SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 292/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sži 11/2013z 29. januára 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Sži 11/2013 z 29. januára 2014 (ďalej len„napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným Krajskémusúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutiavydaného týmto súdom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupek informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)v znení neskorších predpisov. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 S 279/2012 z 3. septembra2013 rozhodol o zastavení tohto konania „podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.“z dôvodu, že sťažovateľka nezaplatila „súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov“, o čom ju predtým poučil.Na základe odvolania sťažovateľky najvyšší súd napadnutým uznesením uzneseniekrajského súdu potvrdil.
Sťažovateľka je presvedčená, že „súdny poplatok“ nie je povinná platiť, a pretopre jeho nezaplatenie nie je možné konanie zastaviť. Tvrdí, že „zásah všeobecného súdu zaťažil sťažovateľa neprimerane veľkým bremenom a odňal mu možnosť, aby sa o jeho veci konalo podľa relevantnej právnej normy a pri správnom právnom základe“.
Podľa názoru sťažovateľky napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo porušenéjej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivýsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súdvydal nález, v ktorom vysloví porušenie označených práv týmto uznesením najvyššiehosúdu, zruší ho a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň žiada,aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnostio organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcovustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na takénedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd zistil, že hoci sťažovateľkuv minulosti viackrát upozornil na to, že predpokladom úspešného uplatnenia námietkyporušenia základných práv a slobôd v konaní pred ním je splnenie viacerých všeobecnýchaj osobitných náležitostí návrhu na začatie konania požadovaných ustanoveniami§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde (napr. III. ÚS 430/2012, I. ÚS 184/2014,III. ÚS 292/2014), medzi ktoré patrí aj dostatočne jasné, určité, zrozumiteľné a kompaktnéodôvodnenie (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) námietky porušenia toho-ktoréhozákladného práva alebo slobody, v predloženej sťažnosti takéto odôvodnenie úplneabsentuje. Sťažovateľka svoju sťažnosť založila výlučne na presvedčení, že „súdny poplatok“ nie je povinná platiť.
Ústavný súd stabilne judikoval, že skutočnosť, že konanie pred všeobecnými súdmineskončilo podľa predstáv sťažovateľa, sama osebe nie je právnym základom na namietnutieporušenia jeho práva na súdnu ochranu sťažnosťou podanou ústavnému súdu, pretožeoznačené právo v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní (II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I.ÚS 265/07, III. ÚS 139/08 a iné).
Keďže uvedená judikatúra je sťažovateľke známa a z ústavnoprávneho hľadiska nietžiadneho dôvodu na spochybnenie právnych záverov najvyššieho súdu, ktorý v zmysle jemuzverených kompetencií v odôvodnení napadnutého uznesenia presvedčenie sťažovateľkyzrozumiteľnou interpretáciou relevantných právnych predpisov vyvrátil, ústavný súdpredloženú sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 1 poslednej vety zákona o ústavnom súdez dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj jej zjavnejneopodstatnenosti.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje iné rozhodnutia vydanév totožnej veci sťažovateľky napr. sp. zn. III. ÚS 619/2014 z 15. októbra 2014 a sp. zn.III. ÚS 722/201 z 10. decembra 2014.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2015