znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 295/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., S., zastúpeného advokátom JUDr. F. K., H., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základných   práv   rozhodnutiami   Okresného   súdu   Humenné sp. zn. 11 C 734/02   z   5.   júna   2003,   Krajského   súdu   v   Prešove   sp.   zn. 11 Co 41/04 zo 14. decembra   2005   a   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. 3 Cdo   289/06 zo 14. júna 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2007 doručená   sťažnosť   J.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenia   svojich základných práv rozhodnutiami Okresného súdu Humenné sp. zn. 11 C 734/02 z 5. júna 2003, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 Co 41/04 zo 14. decembra 2005 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 289/06 zo 14. júna 2007.

V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:

„Na   Okresnom   súde   v   Humennom   bola   podaná   žaloba   o   určenie   vlastníctva k nehnuteľnosti   Z.   R.   rod.   K.   a   spol.   proti   mne,   J.   K.   dňa   05. 09. 2002.   Rozsudkom Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 11C 734/2002 zo dňa 05. 06. 2003 bolo rozhodnuté, kde s rozsudkom súdu I. stupňa som nebol spokojný a podal som odvolanie. Krajský súd v Prešove   svojím   rozsudkom   sp.   zn.   11 Co 41/04   zo   dňa   14. 12. 2005   a   právoplatným 27. 01. 2006 zmenil rozsudok a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ani s týmto rozsudkom som nebol spokojný, a preto som podal mimoriadny opravný prostriedok dovolanie   na   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v   Bratislave,   ktoré   uznesením   NS   SR v Bratislave sp. zn. 3 Cdo 289/2006 zo dňa 14. júna 2007 dovolanie bolo odmietnuté (...). Už od začiatku konania súd procesné pochybil v konaní, keď nevykonal náležité dokazovanie a to aj Krajský súd v Prešove, kde som žiadal zrušiť rozsudok súdu I. stupňa, ale hneď, bez ďalších dôkazov, rozhodol.

Aj Ústava Slovenskej republiky chráni ľudské práva a vlastníctvo k nehnuteľnosti je nedotknuteľné.

Vôbec   nebolo   preukázané,   aby   poručiteľ   J.   K.,   zanechal   podiel   k   nehnuteľnosti, skrývajúcej sa s pop. čís. (...) obce K. Už v odvolaní proti rozsudku súdu I. stupňa som popísal dôvody, ktoré súd nevykonal, ale odvolací súd pominul naše dôkazy. Tieto dôvody pominul aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pri podanom dovolaní (...).

Neviem   pochopiť,   ako   súdy   mohli   bezdôvodne   určiť   podiel   k   rodinnému   domu, ktorého som ja výlučným vlastníkom, bez môjho súhlasu, ak poručiteľ nezanechal a dedičia

-žalobkyňa nepreukázali podiel k tomuto rodinnému domu č. (...), k starému rodinnému domu sa zriekli podielu, čo už bolo prejednávané dedičstvo pod D 250/79. Preto ešte raz vidím   ústavnú   ochranu   nehnuteľnosti   občana   a   jej   nedotknuteľnosti   a   v   tom   vidím   aj pochybenia v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Bratislava. Verím,   že Ústavný súd zistí   nález - pochybenia v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zruší ich rozhodnutia ako nedôvodné, že bol porušený zákon a vec vráti na ďalšie konanie. Inej možnosti nápravy po vyčerpaní všetkých prostriedkov som nemal, iba domôcť sa pravdy cestou sťažnosti na Ústavný súd...“

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom   podľa   § 20 ods.   1, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   preto   výzvou   zo   14.   augusta   2007   upozornil   právneho   zástupcu sťažovateľa na zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom a vyzval ho, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy   sťažnosť   v   požadovanom   rozsahu   doplnil.   Zároveň   ho   poučil   o   následkoch   jej nedoplnenia v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Výzva ústavného súdu bola advokátovi riadne doručená 16. augusta 2007.

Na   predmetnú   výzvu   reagoval   podaním   označeným   ako   „Doplnenie   odstránenia nedostatkov pri podaní sťažnosti“ doručeným ústavnému súdu 27. augusta 2007.

V tomto podaní sťažovateľ okrem iného uviedol:„Podľa §-u 20 zák. č. 38/1993 Z. z. dopĺňam v tom smere, že sťažnosť smeruje proti pôvodnej žalobkyni ako účastníčke konania Z. R., r. K., K.

Ostatné doklady som pripojil k podanej sťažnosti. Podrobne som uviedol v sťažnosti pochybenia rozsudku KS Prešov č. 41 Co 41/04-74 (správne 11 Co 41/04-74, pozn.) keď vôbec neskúmal skutkový stav veci, lebo dedič nemôže dediť po poručiteľovi ak poručiteľ nezanechal   žiaden   majetok.   Táto   skutočnosť   bola   jasne   preukázaná,   ale   súdy   túto skutočnosť pominuli.

Nehnuteľnosť som nadobudol kúpnou zmluvou, ku ktorej bolo preukázané vlastníctvo predávajúceho a bol vložený vklad vlastníckeho práva na Správe katastra v S. Poručiteľ nemal tam žiaden podiel ani kúpna zmluva nebola vyhlásená za neplatnú.

Podľa §-u 50 ods. 1 pís. a bolo porušené základné právo k vlastníctvu nehnuteľnosti nesprávnym rozhodnutím KS Prešov a NS - SR Bratislava (...).

Preto   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   vrátil   vec   na   ďalšie   konanie   teda   zrušil predchádzajúce rozhodnutia lebo moja sťažnosť je dôvodná a vyniesol toto Rozhodnutie: Ústavný   súd   v   Košiciach   zrušuje   rozsudok   KS   Prešov   č.   11 C 734/2002   zo   dňa 14. 12. 2005   a   právoplatného   27. 1. 2006,   uznesenie   NS   SR   v   Bratislave   sp.   zn. 3 Cdo 289/ 2006 zo dňa 14. júna 2007 a vracia vec na ďalšie konanie KS Prešov.

Preto, že sú pochybnosti zo strany Z. R., r. K., K., že by zneužila už právoplatný rozsudok KS Prešov, aby zakázal predbežne prevod svojho podielu na inú osobu pokiaľ nebude Ústavným súdom rozhodnuté a vyniesol toto Uznesenie:

Ústavný súd SR Košice predbežne zakazuje Z. R., r. K. K., prevod nehnuteľnosti jeho podielu nehnuteľnosti rod. domu pop. č. (...) obec K. postaveného na parcele CKM 813 v pomere ¼-iny a ½-iny až do rozhodnutia o sťažnosti Ústavným súdom v Košiciach.“

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma, či nie sú dôvody na jej odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Prekážkou   prijatia   sťažnosti na ďalšie   konanie   je   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   vo   veci   konať,   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, oneskorené podanie sťažnosti, neprípustnosť sťažnosti alebo podanie   sťažnosti   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   zjavná   neopodstatnenosť sťažnosti. V týchto prípadoch môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť sťažnosť uznesením aj bez ústneho pojednávania.

Pri   posúdení   splnenia   predpísaných   náležitostí   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd dospel k záveru, že sťažnosť nemá niektoré zákonom predpísané náležitosti. Nie je z nej jednoznačné,   proti   komu   návrh   smeruje,   pretože   z   jej   doplnenia   vyplýva,   že   sťažnosť smeruje   podľa   §   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   proti „pôvodnej   žalobkyni   ako účastníčke   konania   Z.   R.,   r.   K.,   K....“,   ale   pritom   sa   sťažovateľ   domáha   vyslovenia porušenia jeho základných práv rozhodnutiami všeobecných súdov (tým, že v jeho právnej veci bol neúspešný). Sťažovateľ v sťažnosti taktiež vôbec nešpecifikoval, porušenie ktorých svojich základných práv a slobôd podľa Ústavy Slovenskej republiky namieta a riadne ich neoznačil podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde v sťažnosti ani v jej petite (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a   o   zmene a   doplnení   zákona č.   455/1991 Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené náležitosti   úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom   (obdobne II. ÚS 117/05).

Ústavný   súd   preto   na   základe   uvedeného   rozhodol   o   odmietnutí   sťažnosti sťažovateľa, a to pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2007