadnuté   uznesenie prvostupňového súdu zrušuje.

Dňa 5. apríla 2005 faxovým podaním ospravedlnil JUDr. J. svoju neúčasť aj neúčasť klientov na pojednávaní nariadenom na 6. apríl 2005.

Dňa   6.   apríla   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovatelia   neboli   prítomní, prítomný bol ich právny zástupca. Bol vyhlásený rozsudok č. k. 13 C 26/97-83.

Dňa 13. júna 2005 podali žalovaní odvolanie.Dňa   16.   júna   2005   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľov   doložiť posledné ocenenie vypratávaných nehnuteľností (z dôvodu vyrubenia súdneho poplatku pre žalovaných za odvolanie).

Dňa 29. júna 2005 Správa katastra B. doručila okresnému súdu znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Š.

Dňa 30. júna 2005 doručili sťažovatelia okresnému súdu znalecký posudok Ing. Š. Dňa 18. júla 2005 okresný súd vyzval žalovaných zaplatiť súdny poplatok 49 225 Sk za odvolanie.

Dňa 2. augusta 2005 žalovaní požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 25. augusta 2005 okresný súd vyzval žalovaných na dokladovanie ich osobných, zárobkových a majetkových pomerov.

Dňa 17. augusta 2005 doručila žalovaná požadované doklady.Dňa 7. septembra 2005 doručil žalovaný požadované doklady.Dňa 1. februára 2006 okresný súd uznesením sp. zn. 13 C 26/97 priznal žalovaným oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 17. marca 2006 okresný súd požiadal Poštu B. oznámiť, na akú adresu požiadal o zasielanie zásielok JUDr. J.

Dňa 10. apríla 2006 P. oznámila adresu B.Dňa 28. augusta   2006   bol spis doručený krajskému súdu.   Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 3 Co 409/06.

Dňa 29. marca 2007 sa uskutočnilo na krajskom súde pojednávanie, na ktorom boli prítomní právni zástupcovia a bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa.

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 76/03, II. ÚS 219/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   26/97   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1.   Z hľadiska   predmetu   konania   ústavný   súd   nehodnotí   vec   ako   právne   zložitú, pretože rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach sa opiera o ustálenú judikatúru. Určitá skutková zložitosť veci vyplýva z rozsahu dokazovania, hlavne z potreby znaleckého dokazovania nevyhnutného pre rozhodnutie. Podľa názoru ústavného súdu však vec nie je mimoriadne právne zložitá.

2.   V rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   správanie   sťažovateľov. Z predloženého spisu zistil, že sťažovatelia sa   niekoľkokrát nezúčastnili na pojednávaní (sťažovateľka 16. júna 2004 a obaja sťažovatelia 6. apríla 2005). Inak ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na dĺžku konania alebo by odôvodňovali podiel sťažovateľov na zbytočných prieťahoch v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Úkony okresného súdu   nesvedčia   o tom,   že   by   tento   v konaní   v každej   etape   konania   postupoval   bez zbytočných   prieťahov.   Okresný   súd   síce   z dôvodu   potreby   posúdenia   veci   v súvislosti s iným prebiehajúcim konaním (sp. zn. 9 C 255/96) konanie prerušil, uznesenie o prerušení z dôvodu   jeho zrušenia   krajským   súdom   však   nenadobudlo   právoplatnosť.   V období   od januára 2000 do septembra 2004 (keď okresný súd opätovne rozhodol o prerušení konania) okresný súd nepostupoval dostatočne efektívne. Činnosť konajúceho sudcu sa obmedzila len na spisovanie úradných záznamov o tom, že nemožno pripojiť spis sp. zn. 9 C 255/96. V ďalšom období okresný súd postupoval v okolnostiach veci (neprítomnosť sťažovateľov na pojednávaní 6. apríla 2005 a zisťovanie osobných, zárobkových a majetkových pomerov žalovaných na účely oslobodenia od súdnych poplatkov), plynule.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože   namietané   konanie   okresného   súdu   sp.   zn.   13   C   26/97   bolo   v   čase rozhodovania   ústavného   súdu   o sťažnosti   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   neprikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   56   ods.   4 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   žiadali   priznať   finančné   zadosťučinenie   1   500   000   Sk   z dôvodu pretrvávajúcej právnej neistoty.

Ústavný súd zohľadnil všetky okolnosti prípadu, predovšetkým obdobia poznačené zbytočnými prieťahmi, celkovú dĺžku konania, povahu veci a dospel k záveru, že v danom prípade   bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   50   000   Sk   každému   sťažovateľovi primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu.   Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   aj   to,   že k prieťahom v konaní čiastočne prispeli aj sťažovatelia.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 9 504 Sk, a to dvakrát za dva úkony právnej služby, t. j. príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti (pričom táto základná sadzba bola znížená o 20   %   podľa   §   13   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) a k tomu štyrikrát náhradu režijného paušálu, spolu 712 Sk. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v celkovej sume 10 216 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2007