SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 295/2015-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, pre namietanéporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konanívedenom pod sp. zn. 83 Er 255/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. septembra2014 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť“,pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 83 Er 255/2014.
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že v predmetom v exekučnom konaní vystupujesťažovateľ v procesnom postavení povinného.
Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje okrem iného na rozsudok Krajského súdu v Prešovesp. zn. 3 Cob 15/2013 z 29. októbra 2013, ktorý je podľa jeho názoru „nespôsobilým exekučným titulom“ pre jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť.
Ďalej sťažovateľ uviedol:„Dňa 31. 5. 2014 mi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie Exekútorského úradu JUDr. Mateja Kršiaka Bratislava pod č. 33467/14, kde bol uvedený exekučný titul rozsudok KS PO č. k. 3 Cob 15/2013 zo dňa 29. 10. 2013 uvedený vyššie a poverenie Okresného súdu Prešov č. 5707134645 zo dňa 2. 5. 2014. Voči vydanému povereniu a návrhu údajného oprávneného boli na Exekútroský úrad JUDr. Materja Kršiaka Bratislava podané dňa 2. 6. 2014 v zákonnej lehote námietky s vecným odôvodnením. Podľa informácii zo súdu boli tieto námietky doručené Okresnému súdu Prešov ako exekučnému súdu 19. 6. 2014. Podľa § 50 odst. 21 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku musí súd tieto námietky vybaviť najneskôr do 60 dní.
V tejto nezákonnej exekúcii však ani po 60 dňoch nedošlo zo strany Okresného súdu Prešov k vydaniu uznesenia o námietkach. V deň podanej sťažnosti je tomu už štyri týždne, ktoré podľa zákonná sú považované ako prieťahy. Šesťdesiat dní uplynulo 19. 8. 2014.“
Z pripojených príloh k sťažnosti taktiež vyplýva, že sťažovateľ okrem námietok protiexekúcii podal aj návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd v prípise zo 6. augusta 2014pod sp. zn. 1 Spr O 869/2014 sťažovateľovi oznámil:
„Na základe Vášho e-mailového oznámenia zo dňa 14. 7. 2014 Vám po vyjadrení súdneho úradníka oznamujeme, že v predmetnej exekučnej veci bol súdu dňa 4.6.2014 doručený Váš návrh na zastavenie exekúcie a dňa 19.6.2014 od súdneho exekútora. V ten istý deň doručil súdny exekútor aj Vaše námietky proti exekúcii. V oboch podaniach uvádzate aj skutočnosti, ktoré bolo potrebné uviesť v pôvodnom súdnom konaní. Zároveň ste vzniesli námietku premlčania v zmysle § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obe podania boli zaslané oprávnenému na vyjadrenie s tým, že po jeho doručení bude rozhodnuté o Vašich námietkach a návrhu ma zastavenie exekúcie.
K udeleniu poverenia uvádzame, že bolo udelené na základe žiadosti exekútora a návrhu oprávneného, ktoré boli v súlade s právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorým je rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Cob/15//20l3-262 zo dňa 29.10.2013, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.12.2013. Ako povinný ste využili svoje právo a vo veci ste podali návrh na zastavenie exekúcie ako aj námietky proti exekúcii, ktorými podaniami sa súd zaoberá ako bolo uvedené vyššie.“
Keďže okresný súd dosiaľ o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie anio námietkach proti exekúcii nerozhodol, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v nálezevyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 83 Er 255/2014 porušil jehozákladné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby okresnému súdu prikázal vo veci konaťbez zbytočných prieťahov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 83 Er 255/2014 v súvislosti s nerozhodnutímtohto súdu o námietkach sťažovateľa z 13. júna 2014 proti exekúcii a návrhu sťažovateľazo 4. júna 2014 na zastavenie exekúcie.
Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že úlohou okresného súdu, ktorý jev exekučnom konaní exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomtokonaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkovexekučného konania predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch mávzhľadom na obsah týchto návrhov zákonom Národnej rady Slovenskej republikyč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ustanovenú lehotuna svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sajeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktorézačína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorýmzo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného poriadku,exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide o odklad,resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57 Exekučnéhoporiadku môže exekučný súd v niektorých prípadoch rozhodnúť aj bez návrhu(m. m. III. ÚS 68/2013).
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že podstatou, účeloma cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu lenvtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva eštemohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejtosťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súdposkytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03 a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudsképráva vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnostič. 16970/05 z 3. 3. 2009).
Ústavný súd zistil, že o návrhu sťažovateľa zo 4. júna 2014 na zastavenie exekúcie,ako aj o námietkach sťažovateľa z 13. júna 2014 proti exekúcii okresný súd rozhodoluznesením z 11. septembra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. septembra 2014.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci o námietkach sťažovateľa protiexekúcii okresný súd rozhodol po uplynutí lehoty na rozhodnutie ustanovenej § 50 ods. 2druhou vetou Exekučného poriadku, v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu boloo predmetných námietkach, ako aj o návrhu na zastavenie exekúcie meritórne (aj keď ešteneprávoplatne, pozn.) rozhodnuté, a teda k namietanému porušeniu označeného práva užnemohlo dochádzať. Okrem toho ani dĺžka napadnutého konania sama osebe nemá takúústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konaniekonštatovať porušenie označeného práva sťažovateľa (podobne napr. I. ÚS 96/2011,III. ÚS 541/2011, III. ÚS 91/2012, III. ÚS 54/2013 a iné).
Keďže v danom prípade ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označenéhopráva sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z tohto dôvodu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhochsťažovateľa v nej uvedených.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2015