znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 294/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť POLY, spol. s r. o., so sídlom Ž., zastúpenej advokátom JUDr. I. M., Advokátska kancelária, Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 K 45/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť POLY, spol. s r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2004 doručená sťažnosť POLY, spol. s r. o., so sídlom Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom   JUDr.   I.   M.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 K 45/00. Ide o konkurznú vec úpadcu NAZA–Z, a. s., T., v ktorej sťažovateľka má postavenie konkurzného veriteľa.

Podľa tvrdenia sťažovateľky na spoločnosť NAZA–Z, a. s., T. bol krajským súdom 26.   júna   2000   vyhlásený   konkurz.   Navrhovateľom   bola   spoločnosť   NAZA,   s.   r.   o.,   T. Sťažovateľka podaním z 31. júla 2000 prihlásila do konkurzného konania svoju splatnú pohľadávku   vo   výške   984   993,61   Sk.   Správca   konkurznej   podstaty   na   prieskumnom pojednávaní konanom 22. novembra 2000 uznal pohľadávku sťažovateľky v plnej výške so zaradením do štvrtej triedy. Podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľky, sťažovateľka svojím   postupom   nezapríčinila   pomalý   postup   súdu.   Postup   sťažovateľky   hodnotí   ako aktívny. V zákonnej lehote a v súlade s uznesením krajského súdu sťažovateľka prihlásila svoju splatnú pohľadávku do konkurzu. Bez meškania reagovala na požiadavky a výzvy konajúceho súdu, resp. správcu konkurznej podstaty.

Podaním z 10. júna 2004 sťažovateľka podala predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy   v konaní podľa   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992 Zb.   o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“). Avšak ani na základe tejto sťažnosti podľa názoru sťažovateľky nedošlo k náprave.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie svojich práv vidí sťažovateľka v tom, že predmetná konkurzná vec je prejednávaná konkurzným súdom od 25. februára 2000   (viac   ako   4   roky),   pričom   ide   o stav   právnej   neistoty   sťažovateľky,   pretože   táto právna   vec   nebola   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   právoplatne   rozhodnutá, a poukazuje   na   to,   že   účelom   konkurzu   je   dosiahnuť   aspoň   pomerné   uspokojenie konkurzných veriteľov z úpadcovho majetku. Sťažovateľka zastáva názor, že s ohľadom na skutkovú, resp. právnu zložitosť tejto právnej veci, doba, počas ktorej sa vedie predmetné konanie, je neprimerane dlhá.

Sťažovateľka si uplatňuje aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, ktoré odôvodňuje stavom pretrvávajúcej právnej neistoty. Sťažovateľka je   podnikateľkou   a absencia   finančných   prostriedkov   pre   ňu   znamená   nemožnosť vysporiadať si svoje právne a finančné vzťahy s úpadcom a má veľký vplyv aj na schopnosť sťažovateľky plniť si svoje finančné záväzky, a následne to má vplyv na jej existenciu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   v konaní   pred   Krajským   súdom   v Bratislave,   č.   k.   9   K   45/00 v konkurznej veci úpadcu NAZA–Z, a. s., T. porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v súlade   s čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, č. k. 9 K 45/00 v konkurznej veci úpadcu NAZA–Z, a. s., T. konať.

Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 100.000,- Sk.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I. M. titulom trov právneho zastúpenia čiastku 9.340,- Sk za 2 úkony právnej pomoci.“

Ústavný súd vyzval 1. júla 2004 krajský súd na vyjadrenie a zaslanie predmetného súdneho spisu. Vyjadrenie a spis krajského súdu sp. zn. 9 K 45/00 boli doručené ústavnému súdu   12.   augusta   2004.   Z vyjadrenia   predsedu   krajského   súdu   vyplýva,   že   ukončeniu konkurzného konania sp. zn. 9 K 45/00 bránia v súčasnosti prebiehajúce incidenčné konania vedené pod sp. zn. 69 Cbi 318/00, sp. zn. 56 Cbi 244/01 a sp. zn. 46 Cbi 62/02. Až po ich právoplatnom   skončení   môže   správca   konkurznej   podstaty   podať   súdu   konečnú   správu a pripraviť   podklady   pre   ukončenie   konkurzného   konania.   Z uvedeného   dôvodu sa   nestotožňuje   s názorom   sťažovateľky,   že   by   v konaní   krajského   súdu   vedenom   pod sp.   zn.   9   K 45/00   boli   krajským   súdom   zapríčinené   prieťahy.   Po   vyhlásení   konkurzu 26.   júna   2000   krajský   súd   v predmetnom   konaní   postupoval   plynulo   a riadne,   vždy v súčinnosti so správcom konkurznej podstaty Mgr. B. D. Správca konkurznej podstaty pod dozorom krajského súdu vykonáva všetky úkony smerujúce k splneniu účelu konkurzu, a to pomerného   uspokojenia   prihlásených   a správcom   konkurznej   podstaty   uznaných pohľadávok   konkurzných   veriteľov.   Sporné   pohľadávky   sú   predmetom   incidenčných konaní. Ich skončenie je nevyhnutným predpokladom pre   ďalší postup   v konkurznom konaní.   Od   výsledku   incidenčných   konaní   bude   závisieť   rozdelenie   výťažku   medzi konkurzných veriteľov. II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podľa § 2 ods. 2 ZKV cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podľa § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti,   výšky alebo poradia, môžu sa   domáhať určenia   svojho práva v lehote určenej súdom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o zjavne neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené   len   tie   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   splnili   všetky   zákonné podmienky spojené s nadobudnutím   a uplatňovaním takýchto práv.   Z konania o ústavnej sťažnosti   sú   preto   vylúčené   také   návrhy,   v ktorých   sťažovateľ   nesplnil   niektorú   zo zákonných podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či   preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95). Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Zo   spisu   sp.   zn. 9   K 45/00   ústavný súd zistil,   že   ide   o právnu   vec –   konkurzné konanie   vedené   proti   úpadcovi   NAZA–Z,   a.   s.,   T.   Konanie   bolo   začaté   na   návrh navrhovateľa NAZA, s. r. o., T. z 25. februára 2000 a konkurz na úpadcu NAZA–Z, a. s., T. bol vyhlásený 26. júna 2000 uznesením krajského súdu sp. zn. 9 K 45/00.

Na základe sťažnosti a spisu krajského súdu sp. zn. 9 K 45/00 dospel ústavný súd k záveru, že v konaní krajského súdu nedošlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na   krajskom súde prebieha v súvislosti s predmetným konkurzným   konaním   vedeným   pod   sp.   zn.   9   K 45/00   viacero   incidenčných   sporov. Ide o nasledujúce incidenčné spory:

- sp. zn. 69 Cbi 318/00 – žalobca NAZA, s. r. o., T. c/a žalovaný Mgr. B. D., správca konkurznej podstaty úpadcu NAZA–Z, a. s. v konkurze, T. o určenie pravosti pohľadávky vo výške 6 194 280,18 Sk,

- sp. zn. 56 Cbi 244/01 – žalobca JUDr. D. K., správca konkurznej podstaty úpadcu NAZA, s. r. o., T. c/a žalovaný Mgr. B. D., správca konkurznej podstaty úpadcu NAZA–Z, a. s., T. o vylúčenie veci,

-   sp.   zn.   46   Cbi   62/02   –   žalobca   NAZA,   s.   r.   o.,   T.   c/a   žalované   1)   Prvá komunálna banka, a. s., Ž. a 2) NAZA–Z, a. s., T. o určenie pravosti pohľadávky vo výške 108 200 000 Sk.  

Bez   skončenia   týchto   incidenčných   konaní   nemožno   skončiť   konkurzné   konanie vedené pod sp. zn. 9 K 45/00 vzhľadom na to, že od výsledku týchto konaní závisí pomer, v akom sa medzi konkurzných veriteľov bude v rámci rozvrhového konania rozdeľovať výťažok z predaja konkurznej podstaty. To vylučuje záver, že v konaní došlo k porušeniu uvedených základných práv sťažovateľky.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Keďže sťažovateľka nebola vo veci úspešná, ústavný súd jej nepriznal primerané finančné zadosťučinenie ani náhradu trov právneho zastúpenia.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2004