znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 295/08-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   S.,   Cyperská   republika,   zastúpeného   advokátom JUDr. A.   B.,   B.,   pre namietané   porušenie základného   práva   na   zákonného   sudcu   podľa čl. 48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 37 Zm 415/1999 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2008 doručená sťažnosť S., Cyperská republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.   A.   B.,   B.,   pre namietané porušenie základného   práva   na zákonného sudcu   podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 37 Zm 415/1999 o zaplatenie 350 000 000 Kč.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Rozhodnutím - Dodatkom k rozvrhu práce spr. 3740/2007 zo dňa 05. 03. 2008 - predsedníčky Krajského súdu v Bratislave - JUDr. G. Š. sme boli po bezmála desiatich rokoch odňatí svojmu zákonnému sudcovi a bol zrušený vytýčený termín pojednávania. O tejto   skutočnosti   sme   boli   informovaní   upovedomením   o   odročení   alebo   odvolaní pojednávania z dôvodu zmeny rozvrhu práce a zmeny zákonného sudcu zo dňa 25. 03. 2008, ktoré nám Krajský súd v Bratislave doručil dňa 01. 04. 2008.

Uvedené   rozhodnutie   je   porušením   našich   základných   ľudských   práv   a   slobôd zaručených   Ústavou   Slovenskej   republiky,   Dohovorom   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, ako aj Listinou základných práv a slobôd.

Poštovou zásielkou zo dňa 5. 3. 2008 nám Krajský súd v Bratislave oznámil termín súdneho pojednávania vytýčený na deň 8. 4. 2008 vo veci S., Cyperská republika, zast. JUDr. A. B. proti žalovanému S., B., zast. JUDr. J. C., CSc., B.

Vytýčeniu pojednávania na Krajskom súde v Bratislave predchádzali tieto úkony: 1/ Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 37 Zm 415/99 zo 4. 7. 2006 zamietol náš návrh na pokračovanie prerušenom v konaní.

2/ Proti tomuto uzneseniu sme podali odvolanie dňa 3. 8. 2006. 3/ O našom odvolaní rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd a rozhodnutím č. k. 5 Obo 151/2006 zo dňa 9. 6. 2006 a povolil pokračovať v konaní. 4/   Proti   tomuto   uzneseniu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   podal   S.,   a.   s. dovolanie,   v   ktorom   sa   domáhal   zrušenia   napadnutého   rozhodnutia   a vyslovenia stanoviska, že konanie o našich zmenkových nárokoch má byť ďalej prerušené.

5/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd odmietol a zamietol dňa 28. 8. 2007 dovolanie S., a. s. a vyslovil názor, že v konaní sa má pokračovať.

6/   Krajský   súd   v   Bratislave   dňa   30.   10.   2007   vyzval   na   oznámenie   návrhov na doplnenie dokazovania.

Krajskému   súdu   v   Bratislave   sme   14.   1.   2008   podali   návrh   na   doplnenie dokazovania.

8/ Krajský súd v Bratislave v ďalšom konaní vyzval právneho zástupcu odporcu na doplnenie návrhu na vykonanie dôkazov a konkretizovanie otázok, ku ktorým majú byť svedkovia vypočutí.

Zhrnutím tohto postupu chceme poukázať na to, že zákonný sudca vo veci konal a prípad bol vo vysokom štádiu prípravy na prerokovanie veci.

Dňa 01. 04. 2008 nám Krajsky súd v Bratislave doručil v právnej veci navrhovateľa S.,   Cyperská   republika,   proti   žalovanému   S.,   B.,   zast.   JUDr.   J.   C.,   CSc.,   Br.,   sp. zn. 37 Zm 415/1999 upovedomenie o zrušení pojednávania vytýčeného na deň 08. 04. 2008 o 9:00   hod.   na   č.   dv.   58.   z   dôvodu   zmeny   rozvrhu   práce   a   zmeny   zákonného   sudcu. Podpísaná JUDr. K. S.

Stanovisko Krajského súdu v Bratislave a JUDr. K. S. si nevieme vysvetliť, lebo 5. 3. 2008   rozhodla   o   vytýčení   pojednávania   a   rozhodnutím   niekoľko   dní   pred   termínom pojednávania samotný termín zrušila.

Práve   takýto   nevysvetliteľný   a   ťažko   pochopiteľný   postup   vyvoláva   nedôveru, či slovenské   súdy   postupujú   spravodlivo   v   tomto   prípade   voči   zahraničným   účastníkom sporu najskôr proti českej U., a. s. O. a neskôr aj proti nám, novému majiteľovi zmeniek, spoločnosti S., Cyperská republika, ktorá ich nadobudla od správkyne konkurznej podstaty. Podľa nášho názoru boli jednoznačne porušené v tomto spore základné princípy spravodlivého súdneho konania. Administratíva Krajského súdu v Bratislave tým, že odňala vec   zákonnému   sudcovi,   ktorý   ju   začal   pojednávať,   porušila   princíp   zákonného   sudcu a vyvolala dôvodné obavy či je vec spravodlivo posudzovaná a prerokovávaná.

Právo na zákonného sudcu je neopomenuteľná podmienka spravodlivého procesu (I. ÚS 20/02).

Takýto   zásah   do   prebiehajúceho   sporu   sa   uskutočnil   už   v   roku   2003, keď podpredseda   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   ktorý   viedol   administratívu Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   bez   akéhokoľvek   oprávnenia   vymenil   dvoch zákonných sudcov dovolacieho súdu a to dr. M. L. a dr. J. S. a nahradil ich ďalšími dvoma sudcami podľa vlastného výberu. Novovytvorený senát v rozpore s § 243f ods. 2 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. prijal protizákonné mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora a zrušil rozsudky, ktorými nám boli priznané zmenkové nároky.

V   súvislosti   so   zrušením   termínu   pojednávania   na   deň   8.   4.   2008   a   odvolaním zákonného sudcu poukazujeme na § 52 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch, podľa ktorého predseda   súdu   predkladá   návrh   rozvrhu   práce   na   nasledujúci   rok   sudcovskej   rade na prerokovanie do 1. decembra kalendárneho roka. Rozvrh práce vydá predseda súdu najneskôr   do   15.   decembra   kalendárneho   roka,   ktorý   predchádza   kalendárnemu   roku, na ktorý   je   rozvrh   práce   určený.   K   takémuto   postupu   evidentne   nedošlo   a   preto   bol porušený   tento   základný   princíp   rozhodovania   zodpovedných   činiteľov   súdnej   správy. Dodatkom k rozvrhu práce č. Spr. 3740/2007 zo dňa 05. 03. 2008 došlo k dodatočnej zmene rozvrhu   práce.   Zákonná   sudkyňa   totiž   vytýčila   termín   pojednávania   dňa   05.   03.   2008, pričom ešte v ten deň sa rozhodlo o tom, že naďalej nebude zákonnou sudkyňou a termín pojednávania zrušila. Rozvrh práce, ktorým bola odvolaná zákonná sudkyňa, nemohol byť uskutočnený v zákonom termíne teda do 15. decembra 2007.

Zmenkový proces č. k. 37 Zm 415/1999 sa vlečie už takmer desať rokov v rozpore so zásadou, že zmenka má jej majiteľovi zabezpečiť rýchly návrat finančných prostriedkov tak ako to vyplýva zo zák. č. 191/1950 Zb. ako aj ženevskej konferencie.

Odňať   pridelenú   vec   jednému   sudcovi   a   prideliť   ju   inému   sudcovi   možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok pre odňatie veci. Typickým príkladom môže byť vylúčenie sudcu podľa § 14 až 16 Občianskeho súdneho poriadku. Iná výmena sudcu nepredstavuje zmenu v osobe, ktorá je v súlade so zákonom. V predmetnej veci neboli splnené podmienky na odňatie veci zákonnému sudcovi vyžadované zákonom a preto je odňatie právnej veci sp. zn. 37 Zm 415/1999 zákonnej sudkyni v rozpore so základným právom garantovaným Ústavou Slovenskej republiky - „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“ a javí sa účelovo.

Z obsahu práva na zákonného sudcu jednoznačne logicky vyplýva, že sudca, ktorému bola   vec   pridelená   na   vybavenie,   musí   o   nej   konať   od   začiatku   až   do   jej   skončenia. Z uvedeného vyplýva, že je absolútne v rozpore s inštitútom zákonného sudcu, aby bol tento v priebehu roka bez zákonnom predpokladaných skutočností menený dodatkami k rozvrhu práce,   ktoré   nemajú   oporu   v   zákone.   Podľa   §   52   zákona   o   súdoch   č.   757/2004   Z.   z. v platnom   znení   je   striktne   dané,   že   predseda   súdu   predkladá   návrh   rozvrhu   práce na nasledujúci kalendárny rok sudcovskej rade na prerokovanie najneskôr do 01. decembra kalendárneho   roka...   Predseda   súdu   je   povinný   vydať   rozvrh   práce   do   15.   decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Akékoľvek dodatočné zmeny vo forme dodatkov k rozvrhu práce sú v rozpore so zákonom pokiaľ sa netýkajú výnimiek uvedených v zákone o súdoch č. 757/2004 Z. z. v platnom znení, alebo Občianskym súdnym poriadkom.

Zákonná   sudkyňa   nebola   vylúčená   z   prejednania   veci   v   súlade   s   ustanoveniami Občianskeho   súdneho   poriadku,   nie   je   a   ani   nebola   dlhodobo   neprítomná,   prípadne práceneschopná, nezanikla jej funkcia sudcu, naďalej vykonáva svoju funkciu na Krajskom súde v Bratislave, rovnako nám nie je známa žiadna náhla prekážka, brániaca zákonnej sudkyni vykonávať jednotlivé úkony v konaní.

V nadväznosti na uvedené sme presvedčení, že zo strany Krajského súdu v Bratislave došlo   k   hrubému   porušeniu   ústavného   princípu   -   „nikoho   nemožno   odňať   zákonnému sudcovi...

Podstatou   práva   na   zákonného   sudcu   spočíva   v   ochrane   pred   svojvoľným či účelovým obsadzovaním súdu ad hoc, pretože predstavuje pre každého účastníka rovnakú cennú záruku, že o jeho veci budú rozhodovať súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad, (I. ÚS 20/02).»

Sťažovateľ je toho názoru, že postupom krajského súdu bolo porušené jeho základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie svojich práv vidí v tom, že v predmetnom súdnom konaní došlo k zmene zákonného sudcu bez toho, aby na to bol zákonný dôvod. Na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil porušenie jeho základného práva na zákonného   sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   a   práva   na   spravodlivý   proces   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dodatkom k rozvrhu práce č. Spr. 3740/2007 z 5. marca 2008 v konaní vedenom   krajským   súdom   pod   sp.   zn.   37   Zm   415/1999,   aby   zrušil   uvedený   dodatok k rozvrhu práce a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

K sťažnosti   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr.   3498/2008 z 27. augusta 2008 vyjadrila predsedníčka krajského súdu, v ktorom uviedla:

«Vaše dožiadanie   predložil   dňa   28.   07.   2008   vyšší   súdny   úradník na vyjadrenie zákonnej sudkyni, ktorá sa k veci písomne vyjadrila podaním dňa 04. 08. 2008.

Uviedla, že na základe dodatku č. 7 zo dňa 05. 03. 2008 k Rozvrhu práce krajského súdu   na   kalendárny   rok   2008,   prevzala   nevybavené   veci   z   oddelenia   15Zm   (predtým sudkyňa - JUDr. K. S.) a 16Zm (predtým sudkyňa - JUDr. E. Sz.), ktoré jej boli pridelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov; medzi nimi i vec sp. zn. 37Zm 415/1999, ktorá je predmetom sťažnosti. Súdne spisy zákonná sudkyňa fyzicky prevzala dňa 11. 04. 2008.

Predmetný spis sp. zn. 37Zm 415/1999 zákonná sudkyňa fyzicky prevzala dňa 09. 07. 2008 z dôvodu, že bol pripojený k Spr. 3212/2008. Po preštudovaní spisu vo veci nariadila pojednávanie na termín 10. 10. 2008 o 09.30 hod., č. dv. 54.

Dodatok k Rozvrhu práce zo dňa 05. 03. 2008 bol vypracovaný z dôvodu prechodu siedmich sudkýň z obchodnoprávneho kolégia do kolégia občianskoprávneho.

O zmene sudcu sa účastníci konania dozvedeli zrejme z oznámenia o zrušení termínu pojednávania, nariadeného na deň 08. 04. 2008.

Podľa   dátumu   prevzatia   na   návratke   doručenky,   právni   zástupcovia   účastníkov konania   oznámenie   prevzali   dňa   01.   04.   2008   (za   žalobcu)   a   dňa   31.   03.   2008 (za žalovaného).

Dovolím   si,   pán   sudca   spravodajca,   vysloviť   názor   na   tvrdenia   sťažovateľa o porušení jeho ústavného práva „odňatím zákonného sudcu“ tunajším súdom. Mám za to, že tento názor sťažovateľa nemá právny základ a ani oporu v Ústave SR.

Vec   sp.   zn.   37Zm   415/1999   nebola   odňatá   zákonnej   sudkyni,   a   nedošlo   ani k svojvoľnému   (účelovému)   obsadzovaniu   tunajšieho   súdu   osobami   sudcov   tak, ako to sťažovateľ uvádza. Naopak, za účelové považujem konanie samotného sťažovateľa, keďže nechce pripustiť, že by vec rovnako objektívne a nestranne rozhodla iná zákonná sudkyňa,   ktorej   bola   táto   vec   pridelená   náhodným   výberom   pomocou   technických a programových prostriedkov, a preto ju žiada vrátiť pôvodnej sudkyni.

V   tejto   súvislosti   poukazujem   na   ustanovenie   §   50   ods.   2   písm.   d)   a   e)   zákona č. 757/2004 Z. z. osudoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“), ako určujúce na zmenu obsahu Rozvrhu práce a zaťaženosť sudcov. Ťažiskové   je   ustanovenie   §   51   ods.   4písm.   b)   a   c)   zákona   č.   757/2004   Z.   z., na základe ktorého predseda súdu musí zo zákona zabezpečiť zmeny v osobách sudcov a zaručiť   rovnomernosť   zaťaženia   sudcov   v   tom   prípade,   ak   takáto   situácia   nastane. Ako štatutárna   zástupkyňa   Krajského   súdu   v   Bratislave,   konštatujúc,   že   takýto „nerovnovážny“ stav vo výkone činnosti súdu nastal, musela som riešiť zaťaženosť sudcov (v danom prípade najmä obchodného a občianskeho úseku) tunajšieho súdu. Preto som obratom pristúpila k plneniu tejto úlohy v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona.   Dodržanie   zákonných   ustanovení   bolo   z   mojej   strany   splnené   vydaním spomínaného dodatku č. 7 k Rozvrhu práce na kalendárny rok 2008.

Požiadavka tvorby nového Rozvrhu práce a dodatkov k nemu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, 2 a 7 citovaného zákona bola mnou realizovaná tak, aby bol zabezpečený riadny výkon súdnictva tunajšieho súdu.

Z tohto dôvodu nesúhlasím so zrušením dodatku č. 7 k Rozvrhu práce zo dňa 05. 03. 2008   krajského   súdu   podľa   návrhu   sťažovateľa,   obsiahnutého   v   jeho   sťažnosti.   Proces vydávania Rozvrhu práce a jeho dodatkov, je totiž jeden zo základných interných riadiacich aktov, ktoré predseda súdu bežne vydáva. Nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom a vôbec   nie   v   rozpore   s   právnym   poriadkom   Slovenskej   republiky,   ako   to   proklamuje sťažovateľ.

Spochybňovanie obsahu, platnosti a účinnosti riadiaceho aktu predsedu krajského súdu   sťažovateľom,   ktorý   v   sebe   zahŕňa   celý   výkon   činnosti   krajského   súdu,   preto považujem   za   neopodstatnené.   Neopodstatnenosť   podanej   sťažnosti   opieram o dokumentáciu   súdneho   spisu   sp.   zn.   37Zm   415/1999.   Z   nej   je   zrejmé,   že   sťažovateľ neuplatnil, resp. nevyplýva z nej, že by sťažovateľ uplatnil v tomto konaní námietku proti odňatiu   zákonného   sudcu,   pričom   tak   mal   a   mohol   urobiť   najskôr   v   odvolacom alebo dovolacom   konaní   (ustanovenie   §   237,   písm.   g)   zákona   č.   40/2006   Z.   z.   – Občiansky súdny poriadok; úplné znenie v znení neskorších predpisov; ďalej len,,O. s. p.“). V   danom   prípade   teda   absentuje   využitie   práva   sťažovateľa   podaním   námietky   tak, ako mu to umožňuje citované ustanovenie O. s. p.

Navyše som toho právneho názoru, že konaním sťažovateľa - podaním sťažnosti, došlo z jeho strany k porušeniu princípu (zásady) subsidiarity, uvedenom v ustanovení § 53 ods.   1   zákona   č.   38/1993   Z.   z.,   v   ktorom   sa   uvádza,   že   sťažnosť   nie   je   prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov.   Takýmto   mimoriadnym   právnym predpisom je, okrem iných, aj vyššie uvedený O. s. p. Z dôvodu, že sťažovateľ nevyužil všetky   zákonné   riadne   opravné   prostriedky,   žiadam   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky (ďalej len „ÚS SR“), aby takúto, predčasne podanú sťažnosť sťažovateľa, odmietol. Pokiaľ ide o samotné konanie, zo súdneho spisu sp. zn. 37Zm 415/1999 tiež vyplýva, že zákonná sudkyňa v inkriminovanom čase (dňa 05. 03. 2008 - č. 1. 1411), kedy už mala vedomosť   ako   predsedníčka   obchodnoprávneho   kolégia,   ale   tiež   ako   predsedníčka Sudcovskej   rady   o   pripravovaných   zmenách   v   osobách   sudcov   za   účelom   odstránenia ich nerovnomerného zaťaženia na jednotlivých kolégiách tunajšieho súdu, ktoré mali byť obsiahnuté v dodatku č. 7 k Rozvrhu práce, vytýčila vo veci termín pojednávania na deň 08. 04. 2008. Je nesporné, že stanovený termín pojednávania musel byť súdom zrušený v dôsledku prijatých a zavedených zmien v Rozvrhu práce a zmeny v osobe zákonného sudcu od 01. 04. 2008. Preto predmetné konanie pôvodnej sudkyne považujem za účelový krok. Z   tohto   dôvodu   žiadam,   aby   ÚS   SR,   podanú   ústavnú   sťažnosť   ako   neprípustnú, ev. zjavne neopodstatnenú, odmietol uznesením bez ústneho pojednávania aj v nadväznosti na všeobecné ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.»

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu,   ktorým   sa   riadi   organizácia   práce   súdu   pri   zabezpečovaní   výkonu   súdnictva na príslušný kalendárny rok.

Podľa   §   50   ods.   2   písm.   e)   zákona   o súdoch   rozvrh   práce   obsahuje   spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka.

Podľa   §   51   ods.   4   písm.   c)   zákona   o súdoch   náhodným   výberom   pomocou technických   prostriedkov   a   programových   prostriedkov   schválených   ministerstvom   sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).

Podľa judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené   podmienky   na   funkciu   sudcu.   Okrem   toho   z nej   vyplýva,   že   za   zákonného sudcu treba   pokladať   sudcu   určeného   v súlade   s rozvrhom   práce   (II.   ÚS   47/99, III. ÚS 202/02).

Ústavný súd už vyslovil, že účel základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy sa splní, „ak o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť, za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide   o sudcu,   ktorý   je   oprávnený   konať   a rozhodovať   určitý   druh   súdnej   agendy“ (II. ÚS 15/96, III. ÚS 90/02).

Za   zákonného   sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   zásadne   treba   považovať   toho, kto bol určený na prerokovávanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak však nastanú okolnosti   odôvodňujúce   presun   takto   pridelenej   veci   (resp.   agendy)   na   iného   sudcu pre dôvody   uvedené   v právnom   predpise,   tak   aj   sudcov,   ktorým   boli   veci   následne pridelené, treba takisto považovať za zákonných sudcov podľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Postup predsedu súdu ako orgánu štátnej správy súdov, ktorý je v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, nemožno preto bez ďalšieho hodnotiť ako porušenie základného práva účastníka súdneho konania podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 87/01, II. ÚS 118/02 a II. ÚS 119/02, III. ÚS 90/02).

Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke zákonného sudcu vo svojich rozhodnutiach, v ktorých   uviedol,   že   nezávislosť   a nestrannosť   sú   všeobecne   považované za neodmysliteľné súčasti pojmu súd. Úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké   ich   od   seba   odlíšiť.   Nestrannosť   definovaná   aj   ako   neprítomnosť   predsudku (zaujatosti)   a straníckosti   býva považovaná za pojem   širší   ako nezávislosť.   Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Sudcovská   nezávislosť   a nestrannosť   znamenajú   aj   nezávislosť   a nestrannosť   každého jednotlivého sudcu a okrem iného sa prejavuje tiež v princípe, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. V tomto smere ide aj o nezávislosť a nestrannosť zákonného sudcu. V tomto rozhodnutí ústavný súd tiež uviedol, že sudca musí poskytovať dostatočné záruky, aby bola vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti vo veci. V tomto spojení môže mať význam aj zjav, zdanie (appearances), teda že spravodlivosť je aj transparentne vykonávaná. Podstatou je tu dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti   u verejnosti   vzbudzovať.   Pojem   „zákonný   sudca“   vrátane   jeho   atribútu „nestrannosti“ treba interpretovať aj s prihliadnutím na medzinárodne záväzky Slovenskej republiky (III. ÚS 16/00, III. ÚS 90/02).

Z ustanovení § 50 ods. 2 písm. e) a § 51 ods. 4 písm. c) zákona o súdoch vyplýva, že predseda súdu je v prípade rozdielnej zaťaženosti sudcov povinný túto situáciu riešiť dodatkom   k rozvrhu   práce   a v prípade   týchto   zmien   je   nový   zákonný   sudca   vyberaný pomocou technických a programových prostriedkov. Dodatok k rozvrhu práce z 5. marca 2008 bol vypracovaný z dôvodu prechodu siedmich sudkýň z obchodnoprávneho kolégia do kolégia občianskoprávneho. O zmene sudcu sa právny zástupca sťažovateľa dozvedel z oznámenia o zrušení termínu pojednávania nariadeného na 8. apríl 2008. Toto oznámenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 1. apríla 2008. Predseda súdu je povinný zo zákona zabezpečiť zmeny v osobách sudcov a zaručiť rovnomernosť zaťaženia sudcov v tom   prípade, ak takáto situácia nastane. Keďže takýto nerovnovážny stav vo výkone činnosti krajského súdu nastal, zaťaženosť sudcov (v danom prípade najmä obchodného a občianskeho   úseku)   bolo   potrebné   riešiť vydaním dodatku   č.   7   k   rozvrhu   práce na kalendárny rok 2008 tak, aby bol zabezpečený riadny výkon súdnictva krajského súdu.

Ústavný súd je toho názoru, že napadnutým dodatkom k rozvrhu práce krajského súdu v konaní na krajskom súde vedenom pod sp. zn. 37 Zm 415/1999 nedošlo k porušeniu základného   práva   sťažovateľa   na   zákonného   sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti. Nie je zrejmé, akým spôsobom by krajský súd napadnutým dodatkom k rozvrhu práce porušil označené práva sťažovateľa. Napadnutý dodatok k rozvrhu práce krajského súdu   bol   prijatý   v súlade   so   zákonom   v rámci   právomoci   predsedníčky   tohto   súdu. Namietané porušenie práv sťažovateľa nie je v príčinnej súvislosti s postupom predsedníčky krajského súdu pri výkone jej právomoci ako orgánu štátnej správy súdu.

Ústavný   súd   v nadväznosti   na   uvedené   sťažnosť   odmietol   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť   je   bez   ďalšieho   právneho   významu zaoberať sa ďalšími návrhmi obsiahnutými v sťažnosti.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008