znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 296/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. M., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cbi 2/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Š. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 19. septembra 2007 doručená sťažnosť Ing. Š. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cbi 2/06.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že: „Na Krajskom súde v Bratislave je od 04. 01. 2006 vedená právna vec sťažovateľa proti odporcovi: JUDr. R. H., správca konkurznej podstaty úpadcu D., a. s. v konkurze o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o vyplatenie náhrady mzdy. (...)

Z hľadiska dĺžky celého súdneho konania nemožno neprihliadnuť k tomu, že samotná žaloba vo veci bola podaná 30. 04. 2002, teda pred viac ako piatimi rokmi a do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté ani súdom prvého stupňa.

Sťažovateľ   poukazuje   na   to,   že   veci   pracovnoprávneho   charakteru   bývajú vybavované na všeobecných súdoch prednostne, pretože v takomto súdnom spore sa riešia existenčné problémy fyzickej osoby.

Krajský   súd   v   Bratislave   svojou   nečinnosťou   dokazuje,   že   k   tejto   skutočnosti v sťažovateľovej veci vôbec neprihliada.“

Sťažovateľ   ďalej   poukazuje   na   to,   že   podal   predsedovi   krajského   súdu   sťažnosť na prieťahy v konaní a podľa neho „Krajský súd v Bratislave je v podstate od 04. 01. 2006 nečinný a zostáva v tejto pozícií aj po sťažnosti na prieťahy v zmysle § 62 ods. l zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

V odpovedi predseda krajského súdu okrem iného uviedol, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom   krajského   súdu   v uvedenom   konaní   bolo   porušené   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal krajskému súdu konať v jeho právnej veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ podaním zo 4. júna 2007 doručil predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú mu odpovedal vyjadrením sp. zn. Spr. 2182/07 z 27. júna 2007. V tomto podaní okrem iného uviedol:„Šetrením v predmetnej veci som zistil, že vec napadla na Krajský súd v Bratislave dňa 04. 01. 2006 a pridelená bola na prejednanie a rozhodnutie JUDr. B. J. Rozvrhom práce na rok 2007 prevzala spis JUDr. M. V. a podľa ďalšej zmeny rozvrhu práce na rok 2007 bol spis pridelený dňa 07. 05. 2007 JUDr. D. M. Dovoľujem si Vám oznámiť, že z dôvodu   vysokého   nápadu   vecí   do   agendy   Cbi   ako   i   v   dôsledku   personálnych   zmien   v oddelení,   nebolo   v   možnostiach   a   silách   sudcov   vybavovať   veci   priebežne   tak,   ako napádajú.   Z   vyjadrenia zákonnej   sudkyne vyplýva,   že   po naštudovaní   spisu   a doposiaľ vykonaného dokazovania bude vec vytýčená na termín pojednávania v II. polroku 2007. Vzhľadom na vyššie uvedené si Vám dovoľujem oznámiť, že som v konaní krajského súdu   zistil   objektívny   prieťah,   ktorý   vznikol   v   dôsledku   uvedených   skutočností.   Preto dovoľte, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu za objektívne vzniknutý prieťah ospravedlnil.   Zároveň   Vám   oznamujem,   že   vec   budem   naďalej   sledovať   z   hľadiska   jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej právoplatného skončenia.“

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal pred tým,   než   sa   obrátil   na   ústavný   súd   (september   2007),   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní (v júni 2007),   takéto   využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa   § 53   ods. 1   zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť mu bola doručená iba v júli 2007, nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnosti napadnutému   všeobecnému   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   jeho nečinnosťou. Krajský súd navyše vo svojom vyjadrení ubezpečil sťažovateľa, že vec bude naďalej   sledovať „z   hľadiska   jej   bezprieťahovosti   a plynulosti   až   do   jej   právoplatného skončenia“.

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd zastáva   stanovisko,   že   podanie   predmetnej   sťažnosti   bolo   v danom   prípade   zo   strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   (m.   m.   IV.   ÚS   278/04, IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).

Preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2007