znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 297/04-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   decembra   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka   prerokoval   sťažnosť   Ľudmily   Steblovej,   bytom   Ž.,   zastúpenej   advokátkou JUDr. J. F., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 842/99 a takto r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľudmily Steblovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 842/99   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 842/99   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ľudmile Steblovej   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40   000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Ľudmily Steblovej na účet advokátky JUDr. J. F., Advokátska kancelária, Ž., vo výške 9 340 Sk (slovom   deväťtisíctristoštyridsať   slovenských   korún)   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ľudmily Steblovej vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra 2004   doručená   sťažnosť   Ľudmily   Steblovej,   bytom   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátkou   JUDr.   J.   F.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   842/99   navrhovateľky Ľudmily   Steblovej   proti   Ing.   P.   P.   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že je účastníčkou konania, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 842/99 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Návrh na začatie konania bol podaný okresnému súdu 19. marca 1999 proti bývalému   manželovi   sťažovateľky   Ing.   P.   P.   Bezpodielové   spoluvlastníctvo   účastníkov zaniklo rozvodom manželstva dňom 22. marca 1996 na základe rozsudku okresného súdu č. k. 6 C 950/95-28 z 19. februára 1996, ktorý nadobudol právoplatnosť 22. marca 1996. Spis bol vedený pod sp. zn. Nc 237/99, neskôr pod sp. zn. 14 C 842/99. Navrhovateľka bola vyzvaná na upresnenie petitu, čo urobila 20. júla 1999.

Porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľka v tom, že konanie začaté v roku   1999 do   dnešného   dňa   nie je právoplatne skončené,   čo   u nej vyvoláva stav právnej neistoty a uvedená situácia má za následok aj to, že sťažovateľka nemôže disponovať s vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Sťažovateľka považuje za primerané, aby jej v tejto veci bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk. Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu až dosiaľ, je neprimerane dlhá. Počas tejto doby žije sťažovateľka v stave právnej neistoty.

Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné   právo   Ľudmily   Steblovej...   na   prerokovanie   a rozhodnutie   veci   bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na súdnu ochranu upravené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným súdom v Žiline č. k. 14 C 842/99 bolo porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   v Žiline,   aby   vo   veci vedenej na Okresnom súde v Žiline pod č. k. 14 C 842/99 konal.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť Ľudmile Steblovej...   primerané finančné zadosťučinenie v sume Sk 150.000,- do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť Ľudmile Steblovej... trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia celkom v sume Sk 9.340,- Sk (...) do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu podaním z 19. novembra 2004. V tomto podaní uvádza, že z predmetného súdneho spisu je zrejmé, že bez ohľadu na kvalitu podaní navrhovateľky okresný súd vo veci nekonal. Nový sudca prejedná vec efektívne po vrátení spisu z ústavného súdu.

Predseda   okresného   súdu   uviedol   v podaní   z 19.   novembra   2004   v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 29. novembra 2004 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 297/04-9 zo 7. októbra 2004 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy   aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto hľadísk predmetné konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno považovať za konanie zložité.

Pri kritériu „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľky.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup“   okresného   súdu,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa zaoberal nielen tvrdeniami sťažovateľov, resp. ich právneho zástupcu, ale aj celkovým priebehom predmetného konania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 842/99 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 19. marca 1999 došiel okresnému súdu návrh na začatie konania (zaevidovaný pod sp. zn. Nc 237/99).

Dňa 22. marca 1999 bola navrhovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku a úpravu petitu návrhu na začatie konania.

Dňa 8. apríla 1999 navrhovateľka zaplatila súdny poplatok.Dňa 24. mája 1999 okresný súd opätovne vyzval navrhovateľku na úpravu petitu.Dňa 20. júla 1999 navrhovateľka upresnila petit návrhu na začatie konania.Dňa 21. júla 1999 bol spis prevedený do registra C pod sp. zn. 14 C 842/99.Dňa 3. augusta 1999 bol rovnopis návrhu na začatie konania zaslaný odporcovi na vyjadrenie.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľky   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   garantovaného   čl.   48   ods.   2 ústavy z dôvodu, že   obdobie od 3. augusta 1999 (rovnopis návrhu zaslaný odporcovi na vyjadrenie) do 8. septembra 2004 (podaná sťažnosť ústavnému súdu) hodnotí ako prieťahy v konaní v trvaní 49 mesiacov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   základného   práva   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 14 C 842/99, ústavný súd mu prikázal konať.

Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 842/99 a prikázal okresnému súdu, ktorý jej právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 40 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na vyššie uvedené kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej   len   „vyhláška   č.   163/2002   Z.   z.“)   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   veci a prípravu zastúpenia, vypracovanie a podanie sťažnosti), pričom za jeden úkon si uplatnila odmenu vo výške 4 534 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk, čo spolu predstavuje sumu 9 340 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnou   zástupkyňou sťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bola sčasti vo veci úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a   je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a vypracovanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. vo výške 9 340 Sk (odmena za jeden úkon je 4 534 Sk plus režijný paušál 136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2004