znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 293/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Juraja Néveriho, bytom V. O., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19, čl. 20, čl. 35, čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 10 C 179/01 z 20. mája 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Juraja Néveriho   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2004 doručená sťažnosť Ing. Juraja Néveriho, bytom V. O. (ďalej len „sťažovateľ“), z 21. júla 2004, ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 19, čl. 20, čl. 35, čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 10 C 179/01 z 20. mája 2004 o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 10 C 179/01 vo veci žaloby sťažovateľa proti Poľnohospodárskemu družstvu   Kolárovo   o vydanie   poľnohospodárskych   pozemkov,   majetkového   podielu, vydanie   bezdôvodného   obohatenia   a o   náhradu   nemajetkovej   ujmy,   ako   aj ušlého   zisku v časti   týkajúcej   sa   vydania   majetkového   podielu,   vydania   bezdôvodného   obohatenia, náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady ušlého zisku.

Sťažovateľ uviedol, že okresný súd, ktorému bola sťažovateľova žaloba v predmetnej veci postúpená Krajským súdom v Nitre „... od začiatku presadzoval poplatkovú povinnosť za   podanú   žalobu,   hoci   podľa   môjho   názoru   zákon   o súdnych   poplatkoch   71/92   Zb. oslobodzuje podania od súdnych poplatkov v prípade ak sa jedná o podania vyplývajúce z 229/91 Zb.

Situácia dospela do toho štádia, že súd bez poplatkovej povinnosti bude konať len vo veci   vydania   pozemkov   a konanie   v časti   žaloby   o vydanie   majetkového   podielu v hodnote   183   121,-   Sk   ako   aj   v časti   vydania   bezdôvodného   obohatenia   vo   výške cca 1 000 000,-   Sk   z dôvodu   užívania   môjho   majetku   uznesením   z 20.   05.   2004   zastavil do zaplatenia súdnych poplatkov vo výške cca 48 tis. Sk.

Uznesenie súdu o zastavení konania okrem toho, že je v rozpore s § 1, § 2, § 3, § 4 Občianskeho   zákonníka,   t.   j.   zásadami   zákonnosti,   keď   umožňuje   neoprávnenej   osobe v rozpore so zákonnosťou užívať cudzí majetok, je podľa môjho názoru trestným činom, ktorý   zlegalizuje   ďalšiu   trestnú   činnosť   výsledkom   ktorej   je   obmedzovanie   mojich základných ľudských práv a slobôd (...)“.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto   rozhodol: „zastavením   časti konania   10   C   179/2001   z dôvodu   nezaplatenia   súdnych   poplatkov,   došlo   k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa podľa čl. 19, čl. 20, čl. 35, čl. 46, čl. 48 Ústavy, preto ruší uznesenie z 20. 05. 2004 vo veci 10 C 179/2001 a nariaďuje aby súd vo veci konal v rozsahu celého podania bez vyrubenia súdnych poplatkov nakoľko podania v uvedenej veci sú oslobodené od poplatkovej povinnosti.“

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“).   K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre advokáta   na   zastupovanie   sťažovateľa   v konaní   pred   ústavným   súdom,   tak   ako   to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ nepripojil k sťažnosti kópiu právoplatného rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k zásahu do jeho základných práv a ktoré svojou ústavnou sťažnosťou napádal (§ 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde). K sťažnosti nepripojil   ani   dôkazy   o   využití   opravných   prostriedkov,   resp.   dostupných   právnych prostriedkov   nápravy   vo vzťahu   k namietanému zásahu do   ním   označených   základných práv (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   listom   zo   6.   augusta   2004   upozornil   sťažovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho, aby v lehote do 14 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil, inak bude jeho sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   reagoval   podaním   z 24.   augusta   2004   doručeným   ústavnému   súdu 27. augusta   2004,   v ktorom   okrem   iného   uviedol: „V   prílohe   prikladám   uznesenie 10 C 179/2001   z 20.   05.   2004   o zastavení   konania   (...)   z dôvodu   nezaplatenia   súdnych poplatkov.

Voči   predmetnému   uzneseniu   nebolo   podané   odvolanie,   nakoľko   uznesením OS Komárno 10 C 179/01 z 04. 04. 2002 bola žiadosť na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietnutá,   následne   uznesením   KS   Nitra   25   Co   34/02-79   z 30.   02.   2002   predmetné uznesenie bolo potvrdené aj keď bolo nariadené prehodnotiť výšku poplatkovej povinnosti. Po zmene a doplnení podania (žaloby, pozn.) dňa 29. 07. 2003, v nadväznosti na uznesenie   KS   Nitra   z 30.   02.   2002 (správne   malo   byť   z 30.   12.   2002   ako   vyplýva z pripojených   príloh,   pozn.) Okresný   súd   v Komárne   1.   12.   2003   vydal   nové   výzvy   na zaplatenie súdnych poplatkov v inej výške.

V nadväznosti   na   uvedenú   výzvu   som   podal   06.   01.   2004   opätovne   žiadosť   na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Následne sa spísala zápisnica na OS Komárno dňa 11. 03. 2004 kde sa upresnili číselné hodnoty podania.

Následne 24. 03. 2004 OS Komárno vydal výzvy na zaplatenie súdnych poplatkov, ale na odlišné finančné istiny než zápisnične dňa 11. 03. 2004 boli ustálené.

Proti uvedeným výzvam som podal odvolanie s poukazom na vady, dňa 21. 7. 2003. Záverom OS Komárno uznesením 10 C 179/2001 z 20. 05. 2004 konanie vo väčšej časti podania zastavil (...).“

V podaní z 24. augusta 2004 požiadal sťažovateľ zároveň o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

1.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných práv uznesením okresného súdu sp. zn. 10 C 179/01 z 20. mája 2004 o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 10 C 179/01 v časti týkajúcej sa návrhu na vydanie majetkového podielu,   vydanie   bezdôvodného   obohatenia,   na   náhradu   nemajetkovej   ujmy a náhradu ušlého zisku (kópiu označeného rozhodnutia predložil sťažovateľ ústavnému súdu v prílohách pripojených k doplňujúcemu podaniu z 24. augusta 2004).

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Citované ustanovenie čl. 127 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným   súdom   princípom   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   ústavný   súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných   práv   alebo   slobôd   v tých   prípadoch,   ak   o ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd.

Uvedený   princíp   sa   nepochybne   týka   prípadov,   v ktorých   sa   sťažovatelia   ako účastníci súdneho konania môžu domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd, k porušeniu ktorých malo dôjsť pochybením vo veci konajúceho súdu, využitím opravných prostriedkov,   ktoré   im   na   tento   účel   dáva   k dispozícii   zákon   [v   danom   prípade predovšetkým   Občiansky   súdny   poriadok   (ďalej   aj   „OSP“)   v spojení   s   §   14   zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o   súdnych   poplatkoch   a   poplatku   za   výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)].

Podľa § 14 zákona č. 71/1992 Zb. na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí primerane Občiansky súdny poriadok.

Podľa   prvej   vety   §   201   OSP   účastník   môže   napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevylučujú podanie odvolania proti uzneseniu súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.).

Podľa   §   237   písm.   f)   OSP   dovolanie   je   prípustné   proti   každému   rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa   ustálenej   judikatúry   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   ako súdu   dovolacieho   (§   10a   ods.   1 OSP)   odňatím   možnosti   konať sa v zmysle   tohto   ustanovenia   rozumie   taký   závadný   procesný   postup   súdu,   ktorým   sa účastníkovi znemožní realizácia tých   jeho procesných   práv,   ktoré mu Občiansky   súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, keď súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci podmienky pre tento postup neboli splnené (porovnaj R 50/1997, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. augusta 2001 sp. zn. 2 Cdo 6/01).

3. Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ sa mohol   ochrany   pred   zásahom   do   svojich   základných   práv   a slobôd   spočívajúcom v napadnutom uznesení okresného súdu sp. zn. 10 C 179/01 z 20. mája 2004 o zastavení konania účinne domáhať využitím riadneho opravného prostriedku – odvolania a v prípade potreby aj mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania v konaní pred všeobecnými súdmi.

Ústavný   súd   neakceptoval   argumentáciu   sťažovateľa   zdôvodňujúcu   nepodanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 10 C 179/01 z 20. mája 2004 negatívnym rozhodnutím okresného súdu (uznesenie sp. zn. 10 C 179/01 zo 4. apríla 2002) a následne aj odvolacieho   súdu   (uznesenie   č.   k.   25   Co   34/02-79   z   30.   decembra   2002)   o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní sp. zn. 10 C 179/01 podľa § 138 ods.   1 OSP,   pretože   toto   negatívne   rozhodnutie o sťažovateľom   uplatnenom oslobodení od súdnych poplatkov podľa § 21a ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov   k   pôde   a inému   poľnohospodárskemu   majetku   v znení   neskorších   predpisov v predmetnom   konaní   nie   je   podmienené,   resp.   prejudikované   nepriznaním   oslobodenia sťažovateľa od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP.

Právomoc   všeobecných   súdov   poskytnúť   sťažovateľovi   ochranu   pred   zásahom do jeho   základných   práv   a slobôd   v danej   veci   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   na meritórne prerokovanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

V dôsledku tejto skutočnosti sa rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2004