SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 296/2015-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.22 T 65/2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 65/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:«Na základe: „Opatrenie“ zo dňa 13.03.2008, sp. zn. OTp/122/2008-6 - príloha č. 1 ma v trestnej veci Okresný súd Žilina ustanovil za obhajcu
. Nar... ďalej len obvinený).
Dňa 09.06.2009 sme na Okresnej prokuratúre Žilina uzavreli: „Dohoda o vine a treste“, sp. zn.: 1 Pv 1003/07-48 - príloha č. 2.
Následne Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 19.10.2009, sp. zn.: 22T/65/2009
-príloha č. 3 obvineného odsúdil na trest povinnej práce v trvaní 50 hodín. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009.
Následne som na Okresný súd Žilina podal podanie: „Vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov spojených s obhajobou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ “ - príloha č. 4. Podanie som podal osobne do podateľne okresného súdu dňa 30.12.2009.
Okresný súd Žilina o mojom vyúčtovaní doposiaľ nerozhodol... Dňa 25.03.2014 som osobne do podateľne okresného súdu podal podanie: „Urgencia na Vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov spojených s obhajobou
, ⬛⬛⬛⬛ “ zo dňa 25.03.2014 - príloha č. 5, ale súd na ňu nereagoval. Preto som dňa 23.07.2014 osobne do podateľne okresného súdu podal podanie: „Druhá urgencia na Vyúčtovanie odmeny a hotových výdavkov spojených s obhajobou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ “ - zo dňa 23.07.2014 - príloha č. 6, ale okresný súd na ňu nereagoval.
Podaním: „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo dňa 12.08.2014 - príloha č. 7 som sa obrátil na predsedu Okresného súdu Žilina, aby v predmetnej veci zjednal nápravu, ale on mi doposiaľ na moju sťažnosť neodpovedal, čo považujem za neprofesionálne, pretože viac ako mesiac na ňu neodpovedal.»
Keďže trovy za zastupovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 65/2009sťažovateľovi neboli do podania sťažnosti ústavnému súdu uhradené, navrhuje, aby ústavnýsúd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, advokáta, na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Žilina v konaní o odmene hotových výdavkov spojených s obhajobou ⬛⬛⬛⬛ vedenom pod sp. zn. 22T/65/2009.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní o odmene hotových výdavkov spojených s obhajobou ⬛⬛⬛⬛ vedenom pod sp. zn. 22 T/65/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,-€. (slovom: tritisíc EUR), ktoré je Okresný súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Vsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovateľ namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžadujepreukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedokochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochranezákladných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnajnapr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ po predložení vyúčtovania trovokresnému súdu za zastupovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 65/2009 ešte30. decembra 2009 bol v uvedenej súvislosti úplne nečinný viac ako 4 roky.O nedostatočnej aktivite spojenej s uplatňovaním svojho práva svedčí, že až podanímdoručeným okresnému súdu 25. marca 2014 urgoval úhradu uplatnených trov konania.V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na jednu zo základných zásad práva, ktorou je„vigilantibus iuris“, teda bdelým patrí právo alebo nech si každý stráži svoje práva vrátanepráv označených v sťažnosti podanej ústavnému súdu.
Čo sa týka účinného uplatnenia prostriedku ochrany základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zistil, že okresný súdna sťažnosť sťažovateľa podanú okresnému súdu 12. augusta 2014 reagoval prípisomz 29. septembra 2014 sp. zn. 1 Spr 322/2014 (sťažovateľ prevzal 7. októbra 2014), v ktoromho vyzval na opätovné predloženie vyúčtovania uplatnených trov, pričom zdôraznil, žepo ich predložení budú uhradené. Podľa vyjadrenia okresného súdu odmena za zastupovaniev konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 65/2009 bola poukázaná na účet sťažovateľa22. decembra 2014.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť podaná predsedoviokresného súdu na prieťahy v konaní bola efektívna, pretože okresný súd uznesenímz 2. októbra 2014 sťažovateľovi trovy za zastupovanie v konaní vedenom pod sp. zn.22 T 65/2009 priznal, pričom uvedené uznesenie okresného súdu z 2. októbra 2014nadobudlo právoplatnosť 28. októbra 2014.
Ďalej ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktoréhomal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanejveci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj hovyužil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy adresovanáorgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinnýprostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahudošlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. IV. ÚS 104/03,IV. ÚS 73/05).
Ústavný súd konštatuje, že je nesporné, že po uplatnení sťažnosti na prieťahyadresovanej predsedovi súdu a po prijatí príslušných opatrení okresný súd, ako už bolouvedené, uznesením z 2. októbra 2014 trovy konania sťažovateľovi priznal, čím došlok odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnoučinnosťou okresného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýminezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2015