znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 296/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   R.,   B.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   T.   K.,   B., pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 43/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2008 doručená sťažnosť J. R., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. T. K., B.,   pre namietané porušenie jej základného práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 43/2006. Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:«Sťažovateľ podal 28. 04. 2006 (súdu doručený dňa 11. 5. 06) návrh na začatie konania označený ako „návrh na vydanie platobného rozkazu“.

Vo veci bol realizovaný iba jeden procesný úkon a to výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 25. 4. 2008.

Po podaní návrhu súd nevyzýval sťažovateľa na opravu návrhu resp. poskytnutie inej súčinnosti.

Sťažovateľ   podal   pre   nečinnosť   zo   strany   súdu,   v   zmysle   ustanovení   zákona č. 757/2004 Z. z., dňa 25. apríla 2008 sťažnosť na postup sudcu okresného súdu.

Súd nevybavil sťažnosť podanú proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov spôsobom, ktorý predpokladá zákona 757/2004 Z. z. Sťažovateľ podal dňa 20. 12. 2006 žiadosť o pokračovanie v konaní... Navodením právnej neistoty zo strany súdu, nekonaním súdu vo veci, kde je potrebná rýchla   a   účinná   ochrana   práv   účastníka   konania   a   zapríčineným   porušením   ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bol sťažovateľ vystavený nezáujmu príslušných orgánov verejnej   moci smerujúcej   k ochrane jeho   práv...   zastávame názor, že sú dané dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Sk... Na základe vyššie uvedeného zastávame stanovisko, že postupom súdu v konaní pod sp. zn. 10 C/43/2006 došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľ zakotveného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 10 C 43/06 porušil základné právo J. R. na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci sp. zn. 10 C 43/06 konal.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zároveň   sťažovateľovi   priznáva   10.000,-   Sk ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov a trovy právneho zastúpenia vo výške 7.938,50 Sk, spočívajúce v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v dvoch úkonoch právnej služby po 3.176,- Sk zvýšenej o sadzbu DPH vo výške 1.206,50 Sk a dvoch režijných   paušáloch   po   190,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť v rovnakej lehote k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri skúmaní opodstatnenosti sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru, prihliada ústavný súd na doterajšiu   dĺžku   konania   a na   to,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú môže okrem   iného   v prípade,   keď   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   možno   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle uvedeného článku ústavy (napr. I. ÚS 57/01, II. ÚS 199/02, IV. ÚS 296/04).

Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovenú lehotu na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu.

Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty   síce   prihliada,   avšak   ich   nedodržanie   automaticky   nevyvoláva   porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.

Vychádzajúc   z uvedeného,   z predloženej   sťažnosti   a z vyjadrenia   predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 3608/08 z 13. augusta 2008 ústavný súd zistil tento stav veci:

Dňa   11.   mája   2006   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie platobného rozkazu.

Dňa   25.   apríla   2008   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený 13. mája 2008.

Predsedníčka   okresného   súdu   pripustila   vznik   prieťahov,   avšak   podotkla, že povinnosťou sťažovateľky bolo v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov uhradiť súdny poplatok pri podaní návrhu.

Ústavný súd hodnotí činnosť okresného súdu ako ojedinelú nečinnosť, ktorá svojim rozsahom   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Vychádza   pritom   z celkovej   dĺžky   konania, ako aj zo zohľadnenia účasti sťažovateľky na vzniknutom prieťahu.

Až   pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   môže   spôsobiť   porušenie   základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú, bolo bezpredmetné rozhodovať o jej ďalších návrhoch.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008