znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 296/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.22 T 65/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   vecinamietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina (ďalej   len   „okresný   súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 65/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:«Na základe: „Opatrenie“ zo dňa 13.03.2008, sp. zn. OTp/122/2008-6 - príloha č. 1 ma   v   trestnej   veci   Okresný   súd   Žilina   ustanovil   za   obhajcu

. Nar... ďalej len obvinený).

Dňa   09.06.2009   sme   na   Okresnej   prokuratúre   Žilina   uzavreli:   „Dohoda   o   vine a treste“, sp. zn.: 1 Pv 1003/07-48 - príloha č. 2.

Následne Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 19.10.2009, sp. zn.: 22T/65/2009

-príloha   č.   3   obvineného   odsúdil   na   trest   povinnej   práce   v   trvaní   50   hodín.   Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009.

Následne   som   na   Okresný   súd   Žilina   podal   podanie:   „Vyúčtovanie   odmeny a hotových výdavkov spojených s obhajobou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ “ - príloha č. 4. Podanie som podal osobne do podateľne okresného súdu dňa 30.12.2009.

Okresný súd Žilina o mojom vyúčtovaní doposiaľ nerozhodol... Dňa   25.03.2014   som   osobne   do   podateľne   okresného   súdu   podal   podanie: „Urgencia na Vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov spojených s obhajobou

, ⬛⬛⬛⬛ “ zo dňa 25.03.2014 - príloha č. 5, ale súd na ňu nereagoval. Preto som dňa 23.07.2014 osobne do podateľne okresného súdu podal podanie: „Druhá urgencia na Vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov spojených s obhajobou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ “ - zo dňa 23.07.2014 - príloha č. 6, ale okresný súd na ňu nereagoval.

Podaním: „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo dňa 12.08.2014 - príloha č. 7 som sa obrátil na predsedu Okresného súdu Žilina, aby v predmetnej veci zjednal nápravu, ale on mi doposiaľ na moju sťažnosť neodpovedal, čo považujem za neprofesionálne, pretože viac ako mesiac na ňu neodpovedal.»

Keďže   trovy   za   zastupovanie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   T   65/2009sťažovateľovi neboli do podania sťažnosti ústavnému súdu uhradené, navrhuje, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛,   advokáta, na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   bolo   porušené   postupom Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   o   odmene   hotových   výdavkov   spojených   s   obhajobou ⬛⬛⬛⬛ vedenom pod sp. zn. 22T/65/2009.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v   konaní   o   odmene   hotových   výdavkov   spojených s obhajobou ⬛⬛⬛⬛ vedenom pod sp. zn. 22 T/65/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,-€. (slovom: tritisíc EUR), ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Vsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovateľ namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48   ods. 2   ústavy,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   ustálenou   judikatúrou   vyžadujepreukázanie   podania   sťažnosti   predsedovi   príslušného   súdu   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon   o   súdoch“).   Takúto   sťažnosť   totiž   ústavný   súd   považuje   za   účinný   prostriedokochrany   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (ako   aj   práva   podľa   čl. 6   ods. 1dohovoru),   ktorý   vzhľadom   na   subsidiárne   postavenie   ústavného   súdu   pri   ochranezákladných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnajnapr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ po predložení vyúčtovania trovokresnému   súdu   za   zastupovanie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   T   65/2009   ešte30. decembra   2009   bol   v uvedenej   súvislosti   úplne   nečinný   viac   ako   4   roky.O nedostatočnej   aktivite   spojenej   s uplatňovaním   svojho   práva   svedčí,   že   až   podanímdoručeným okresnému súdu 25. marca 2014 urgoval   úhradu uplatnených trov konania.V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na jednu zo základných zásad práva, ktorou je„vigilantibus iuris“, teda bdelým patrí právo alebo nech si každý stráži svoje práva vrátanepráv označených v sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Čo sa týka účinného uplatnenia prostriedku ochrany základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zistil, že okresný súdna sťažnosť   sťažovateľa   podanú   okresnému   súdu   12.   augusta   2014   reagoval   prípisomz 29. septembra 2014 sp. zn. 1 Spr 322/2014 (sťažovateľ prevzal 7. októbra 2014), v ktoromho vyzval na opätovné predloženie vyúčtovania uplatnených trov, pričom zdôraznil, žepo ich predložení budú uhradené. Podľa vyjadrenia okresného súdu odmena za zastupovaniev konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   22   T   65/2009   bola   poukázaná   na   účet   sťažovateľa22. decembra 2014.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   podaná   predsedoviokresného   súdu   na   prieťahy   v konaní   bola   efektívna,   pretože   okresný   súd   uznesenímz 2. októbra   2014   sťažovateľovi   trovy   za   zastupovanie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.22 T 65/2009   priznal,   pričom   uvedené   uznesenie   okresného   súdu   z 2.   októbra   2014nadobudlo právoplatnosť 28. októbra 2014.

Ďalej ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktoréhomal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanejveci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj hovyužil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to,   že sťažnosť na prieťahy adresovanáorgánu   štátnej   správy   súdov   zohráva   významnú   preventívnu   funkciu,   a to   ako   účinnýprostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahudošlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. IV. ÚS 104/03,IV. ÚS 73/05).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   je   nesporné,   že   po   uplatnení   sťažnosti   na   prieťahyadresovanej predsedovi súdu a po prijatí príslušných opatrení okresný súd, ako už bolouvedené,   uznesením   z 2.   októbra   2014   trovy   konania   sťažovateľovi   priznal,   čím   došlok odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnoučinnosťou okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2015