znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 295/2015-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   pre namietanéporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v   konanívedenom pod sp. zn. 83 Er 255/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. septembra2014 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť“,pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)postupom Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenompod sp. zn. 83 Er 255/2014.

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že v predmetom v exekučnom konaní vystupujesťažovateľ v procesnom postavení povinného.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje okrem iného na rozsudok Krajského súdu v Prešovesp. zn. 3 Cob 15/2013 z 29. októbra 2013, ktorý je podľa jeho názoru „nespôsobilým exekučným titulom“ pre jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť.

Ďalej sťažovateľ uviedol:„Dňa 31. 5. 2014 mi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie Exekútorského úradu JUDr. Mateja Kršiaka Bratislava pod č. 33467/14, kde bol uvedený exekučný titul rozsudok KS PO č. k. 3 Cob 15/2013 zo dňa 29. 10. 2013 uvedený vyššie a poverenie Okresného   súdu   Prešov   č.   5707134645   zo   dňa   2.   5.   2014.   Voči   vydanému   povereniu a návrhu   údajného   oprávneného   boli   na   Exekútroský   úrad   JUDr.   Materja   Kršiaka Bratislava podané dňa 2. 6. 2014 v zákonnej lehote námietky s vecným odôvodnením. Podľa informácii zo súdu boli tieto námietky doručené Okresnému súdu Prešov ako exekučnému súdu 19. 6. 2014. Podľa § 50 odst. 21 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku musí súd tieto námietky vybaviť najneskôr do 60 dní.

V tejto nezákonnej exekúcii však ani po 60 dňoch nedošlo zo strany Okresného súdu Prešov k vydaniu uznesenia o námietkach. V deň podanej sťažnosti je tomu už štyri týždne, ktoré podľa zákonná sú považované ako prieťahy. Šesťdesiat dní uplynulo 19. 8. 2014.“

Z pripojených príloh k sťažnosti taktiež vyplýva, že sťažovateľ okrem námietok protiexekúcii podal aj návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd v prípise zo 6. augusta 2014pod sp. zn. 1 Spr O 869/2014 sťažovateľovi oznámil:

„Na základe Vášho e-mailového oznámenia zo dňa 14. 7. 2014 Vám po vyjadrení súdneho úradníka oznamujeme, že v predmetnej exekučnej veci bol súdu dňa 4.6.2014 doručený Váš návrh na zastavenie exekúcie a dňa 19.6.2014 od súdneho exekútora. V ten istý   deň   doručil   súdny   exekútor   aj   Vaše   námietky   proti   exekúcii.   V oboch   podaniach uvádzate aj skutočnosti, ktoré bolo potrebné uviesť v pôvodnom súdnom konaní. Zároveň ste vzniesli námietku premlčania v zmysle § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka. Obe podania boli   zaslané   oprávnenému   na   vyjadrenie   s   tým,   že   po   jeho   doručení   bude   rozhodnuté o Vašich námietkach a návrhu ma zastavenie exekúcie.

K   udeleniu   poverenia   uvádzame,   že   bolo   udelené   na   základe   žiadosti   exekútora a návrhu oprávneného, ktoré boli v súlade s právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorým je rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Cob/15//20l3-262 zo dňa 29.10.2013, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.12.2013. Ako povinný ste využili svoje právo a vo veci ste podali návrh na zastavenie exekúcie ako aj námietky proti exekúcii, ktorými podaniami sa súd zaoberá ako bolo uvedené vyššie.“

Keďže   okresný   súd   dosiaľ   o návrhu   sťažovateľa   na   zastavenie   exekúcie   anio námietkach   proti   exekúcii   nerozhodol,   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   v nálezevyslovil,   že   okresný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   83   Er   255/2014   porušil   jehozákladné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby okresnému súdu prikázal vo veci konaťbez zbytočných prieťahov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   námietka   porušenia   základného   práva   sťažovateľana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 83 Er 255/2014 v súvislosti s nerozhodnutímtohto súdu o námietkach sťažovateľa z 13. júna 2014 proti exekúcii a návrhu sťažovateľazo 4. júna 2014 na zastavenie exekúcie.

Ústavný   súd   už   v   minulosti   vyslovil,   že   úlohou   okresného   súdu,   ktorý   jev exekučnom konaní exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomtokonaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkovexekučného   konania   predložených   mu   exekútorom,   pričom   v niektorých   prípadoch   mávzhľadom   na obsah   týchto   návrhov   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)a o zmene   a   doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   ustanovenú   lehotuna svoje rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sajeho úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktorézačína   doručením   návrhu   na   vykonanie   exekúcie   exekútorovi   a pokračuje   niektorýmzo spôsobov   vykonávania   exekúcie   ustanovených   vo štvrtej   časti   Exekučného   poriadku,exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide o odklad,resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57 Exekučnéhoporiadku   môže   exekučný   súd   v niektorých   prípadoch   rozhodnúť   aj   bez   návrhu(m. m. III. ÚS 68/2013).

Z konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   taktiež   vyplýva,   že   podstatou,   účeloma cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu lenvtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva eštemohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnostiústavnému   súdu   už   nemôže   dochádzať   k   namietanému   porušovaniu   označeného   práva,ústavný   súd   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú,   pretože   konanie   o   takejtosťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súdposkytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03 a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudsképráva   vo   veci   Miroslav   Mazurek   proti   Slovenskej   republike,   rozhodnutie   o   sťažnostič. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Ústavný súd zistil, že o návrhu sťažovateľa zo 4. júna 2014 na zastavenie exekúcie,ako   aj   o námietkach   sťažovateľa   z 13.   júna   2014   proti   exekúcii   okresný   súd   rozhodoluznesením z 11. septembra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. septembra 2014.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že hoci o námietkach sťažovateľa protiexekúcii okresný súd rozhodol po uplynutí lehoty na rozhodnutie ustanovenej § 50 ods. 2druhou   vetou   Exekučného   poriadku,   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   boloo predmetných námietkach, ako aj o návrhu na zastavenie exekúcie meritórne (aj keď ešteneprávoplatne, pozn.) rozhodnuté, a teda k namietanému porušeniu označeného práva užnemohlo dochádzať. Okrem toho ani dĺžka napadnutého konania sama osebe nemá takúústavne   relevantnú   intenzitu,   aby   bolo   možné   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konaniekonštatovať   porušenie   označeného   práva   sťažovateľa   (podobne   napr.   I.   ÚS   96/2011,III. ÚS 541/2011, III. ÚS 91/2012, III. ÚS 54/2013 a iné).

Keďže v danom prípade ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označenéhopráva sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z tohto   dôvodu   bolo   bez   právneho   významu   rozhodovať   o ďalších   návrhochsťažovateľa v nej uvedených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2015