znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 297/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   K.   K.,   bytom   B.,   ktorou   namieta   porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 344/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta 2005   doručená   sťažnosť   I.   K.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojho základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 344/99 o neplatnosť platobného výmeru.

Podľa tvrdenia sťažovateľa na okresnom súde prebieha konanie vedené pod sp. zn. 5 C 344/99 o neplatnosť platobného výmeru na nájomné za užívanie bytu a služby s ním spojené s účinnosťou od 1. marca 1999. Výzvou zo 4. apríla 2005 bol sťažovateľ (žalobca) vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 1 000 Sk. Listom zo 4. júla 2005 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že uznesením z 15. apríla 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. mája 2005 a o ktorom sťažovateľ nemal žiadnu vedomosť, bolo odvolacie konanie   zastavené   a že   z toho   titulu   bude   sťažovateľovi   vrátený   súdny   poplatok,   ktorý medzitým uhradil sťažovateľ na účet okresného súdu. Na tento list reagoval sťažovateľ svojím listom zo 16. júla 2005 adresovaným okresnému súdu, v ktorom oznámil, že proti tomuto   uzneseniu   sa   nemohol   v zákonnej   lehote   ani   odvolať,   ani   ho   prevziať,   pretože od 20. apríla   2005   do   18.   mája   2005   bol   sťažovateľ   hospitalizovaný,   čo   preukázal aj lekárskym   potvrdením.   Súčasne   požiadal   súd   o opakované   doručenie   predmetného uznesenia a o odpustenie zmeškanej lehoty.

Sťažovateľ vidí porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   v tom, že bolo   odvolacie   konanie   zastavené   a vidí   v tom   odopretie   práva   na   spravodlivosť a nerešpektovanie princípu práva na súd.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ich ochrane postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom u neho pod č. k. 5 C 344/99 porušené boli.

2. Prikazuje Okresnému súdu Bardejov v právnej veci pod č. k. 5 C 344/99 konať ďalej.

3.   Priznáva   I.   K.   K.   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške   40   tis.   Sk (slovom štyridsaťtisíc korún slovenských), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.Ukladá   Okresnému   súdu   v Bardejove   uhradiť   vzniklé   trovy   tohto   konania na označený účet právneho zástupcu sťažovateľa,   a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný   súd   vyzval   okresný   súd   na   zaslanie   predmetného   súdneho   spisu.   Spis okresného súdu spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu bol doručený ústavnému súdu 27. septembra 2005. Predseda okresného súdu vo vyjadrení uvádza, že nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa o porušení jeho základných práv okresným súdom. Okresný súd v súlade s § 12 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis   z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o súdnych poplatkoch“)   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   odvolanie.   Postup okresného súdu bol v zhode so zákonom o súdnych poplatkoch a so zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Z tohto dôvodu   podľa   názoru   predsedu   okresného   súdu   nie   je   možné   akceptovať   tvrdenie sťažovateľa o odňatí práva na súdnu ochranu a navrhuje sťažnosť sťažovateľa odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o zjavne   neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené len tie fyzické alebo právnické osoby, ktoré splnili všetky zákonné podmienky spojené   s nadobudnutím   a uplatňovaním   takýchto   práv.   Z konania   o ústavnej   sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, keď sťažovateľ nesplnil niektorú zo zákonných podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, pričom tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť   súdu   nezávisle   a nestranne   vo   veci   konať   tak,   aby   bola   označenému   právu poskytnutá   ochrana   v medziach   zákonov,   ktoré   uvedené   ustanovenie   o súdnej   ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej   ochrany,   ale ju   aj   v určitej   kvalite,   t.   j.   zákonom   ustanoveným   postupom   súdu, dostať. Ďalej uviedol, že postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením   práva na súdnu   ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy.   Napokon   zdôraznil,   že   ochranu   základným   právam   a slobodám   poskytujú predovšetkým   všeobecné súdy,   pričom   ústavný   súd   súdnu   ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesným práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. OSP) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou podľa čl. 11 ústavy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).

Čl. 6 ods. 1 dohovoru sa každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich občianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské   práva   z 21.   februára   1975,   séria   A, č.   18,   s.   18,   §   36).   Právo   na   spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo   byť   prítomný   na   pojednávaní,   právo   na   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia   a iné požiadavky spravodlivého procesu.

V predmetnej právnej veci boli vykonané tieto úkony:Dňa 15. apríla 2005 okresný súd vydal uznesenie o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie   súdneho   poplatku   vo   výške   1   000   Sk   za   podané   odvolanie   proti prvostupňovému rozsudku.

Dňa   20.   apríla   2005   bolo   sťažovateľovi   (žalobcovi)   doručované   uznesenie o zastavení konania. Doručenie bolo neúspešné.

Dňa   21.   apríla   2005   bolo   vykonané   opakované   doručenie   uznesenia   o zastavení konania. Opäť neúspešne.

Na doručenke bol 25. apríl 2005 vyznačený ako deň doručenia pri uplatnení fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP.

Dňa 23. júna 2005 bol zaplatený súdny poplatok v hodnote 200 Sk. Dňa 4. júla 2005 bol daný príkaz na vrátenie zaplateného súdneho poplatku vo výške 200 Sk žalobcovi z dôvodu, že konanie bolo už zastavené uznesením z 15. apríla 2005.Dňa 14. júla 2005 bol žalobcom zaplatený súdny poplatok vo výške 800 Sk.Dňa 18. júla 2005 sa v spise nachádza úradný záznam, že žalobca študoval spis.Dňa   18.   júla   2005   žalobca   oznámil   okresnému   súdu,   že   uznesenie   o zastavení súdneho   konania   neprevzal   z dôvodu,   že   v čase   doručovania   bol   hospitalizovaný na oddelení psychiatrie (od 20. apríla 2005 do 18. mája 2005). Svoju hospitalizáciu doložil lekárskym potvrdením. Požiadal o opätovné doručenie predmetného uznesenia.

Dňa   26.   augusta   2005   okresný   súd   opätovne   doručoval   žalobcovi   uznesenie o zastavení konania.

Dňa   30.   augusta   2005   podal   žalobca   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu o zastavení konania.

Dňa   19.   septembra   2005   bol   žalobca   vyzvaný   na   doplatenie   súdneho   poplatku vo výške 200 Sk za odvolanie z dôvodu, že 4. júla 2005 mu bola táto suma vrátená.

Podľa § 47 ods. 2 OSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí,   že mu zásielku   príde   doručiť   znovu   v deň   a hodinu   uvedenú   v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne   obce   a   adresáta   o   tom   vhodným   spôsobom   upovedomí.   Ak   si   adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Na základe sťažnosti a na základe vyžiadaného spisu okresného súdu dospel ústavný súd   k záveru,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   344/99   nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ neprevzal uznesenie o zastavení konania, pretože sa v čase doručovania nezdržiaval v mieste svojho trvalého pobytu, a teda nemôže byť uplatnená domnienka doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP. Okresný súd v čase doručovania uznesenia o zastavení konania a následne, keď uplatňoval domnienku doručenia podľa § 47 ods. 2 OSP, nemal vedomosť o hospitalizácii sťažovateľa. Teda nejde tu o chybu spôsobenú okresným súdom. Sťažovateľ až následne informoval okresný súd o svojej hospitalizácii a do spisu potom doložil aj lekárske potvrdenie o tejto hospitalizácii. V konaní vedenom na okresnom súde sa po preukázaní lekárskeho potvrdenia o hospitalizácii   sťažovateľa   opätovne   doručovalo   uznesenie   o zastavení   konania,   proti ktorému   sťažovateľ   podal   odvolanie.   Teda   okresný   súd   po   preukázaní   lekárskeho potvrdenia   o hospitalizácii   sťažovateľa   v čase   doručovania   uznesenia   okresného   súdu o zastavení   súdneho   konania   riadne   ďalej   pokračuje   v súdnom   konaní,   ešte   raz   doručil sťažovateľovi   uznesenie   o zastavení   konania   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku,   proti ktorému   sťažovateľ   podal   odvolanie.   Keďže   okresný   súd   riadne   pokračuje   v konaní po preukázaní, že sťažovateľ sa v čase doručovania uznesenia okresného súdu nezdržiaval v mieste   doručenia,   vylučuje   to   záver,   že   v konaní   došlo   k namietanému   porušeniu uvedených základných práv sťažovateľa.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2005