znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 292/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Rudolfa   Tkáčika   na   neverejnom   zasadnutí   21.   júna   2011 prerokoval vyhlásenie vedľajšieho účastníka konania JUDr. Š. H., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., o odmietnutí sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraja Horvátha pre jeho predpojatosť v rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 340/09 a takto

r o z h o d o l :

Sudca   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Juraj   Horváth j e   v y l ú č e n ý z výkonu   sudcovskej   funkcie   v konaní vedenom   Ústavným súdom   Slovenskej   republiky pod sp. zn. II. ÚS 340/09.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. mája 2011 doručené   vyhlásenie   vedľajšieho   účastníka   konania   JUDr.   Š.   H.   (ďalej   len   „vedľajší účastník“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou namieta predpojatosť sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraja Horvátha podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 340/09.

Vedľajší účastník v rámci námietky predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného súdu Jurajovi Horváthovi okrem iného uviedol:

«Ako poverená právna zástupkyňa dotknutého účastníka som povinná najskôr vzniesť námietku   predpojatosti   voči   sudcovi   spravodajcovi   J.   Horváthovi,   pre   potencionálny negatívny vzťah tohto sudcu voči Š. H., ktorý sa voči nemu kriticky a verejne vyjadruje pre nesplnenie   elementárnej   podmienky   pre   výkon   funkcie   akéhokoľvek   druhu   sudcu   – nedostatok bezúhonnosti (v minulosti bol právoplatne trestne odsúdený za majetkový delikt voči štátu) – a tobôž sudcu ústavného súdu, ktorého morálna kredibilita musí byť podstatne vyššia, než u sudcu všeobecného (rozhodcovského) súdu, hoci príslušné právne predpisy to explicitne nepredpisujú. Európsky štandard je však v tomto smere jasný a neprekročiteľný.»

K vyhláseniu   o   predpojatosti   sa   vyjadril   sudca   ústavného   súdu   Juraj   Horváth podaním z 1. júna 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

«Predovšetkým poukazujem na to, že námietky týkajúce sa „protiústavnosti“ môjho zotrvania na ústavnom súde sú prima facie neopodstatnené, veď mám rovnaký mandát na výkon   funkcie   sudcu   ústavného   súdu,   ako   hociktorý   iný   sudca   tohto   súdu...   pričom   si dovolím   poukázať   aj   na   to,   že   podmienky   získania   tohto   mandátu   dodnes   neboli   ani v zákone o ústavnom súde, ale ani v ústave zmenené (podmienka tzv. nulovej tolerancie dodnes zakotvená nebola)...

Pokiaľ ide o publikovanú kritiku JUDr. Š. H., stručne poukazujem na to, že keď som obliekol talár sudcu ústavného súdu, zároveň som si aj uvedomil, že musím znášať väčšiu intenzitu občianskej a odbornej kritiky, ako iní moji spoluobčania...

Som   profesionál,   ktorý   sa   riadi   ústavou   a svojím   ústavným   sľubom,   a viem   sa vysporiadať   niekedy   aj   s prehnane   vyostrenou   kritikou,   preto   nie   sú   odôvodnené   ani námietky týkajúce sa kritiky mojej osoby.  

Zároveň prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom...

Zároveň chcem poukázať na uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 92/2011 z 10. mája 2011 a sp. zn. PL. ÚS 93/2011 z 11. mája 2011, ktorými plénum ústavného súdu rozhodlo   o mojom   nevylúčení   z rozhodovania   v týchto   veciach.   V týchto   veciach   bola námietka predpojatosti proti mojej osobe vznesená rovnako JUDr. Š. H. »

II.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú k vyhláseniu   o odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na   neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa   ustanovenia   §   28   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ak   ide   o   rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného súdu;   odmietnutý   sudca   nehlasuje.   Ak   ide   o   rozhodovanie   v   senáte   ústavného   súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje III. senát, ak ide o sudcov II. senátu.

Vyhlásenie   vedľajšieho   účastníka   bolo   v súlade   s rozvrhom   práce   pridelené na prerokovanie   a rozhodnutie   III.   senátu   ústavného   súdu   (sudcom   spravodajcom je predseda tohto senátu), pretože námietka predpojatosti smeruje proti členovi II. senátu ústavného súdu sudcovi Jurajovi Horváthovi.

Ústavný súd sa vo veci sp. zn. III. ÚS 257/2011 zaoberal námietkou predpojatosti vznesenou voči sudcovi Jurajovi Horváthovi. Aj v tomto prípade námietku predpojatosti vzniesol vedľajší účastník, ktorý vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 16/2011 ako štatutárny orgán zastupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky – účastníka konania, proti ktorému smerovala sťažnosť doručená ústavnému súdu.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   námietka   predpojatosti,   ktorú   vo   veci   sp.   zn.   II. ÚS 16/2011 vzniesol vedľajší účastník voči sudcovi Jurajovi Horváthovi, je svojou podstatou totožná s tou, ktorú voči nemu vzniesol aj v tejto veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 340/09.

V uznesení   č.   k.   III.   ÚS   257/2011-12   zo   7.   júna   2011   ústavný   súd   podrobne predstavil svoje argumenty o tom, v čom je potrebné vidieť podstatu práva na nestranný súd, a v tejto súvislosti poukázal na rozmanitú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) [Piersack v. Belgicko – rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982, Padovani v. Taliansko   –   rozsudok   ESĽP   z 26.   februára   1993],   podľa   ktorej   nestrannosť sudcu   je nevyhnutné vnímať z hľadiska subjektívneho, ale aj objektívneho. To znamená, že nestačí, aby sa sudca cítil subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán   a zároveň   musí   byť   vylúčená   akákoľvek   vonkajšia   oprávnená   pochybnosť   o jeho nestrannosti.

V citovanom   rozhodnutí   sa   ústavný   súd   dotkol   aj   materiálnej   stránky   námietky predpojatosti vznesenej vedľajším účastníkom voči sudcovi Jurajovi Horváthovi a v tejto súvislosti   poukázal   aj   na   medzinárodné   záväzky   prevzaté   Slovenskou   republikou,   ktoré v konečnom   dôsledku   potvrdzujú   názor,   že   bezúhonnosť   je   základným   predpokladom výkonu funkcie sudcu, a to aj sudcu ústavného súdu.

Okrem toho sa ústavný súd v označenom rozhodnutí zaoberal aj ďalšími okolnosťami dôležitými   pre   posúdenie   objektívnej   nestrannosti   sudcu   Juraja   Horvátha.   Vo   vzťahu k uvedenému   ústavný   súd   argumentoval   svojím   rozhodnutím   č.   k.   III.   ÚS   49/08-5   zo 7. februára 2008, ktorým bol sudca Juraj Horváth vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 467/06 pre svoju predpojatosť voči vedľajšiemu účastníkovi, ktorú sám oznámil. Ústavný súd súčasne zohľadnil aj rozhodnutia pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 92/2011 z 10. mája 2011 a sp. zn. PL. ÚS 93/2011 z 11. mája 2011, ktoré sa tiež týkali vedľajšieho účastníka a z ktorých vyplýva, že plénum nevylúčilo   z rozhodovacej   činnosti   medzi   iným   sudcami   aj   sudcu   Juraja   Horvátha z konkrétnych a špecifických dôvodov.

Podľa názoru senátu ústavného súdu tieto zistenia (vylúčenie sudcu Juraja Horvátha, ako   aj   jeho   nevylúčenie   z rozhodovania   veci   týkajúcej   sa   vedľajšieho   účastníka)   spolu s kritickými vyjadreniami vedľajšieho účastníka na osobu sudcu Juraja Horvátha eskaluje pochybnosti o objektívnej nestrannosti daného sudcu. Aj keď sudca Juraj Horváth vyhlásil, že vo veci sa necíti byť subjektívne zaujatý, podľa názoru senátu ústavného súdu útočná kritika   vznesená   na   jeho   osobu   zo   strany   vedľajšieho   účastníka   vzbudzuje   dôvodné a oprávnené   pochybnosti   v jeho   očiach   a ponímaní,   že   by   sudca   Juraj   Horváth   mohol vo veci objektívne a nestranne rozhodnúť.

Z uvedeného   dôvodu   majúc   na   pamäti   objektívnu   nestrannosť   sudcu,   ktorá   je v konečnom dôsledku aj nestrannosťou rozhodujúceho senátu, ústavný súd rozhodol tak, že sudcu Juraja Horvátha vylúčil z rozhodovania predmetnej veci.

Keďže ústavný súd dôvody svojho rozhodnutia bližšie zdôvodnil v obdobnej veci vedenej   pod   sp.   zn.   III.   ÚS   257/2011,   nepovažoval   za   potrebné   ich   opätovne   uvádzať v obšírnejšej podobe, lebo išlo o tých istých účastníkov.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011